Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Nadeždy Babiakovej, bytom Z., zastúpenej advokátom

JUDr. M. V., Advokátska kancelária, Z., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní pôvodne

vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota od 1. januára 2005) na

Okresnom súde Revúca pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA -

p o r u š i l základné právo Nadeždy Babiakovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA - 1 C

445/2000 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Nadežde Babiakovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Nadežde Babiakovej p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

9 352 Sk (slovom deväťtisíc tristopäťdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd

Rimavská Sobota p o v i n n ý vyplatiť jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. M. V.,

Z., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I .

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 20. januára 2005 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Nadeždy Babiakovej, bytom Z. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. V., Advokátska kancelária, Z., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom

(pred zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota od 1. januára 2005) na Okresnom súde

Revúca pod sp. zn. .

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 4. augusta 2000 podala na okresnom

súde žalobu proti žalovaným B. G. z R. a V. K. z B. B. vo veci zrušenia a vyporiadania

podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka uviedla, že: „Predmetom

súdneho konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

Takéto konanie nemožno podľa nášho názoru považovať za právne zložité.

Podľa našich vedomostí, súd nevykonal v období od marca 2001 do februára 2002

a následne od októbra 2003 do júna 2004 a potom od júla 2004 až ku dňu podania tejto

sťažnosti jediný procesný úkon smerujúci k zisteniu a vyrubeniu súdneho poplatku,

resp. k získaniu ďalších pre súdne konanie relevantných informácií a dôkazov. Sme toho

názoru, že Okresný súd v Revúcej neorganizoval svoj procesný postup v súlade

s ustanoveniami v platnom znení, najmä a ..“

Sťažovateľka žiadala (4. novembra 2002) o vytýčenie termínu pojednávania

a 6. septembra 2004 podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.

Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 .

3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného

práva a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk „... Pretože porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu... Táto suma podľa názoru sťažovateľky zohľadňuje charakter zbytočných

prieťahov v súdnom konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky spočívajúcu

v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne a správne poskytnutie súdnej ochrany

v predmetnej veci. Cieľom primeraného finančného odškodnenia sa tak stane zmiernenie

nemajetkovej ujmy sťažovateľky...“.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením č. Spr. 211/05 z 11. februára 2005

a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému

vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2005.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o

ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. RA – .

A) Dňa 4. augusta 2000 podala sťažovateľka okresnému súdu „žalobu o zrušenie

a vysporiadanie podielového vlastníctva“ k nehnuteľnosti proti už označeným odporcom.

Súdny poplatok za návrh na začatie konania (žalobu) uhradila kolkovými známkami v sume

500 Sk.

Okresný súd 14. septembra 2000 vyzval sťažovateľku na upresnenie žaloby, najmä

aby uviedla, akým spôsobom navrhuje vyporiadať spoluvlastníctvo.

Okresný súd 9. októbra 2000 uznesením č. k. -14 zastavil konanie proti

žalovanej V. K. z B. B. (sťažovateľka vzala svoj návrh proti menovanej späť) a pripustil

zmenu žaloby podľa návrhu sťažovateľky z 3. októbra 2000 (tento návrh sa v súdnom spise

nenachádza).

Okresný súd 9. októbra 2000 vyzval sťažovateľku na ďalšie upresnenie žaloby

a oznámenie ceny nehnuteľnosti (predmetu sporu). Súčasne vyžiadal dedičský spis

Okresného súdu Zvolen sp. zn. (po neb. A. K.). Okresný súd vo Zvolene

16. októbra 2000 oznámil, že požadovaný dedičský spis bol z dôvodu príslušnosti postúpený

Okresnému súdu Banská Bystrica. Tento súd bol 11. novembra 2000 požiadaný o jeho

predloženie.

Sťažovateľka 11. januára 2001 predložila okresnému súdu grafický návrh delenia

2

predmetu sporu a uviedla jeho cenu za 1 m(podľa vyhlášky Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov,

úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie

pozemkov v znení neskorších predpisov). Navrhla tiež pribrať do konania znalca na

vyhotovenie geometrického plánu ňou navrhnutého delenia pozemku.

Okresný súd 18. januára 2001 požiadal Okresný úrad v Revúcej, odbor pozemkový,

poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), o vysvetlenie ním

vydaného „Stanovenia BPEJ podľa vyhlášky č. 465/91 Zb“. Okresný úrad v odpovedi

z 26. februára 2001 uviedol, že stanovil len akostno-bonitnú pôdno ekologickú jednotku

(BPEJ) pozemku, ktorá podľa jeho názoru neslúži na výpočet súdneho poplatku a cenu

pozemku má stanoviť znalec v odbore oceňovania pôdy.

