Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 258/04

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2005 v senáte

prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou

namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom

tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý JUDr. P. P. uhradiť trovy právneho

zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra

2004 doručená sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. . Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prijal na ďalšie konanie uznesením

z 1. decembra 2004.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním

veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru ústavný súd podľa svojej

konštantnej judikatúry (napr. , ) skúma vždy s ohľadom na

konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje

aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu

ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.

V sporovej veci sťažovateľa týkajúcej sa ochrany osobnosti, v ktorej namieta

porušenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

nepovažuje ústavný súd za potrebné analyzovať konanie podľa uvedených troch kritérií po

zistení, že od 28. októbra 2002, keď bola vec pridelená zákonnému sudcovi, nebol

vykonaný žiaden relevantný procesný úkon (za taký nemožno považovať výzvu na

zaplatenie súdneho poplatku z 15. februára 2005) a nebolo nariadené ani jedno

pojednávanie.

V tejto spojitosti ústavný súd nemôže zohľadniť vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý

prejednáva všetky veci ochrany osobnosti sťažovateľa, že v posudzovanej veci ide o menej

významné otázky než v iných veciach, v ktorých koná plynulo a vynáša aj rozsudky. Ide

totiž o otázku organizácie práce na okresnom súde a táto otázka zásadnejším spôsobom

nemôže ovplyvniť záver o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu

v skúmanej veci v trvaní viac ako dva a pol roka došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa a jeho práva podľa dohovoru.

III.

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku boli

porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a porušeniu jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, prikázal v zmysle okresnému súdu,

aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk s poukazom na trvanie a povahu sporu, ktorého

výsledok po určitej dobe už stráca na účinnosti.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď

priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na

konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných

prieťahov. Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní

konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľa podľa a práva podľa dohovoru nemožno účinne

odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval preto za

potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Stav konania vo veci sťažovateľovej žaloby je v podstate taký, aký bol na začiatku

konania. Sťažovateľ oprávnene trpí pocitom právnej a faktickej neistoty umocňovanej

významom sporu, v ktorom sa má rozhodnúť o ochrane jeho osobnosti. Na tomto závere

nemení nič to, že takých sporov vedie sťažovateľ viacero a niektoré podľa názoru

okresného súdu sú významnejšie a v nich sa už sťažovateľovi poskytla súdna ochrana. Pri

rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy tieto okolnosti

a považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3

.

Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Právny zástupca sťažovateľa uplatnil nárok na náhradu trov 12 971 Sk za dva a pol

úkonu právnej služby. Ústavný súd mu priznal len účelne vynaložené trovy, za ktoré

považoval dva úkony právnej služby, a dvakrát režijný paušál 136 Sk, ktorých výšku určil

podľa kritérií platných pre úhradu trov konania v roku 2004, a nie tak ako to sťažovateľ

navrhol v podaní z 3. februára 2005 ( a v spojení

s primeraným použitím ).