Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 79/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ondreja Molčana, bytom R., zastúpeného advokátom

JUDr. M. B., G., ktorou namieta porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 35 ods. 3,

), a rozhodnutiami Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. z 3. mája 2004 a Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 18. novembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ondreja Molčana o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2005 doručená sťažnosť Ondreja Molčana (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 35 ods. 3, čl. 36 písm. c), čl. 39 ods. 1 a čl. 46

(ďalej len „“) rozhodnutiami Okresného súdu Spišská

Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 3. mája 2004 a Krajského súdu

v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. novembra 2004.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým zruší oba napadnuté

nezákonné rozsudky a vráti vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Okrem toho sťažovateľ navrhol, aby: „ústavný súd vydal najprv nález o nesúlade

príslušných predpisov s postupom oboch zúčastnených súdov a to:

1) Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vyslovenia nesúladu

rozhodnutí súdov, Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi, a Krajského súdu v Košiciach

s právnymi predpismi uvedenými vyššie pod a-c, alebo aj bližšie určenými.“

V dôvodoch sťažnosti označenej ako „Sťažnosť proti nezákonným rozhodnutiam

súdov“ sťažovateľ neuviedol žiadne skutočnosti, akým postupom, spôsobom alebo úkonom

(vrátane napadnutých rozsudkov) boli porušené jeho základné práva a v podstate zopakoval

iba argumenty predložené krajskému súdu v odvolacom konaní.

2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo

sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

3. Najprv treba uviesť, že sťažnosť nemá a

predpísané náležitosti ( a a nasl. ).

Predpokladom zrušenia rozhodnutí všeobecných súdov je nález ústavného súdu o porušení

základných práv alebo slobôd. Taký návrh na rozhodnutie ústavného súdu sťažovateľ

neurobil, hoci je povinnou časťou takého petitu ( ).

Sťažovateľ navrhol nálezom vysloviť nesúlad právnych predpisov. Súčasne chýba

odôvodnenie porušenia , ), a (sťažovateľ

neuvádza žiadnu konkretizáciu, napriek ustanoveniu podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom

súde), ktoré by umožnilo preskúmať ústavnosť postupu všeobecných súdov v označenom

spore. V tejto spojitosti treba uviesť, že ústavný súd je viazaný sťažnosťou (§ 20 ods. 3

).

4. Sťažovateľ podal sťažnosť proti nezákonným rozsudkom okresného súdu

a krajského súdu. Namietal nezákonnosť a uviedol, že „súdy nesprávne o veci rozhodli

napriek tomu, že bol dostatočne zistený a objasnený skutočný stav veci“.

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Ústavný súd

stabilne judikoval, že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy,

ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne (napr.

, , ). K tomu treba dodať, že aj taký zásah podlieha

princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu a je preto podmienený tým, že zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne konanie všeobecného súdu nie je napraviteľné účinným

procesným prostriedkom alebo postupom nadriadeného alebo inštančne vyššieho stupňa

všeobecného súdu.

5. Ústavný súd môže sťažnosť odmietnuť pre zjavnú neopodstatnenosť aj vtedy,

ak je zrejmé, že medzi namietaným postupom všeobecného súdu, v tomto prípade

okresného súdu a krajského súdu, a označenými základnými právami nie je žiadna

súvislosť, ktorá by reálne vytvárala základ na záver o možnom porušení uvedených

základných práv. Takúto súvislosť nemôže podľa názoru ústavného súdu vytvárať procesná

situácia, v ktorej sťažovateľ uviedol štyri konkrétne články , bez ústavne

akceptovateľných dôvodov neústavnosti postupov a rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré

by umožnili preskúmať vzťah medzi napadnutými rozsudkami a označenými článkami

.

V tejto spojitosti ústavný súd len pripomína, že podľa jeho stabilizovanej judikatúry

obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa nie je

právo na úspech v konaní ani právo na akceptovanie právnych názorov sťažovateľa

v konaní o veci samej.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov ústavný súd odmietol sťažnosť

pre nedostatok zákonom predpísaných náležitosti, pre nedostatok právomoci ústavného súdu

a aj ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. marca 2005