Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-110-2021.pdf
PDF · 82.87 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/110/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v spore žalobkyne: B. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. nad D. XXX, proti žalovanému: E. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., H. Sv. P. XXX/X, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 393,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 19. augusta 2021 č. k. 4C/4/2021-34 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil a rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 161 ods. 1, 2, § 230 CSP a uviedol, že žalobca žalobou zo dňa 20. 01. 2021 sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 393,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 09. 09. 2015 prihlásila žalovaného jeho matka na výcvik v autoškole za účelom získania vodičského oprávnenia, ktorý bol riadne vykonaný a ukončený záverečnými skúškami. Prevádzkovateľ autoškoly bol jej bývalý manžel A. K., ktorý dňa XX. XX. XXXX zomrel. Odstupom času sa zistilo, že žalovaný nemá zaplatený výcvik, ani správny poplatok hradený autoškolou, preto podala dňa 23. 08. 2017 na Okresný súd žalobu o vyplatenie sumy 393,- eur voči matke vtedajšieho maloletého žalovaného T. K.. Konanie pod sp. zn. 15C/41/2017 bolo ukončené rozsudkom zo dňa 08. 08. 2018, súd žalobu v plnom rozsahu zamietol. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju zamietnuť, vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v plnom rozsahu. Súd sa oboznámil s obsahom podaní strán, ako aj s obsahom spisu Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15C/41/2017, a to hlavne so žalobou, ako aj s rozhodnutím prvoinštančného súdu zo dňa 08. 08. 2018, ako aj s rozhodnutím Krajského súdu v Nitre sp. zn. 6Co/234/2018-119 zo dňa 30. 01. 2019 a zistil, že prvoinštančný súd rozhodol vo svojom rozhodnutí ohľadne predmetu konania, pričom žalobu v plnom rozsahu zamietol. Krajský súd v Nitre vo svojom rozhodnutí potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v plnom rozsahu. V rozhodnutí prvoinštančného súdu bol nárok zo strany žalobkyne posúdený súdom ako nárok vyplývajúci z darovacej zmluvy, žalobca v konaní nepreukázal, že by sa nejednalo o dar pre žalovaného, navyše, v konaní vystupujúca T. K. nebola pasívne legitimovaná v konaní vystupovať za svojho syna, ktorý v čase podania žalobe už bol plnoletý. Uviedol, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Zakladá to teda prekážku právoplatne rozhodnutej veci, ktorá je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak by sa teda začalo konanie o veci, o ktorej sa už právoplatne rozhodlo, ktorá sa týka tých istých strán sporu a toho istého predmetu konania, súd takéto konanie podľa § 161 ods. 2 CSP s poukazom na § 230 CSP zastaví. O tie isté strany ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia strán už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený. Podmienky totožnosti strán sporu a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Súd s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky a následne na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre posúdil žalobu a dospel k tomu záveru, že konanie je potrebné zastaviť z iných dôvodov, a to z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci. Po oboznámení sa so žalobou z 20. 01. 2021 tunajšieho súdu a žalobou, ktorá bola podaná na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15C/41/2017, ako aj s rozhodnutiami prvoinštančného a druhoinštančného súdu, súd zistil, že predmetom oboch konaní je vyplatenie sumy 393,- eur, ktorú si žalobca uplatňoval v konaní sp. zn. 15C/41/2017 od matky žalovaného, avšak v konaní prvoinštančného, ako aj druhoinštančného súdu bolo ustálené, že žalovaná matka nebola pasívne legitimovaná v konaní, preto bola žaloba zamietnutá. Okrem toho, dôvodom na zamietnutie žaloby bolo aj to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nevedel vyvrátiť tvrdenie matky žalovaného o tom, že výcvik v autoškole bol darovaný A. K. svojmu vnukovi, a to žalovanému. Ďalej zistil, že o tomto predmete konania bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 08. 08. 2018, ako aj rozhodnutím Krajského súdu v Nitre, ktorý predmetný rozsudok v plnom rozsahu potvrdil. Súd mal teda za to, že o predmete konania, ktorým bolo vyplatenie sumy 393,- eur, tak v konaní tunajšieho súdu sp. zn. 15C/41/2017, ako aj v konaní sp. zn. 4C/4/2021 na tunajšom súde, bolo právoplatne rozhodnuté rozhodnutím Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 15C/41/2017, ktoré rozhodnutie bolo následne potvrdené rozhodnutím Krajského súdu v Nitre a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 07. 03. 2019. Po takto ustálenom skutkovom a právnom stave súd dospel k tomu záveru, že predmet konania, ktorý žalobca uvádzal v žalobe zo dňa 20. 01. 2021 na tunajšom súde, bol totožný s predmetom konania na Okresnom súde Nové Zámky, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 15C/41/2017, teda žaloba vykazuje tie isté skutkové okolnosti, ako v konaní Okresného súdu Nové Zámky sp. zn 15C/41/2017. Z tohto dôvodu mal súd za to, že sa jedná o prekážku res iudicata, teda prekážku rozsúdenej veci, pretože sa jedná o totožnosť strán, ako aj o totožnosť uplatneného nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, preto konanie z dôvodu tejto zákonnej prekážky zastavil, pretože sa jednalo o neodstrániteľnú podmienku konania. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, pretože mal za to, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, pretože podal žalobu o predmete, ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP.
2. Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnom stanovenej lehote odvolanie, odôvodniac ho tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že konanie vo veci bezdôvodného obohatenia sp. zn. 4C/4/2021 nespĺňa podmienku totožnosti strán sporu s konaním sp. zn. 15C/41/2017, preto žiada, aby sa v konaní pokračovalo. Zo skutočnosti, že ani jedna zo žalovaných osôb v spomínaných konaniach nie je pozbavená spôsobilosti na právne úkony, E. K. nie je právnym nástupcom T. K.. Ide o dve, od seba nezávisle a samostatne konajúce osoby. Tvrdenie súdu, podľa ktorého neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že výcvik bol darovaný, sa nezakladá na pravde, pretože výcvik bol vykonaný po smrti A. K. ňou ako zákonným nástupcom autoškoly a to bolo súdu preukázané dostatočným spôsobom s príslušnými platnými dokladmi. Tvrdenie o darovaní nevedela potvrdiť protistrana darovacou zmluvou, pretože taká ani neexistuje. Z dôvodu, že súd v konaní sp. zn. 15C/41/2017 poukázal na to, že žalovaná v danom prípade nie je vecne pasívne legitimovaná, v čase podania návrhu už bol E. K. plnoletý a bol tou osobou, ktorej výcvik bol poskytnutý, a ktorý ho aj riadne absolvoval, je zrejmé, že E. K. je tou osobou, ktorá má povinnosť na peňažné plnenie za riadne vykonaný výcvik v autoškole. Z celého konania vo veci vyplýva, že žalovaný jednoznačne mal v úmysle zneužiť situáciu, úmyselne sa vyhýba plateniu, a teda bezdôvodne obohatenie je úmyselné. Zdôraznila, že výcvik bol vykonaný po smrti jej manžela, ktorý zorganizovala so všetkými právami a povinnosťami ako právny nástupca autoškoly. K žiadosti o vykonanie výcviku pre E. K. nie je priložená žiadna darovacia zmluva. Je absolútne účelové tvrdiť, že ako 16 a pol ročný chlapec dostane niečo do daru k 18. narodeninám a to ešte od osoby, ktorá už zomrela. Z rozsudkov, ako aj z celého konania pociťuje, že súd sa v prvom rade snažil chrániť rodinné vzťahy. Podľa Občianskeho zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní. Žiada teda o predloženie darovacej zmluvy. Poukázala na fakt, že počas konania podala matka žalovaného na súd aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby bola povinná zdržať sa pokračovania v podnikaní, ktorú súd jednoznačne zamietol. Aj to poukazuje na fakt, že neustále pracovali na tom, aby jej spôsobili čo najviac prekážok. Poukázala na ustanovenia § 8 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, § 454, § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedla, že je preukázateľné, že zo strany žalovaného bol jednoznačne úmysel vyhnúť sa k úhrade vykonaného výcviku, teda ide o bezdôvodné obohatenie úmyselné. Poukázala na absolútne zneužitie okolnosti a situáciu, pretože ak po úmrtí jej manžela nepodá žiadosť o pokračovanie v živnosti ako oprávnená osoba, autoškola ku dňu 19. 11. 2015 zanikne. A nie je taká autoškola, ktorá by vykonala bezplatne výcvik na základe týchto ich tvrdení. Navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 393,- eur, ako i trovy konania.
3. Žalovaný k odvolaniu žalobkyne uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení a odvolanie žalobkyne považuje za irelevantné.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou stranou - žalobkyňou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 357 písm. a) CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP) a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 393,- eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu skutkovo vymedzila a právne odôvodnila tým, že žalovaný sa obohatil na jej úkor. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil, keď mal za to, že v danej veci ide o neodstrániteľnú vadu konania, a to prekážku právoplatne rozhodnutej veci.
6. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
10. Podľa 67 CSP každý môže pred súdom samostatne konať v rozsahu, v akom má spôsobilosť na právne úkony.
11. Podľa § 68 ods. 1 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
12. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci res iudicata je neodstrániteľnou vadou konania, na ktorú je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti a vedie k zastaveniu konania. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je vymedzená dvoma kritériami, a to totožnosťou osôb a totožnosťou predmetu konania. O totožnosť osôb ide vtedy, ak sa v konaní zúčastňujú tie isté osoby ako v konaní ukončenom právoplatným rozdutím súdu, pričom procesné postavenie osôb v konaní je bez významu. O totožnosť predmetu konania ide vtedy, ak ide o ten istý nárok, uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi. Ak sa konanie netýka tých istých subjektov, nemožno hovoriť o prekážke právoplatne rozhodnutej veci a výrok právoplatného rozhodnutia súdu nie je záväzný pre súd, ktorý prejednáva inú právnu vec.
13. V danej veci odvolací súd zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15C 41/2017 sa viedlo konanie žalobcu Jozef Segedi AUTOŠKOLA, Angelika Szegediová - právny nástupca proti žalovanej T. K., matke E. K.. Predmetom bolo zaplatenie sumy 393,- eur s úrokom z omeškania a trov konania. Skutkové okolnosti, ktorými bola žaloba odôvodnená, boli tie isté, ako v predmetnej veci. Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danej veci ide aj o totožnosť strán. V konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 15C 41/2017 bola žalovanou T. K., matka žalovaného E. K. v tomto konaní. Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie T. K. ako zákonnej zástupkyne E. K. bola žalobkyňa v tomto konaní neúspešná. Po skončení tohto konania preto podala predmetnú žalobu, kde už ako žalovaného označila E. K., pretože t. č. už je plnoletý a práve on je osobou, ktorému bol výcvik poskytnutý a ktorý ho riadne absolvoval. Plnoletosťou E. K. zaniklo jeho zastupovanie matkou T. K. v zmysle Zákona o rodine, E. K. nie je ani právnym nástupcom jeho matky, preto je záver súdu prvej inštancie o totožnosti strán nesprávny. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom súd prvej inštancie sa v ďalšom konaní bude zaoberať vecou samou.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).