Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 258/04
PDF · 116.26 KB
No categories available
II. ÚS 258/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. marca 2005 v senáte
prerokoval sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou
namietal porušenie základného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/02,
a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 15 Ct 70/02
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 Ct 70/02 konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom
tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý JUDr. P. P. uhradiť trovy právneho
zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho
právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra
2004 doručená sťažnosť JUDr. P. P., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou JUDr. T. P., Ž., ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie
jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 Ct 70/02. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa prijal na ďalšie konanie uznesením
z 1. decembra 2004.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej
konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti prípadu podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje
aj povahu veci a o čo ide sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu
ochranu, b) správania účastníka konania a c) postupu súdu.
V sporovej veci sťažovateľa týkajúcej sa ochrany osobnosti, v ktorej namieta
porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
nepovažuje ústavný súd za potrebné analyzovať konanie podľa uvedených troch kritérií po
zistení, že od 28. októbra 2002, keď bola vec pridelená zákonnému sudcovi, nebol
vykonaný žiaden relevantný procesný úkon (za taký nemožno považovať výzvu na
zaplatenie súdneho poplatku z 15. februára 2005) a nebolo nariadené ani jedno
pojednávanie.
V tejto spojitosti ústavný súd nemôže zohľadniť vyjadrenie zákonného sudcu, ktorý
prejednáva všetky veci ochrany osobnosti sťažovateľa, že v posudzovanej veci ide o menej
významné otázky než v iných veciach, v ktorých koná plynulo a vynáša aj rozsudky. Ide
totiž o otázku organizácie práce na okresnom súde a táto otázka zásadnejším spôsobom
nemôže ovplyvniť záver o zbytočných prieťahoch v súdnom konaní.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu
v skúmanej veci v trvaní viac ako dva a pol roka došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,
ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a porušeniu jeho práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu,
aby vo veci sp. zn. 15 Ct 70/02 konal bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk s poukazom na trvanie a povahu sporu, ktorého
výsledok po určitej dobe už stráca na účinnosti.
Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď
priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných
prieťahov. Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom konaní
konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne
odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho považoval preto za
potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Stav konania vo veci sťažovateľovej žaloby je v podstate taký, aký bol na začiatku
konania. Sťažovateľ oprávnene trpí pocitom právnej a faktickej neistoty umocňovanej
významom sporu, v ktorom sa má rozhodnúť o ochrane jeho osobnosti. Na tomto závere
nemení nič to, že takých sporov vedie sťažovateľ viacero a niektoré podľa názoru
okresného súdu sú významnejšie a v nich sa už sťažovateľovi poskytla súdna ochrana. Pri
rozhodovaní o výške finančného zadosťučinenia ústavný súd vzal do úvahy tieto okolnosti
a považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo
sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Právny zástupca sťažovateľa uplatnil nárok na náhradu trov 12 971 Sk za dva a pol
úkonu právnej služby. Ústavný súd mu priznal len účelne vynaložené trovy, za ktoré
považoval dva úkony právnej služby, a dvakrát režijný paušál 136 Sk, ktorých výšku určil
podľa kritérií platných pre úhradu trov konania v roku 2004, a nie tak ako to sťažovateľ
navrhol v podaní z 3. februára 2005 (§ 36 ods. 2 a § 31a zákona o ústavnom súde v spojení
s primeraným použitím § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).