Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 43/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. arch. Ľubice Hvizdovej, bytom K., zastúpenej

advokátom JUDr. T. Š., Advokátska kancelária, K., vo veci porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. arch. Ľubice Hvizdovej o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2005 doručená sťažnosť Ing. arch. Ľubice Hvizdovej, bytom K. (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor) postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľka je navrhovateľkou v konaní o vyslovenie

neplatnosti odvolania z funkcie miestnej kontrolórky a o vyslovenie neplatnosti výpovede

a ostatných nárokov z toho plynúcich.

Sťažovateľka podala návrh na súd 14. 7. 1997. Okresný súd Košice II vo veci koná

pod sp. zn. . (...)

Okresný súd vo veci postupoval spočiatku relatívne v súlade s § 6 a § 100 ods. 1)

Obstaral vyjadrenie od odporcu, na ktoré sťažovateľka 12. 10. 1997 reagovala. Od

tej doby však už konanie vykazuje značné prieťahy, v dôsledku ktorých sa sťažovateľka

obrátila dňa 23. 4. 2002 na predsedu Okresného súdu, ktorý jej listom z 29. 4. 2002

odpovedal v tom zmysle, že jej sťažnosť na prieťahy považuje za dôvodnú. (...)

Prvý rozsudok vo veci vyniesol súd až dňa 14. 9. 2004. Proti tomuto rozsudku

sťažovateľka podala 30. 11. 2004 odvolanie, takže vo veci bude konať odvolací súd.

Z uvedeného vyplýva, že predmetná vec dosiaľ nie je skončená.

(...) ide o vec, ktorá je po právnej a skutkovej stránke vecou jednoznačne

jednoduchou. (...)

Sťažovateľka mala eminentný záujem na rýchlom prejednaní veci a žiadnym

spôsobom sa nepričinila o vznik zbytočných prieťahov.

Pokiaľ ide o činnosť súdu je jeho zásluha na vzniku zbytočných prieťahov nesporná

aj za predpokladu, že skutočne existujú objektívne dôvody, spočívajúce vo veľkom počte

vecí prejednávaných v príslušnom súdnom oddelení. Táto skutočnosť nemôže ísť na ťarchu

účastníka konania. (...)

Z pohľadu sťažovateľky – keďže ide o pracovnoprávny spor, ide o konanie

vyžadujúce osobitnú rýchlosť podľa kritérií, všeobecne prijatých Európskym súdom pre

ľudské práva. Takáto osobitná rýchlosť je spojená s rozhodovaním vo veciach, spojených

s prostriedkami na živobytie sťažovateľa. (...)

Sťažovateľka už v počiatku sporu ochorela predovšetkým pod ťarchou mimoriadnej

psychickej záťaže. Táto bola okrem iného spôsobená podľa jej presvedčenia zjavne

neobjektívne a mocensky presadzovaného zámeru odporcu v základnom konaní prepustiť ju

z práce. Psychické následky sa prejavujú doteraz. Výraznou mierou k tomu prispel aj

samotný súd neprimerane dlho trvajúcim konaním.

Podľa ) SR môže Ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie. Pre prípad, že Ústavný súd v konaní odporcu zbytočné prieťahy

skonštatuje, navrhneme priznať 150.000,- Sk.

Navrhujem, aby Ústavný súd vyniesol tento nález:

Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. -85 porušil

základné právo sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov

a v primeranej lehote, chráneného ) SR a ) Dohovoru.

Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Košice II konať bez zbytočných

prieťahov.

Ústavný súd SR priznáva sťažovateľke z titulu primeraného zadosťučinenia 150 000,-

Sk, ktoré je odporca povinný sťažovateľke zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

nálezu.

Ústavný súd priznáva sťažovateľke právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške, určenej pri skončení veci, ktoré je povinný odporca poukázať na účet JUDr. T. Š., do

15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, , , ) sa ochrana základnému právu

vrátane základného práva podľa (a teda aj podľa dohovoru)

poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany

porušenie základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade okresným

súdom) ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako

zjavne neopodstatnenú ( ). Vychádza pri tom z toho, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci (pozri

napr. , , ).

Sťažovateľka v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 24. februára 2005,

namietala porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod

sp. zn. . Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu už tvrdené porušovanie označeného základného práva sťažovateľky na

okresnom súde už netrvalo. Sťažovateľka uviedla, že: „Prvý rozsudok vo veci vyniesol súd

až dňa 14. 9. 2004. Proti tomuto rozsudku sťažovateľka podala 30. 11. 2004 odvolanie,

takže vo veci bude konať odvolací súd.“ Konanie, v ktorom malo dochádzať k zbytočným

prieťahom, bolo už skončené najneskôr 14. septembra 2004.

Tento skutkový stav, ktorého relevantnosť nemal ústavný súd dôvod spochybňovať

(kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky), bol základom pre záver ústavného súdu, že

sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, ústavný súd už o jej

žiadosti o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania

nerozhodol, lebo ich poskytnutie je v zmysle (resp. a

ods. 2 ) viazané na vyhovenie sťažnosti.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005