Podľa úradného záznamu z 1. marca 2001 mesto Revúca má nad 5 000 ale menej ako

15 000 obyvateľov.

Okresný súd 1. marca 2001 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky (ďalej len

„advokát“), aby táto v lehote 21 dní oznámila cenu predmetnej záhrady, lebo ňou udávaná

2

cena 1,30 Sk za m(určený podľa BPEJ) v danom prípade neplatí. Cena sa má vypočítať

2

podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e) citovanej vyhlášky, t. j. 100 Sk za m. Ak sa

sťažovateľka domnieva, že má byť cena nižšia, nech uvedie podrobné dôvody. Ináč okresný

súd rozhodne o cene predmetu sporu podľa vopred citovanej právnej normy („... ak tak

2“

neurobí, súd bude vychádzať z ceny 100 Sk za 1 m).

Okresný súd uznesením č. k. -21 zo 7. marca 2002 určil cenu predmetu

konania sumou 870 900 Sk a vyzval sťažovateľku na doplatenie súdneho poplatku za

podanú žalobu v sume 34 336 Sk (uznesenie bolo doručené advokátovi 13. marca 2002).

Sťažovateľka napadla predmetné uznesenie odvolaním z 19. marca 2002, ktoré bolo

doručené okresnému súdu 21. marca 2002.

Okresný súd 25. apríla 2002 „vyzval“ sťažovateľku na vypočutie k jej žalobe

(k stavbe nachádzajúcej sa na predmete sporu) a účastníkov predvolal na pojednávanie,

ktorého termín stanovil na 16. máj 2002.

Advokát 15. mája 2002 ospravedlnil neúčasť sťažovateľky na pojednávaní

(práceneschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav po náročnej operácii). Žiadal vypočuť

sťažovateľku na (prostredníctvom) Okresnom súde Zvolen (ďalej len „dožiadaný súd“).

Okresný súd 21. júna 2002 požiadal dožiadaný súd o vypočutie sťažovateľky, a to

najmä o jej oznámenie, kto je vlastníkom domu nachádzajúceho sa na predmete sporu,

prečo nie je aj tento dom predmetom konania a či je ochotná zložiť preddavok na znalecké

dokazovanie. Súčasne sa jej (sťažovateľke) má oznámiť, že okresný súd bude vo veci konať

až po vyriešení problematiky súdneho poplatku.

Dožiadaný súd 25. júna 2002 predvolal sťažovateľku na výsluch, ktorého termín

stanovil na 11. júl 2002 (uvedené oznámil aj advokátovi).

Podľa zápisnice z 11. júla 2002 o vykonaní dôkazov pred dožiadaným súdom

(prítomný aj advokát) predmetný dom je schátraný, nik ho neužíva, mal by byť vo

vlastníctve oboch účastníčok konania (v polovici). Sťažovateľka nemá záujem o tento dom

a navrhla, aby zálohu na vykonanie znaleckého dokazovania zložili spoločne so žalovanou.

Zápisnica bola doručená okresnému súdu 17. júla 2002.

Okresný súd 30. júla 2002 predvolal žalovanú na informatívny výsluch, ktorého

termín stanovil na 19. september 2002. Súčasne vyžiadal z Katastrálneho úradu

v Revúcej výpis z listu vlastníctva týkajúceho sa predmetného domu, na zaslanie ktorého

stanovil 21-dňovú lehotu.

Okresný súd 1. augusta 2002 uznesením č. k. -21 zrušil svoje

predchádzajúce rozhodnutie zo 7. marca 2002 o určení ceny predmetu sporu, lebo podľa

jeho názoru má byť cena nehnuteľností vyššia.

Správa katastra v Revúcej 6. augusta 2002 predložila okresnému súdu výpis

z katastrálneho územia Revúca, podľa ktorého je predmetná nehnuteľnosť vedená ako

zastavaná plocha vo vlastníctve žalovanej, ktorá ju nadobudla dedením.

Okresný súd 11. septembra 2002 zrušil termín výsluchu žalovanej.

Advokát 4. novembra 2002 žiadal vytýčiť termín pojednávania.

Advokátsky koncipient JUDr. M. V. zo Z. 28. mája 2003 oznámil, že advokát

zastupujúci sťažovateľku zomrel. Súčasne predložil svoje splnomocnenie na zastupovanie

sťažovateľky.

Okresný súd 7. augusta 2003 uznesením č. k. -29 určil cenu predmetu

konania sumou 473 952 Sk a vyzval sťažovateľku na zaplatenie doplatku súdneho poplatku

za návrh v sume 8 975 Sk (uznesenie doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky

13. augusta 2003).

Uznesenie okresného súdu 25. augusta 2003 napadla sťažovateľka odvolaním.

Nesúhlasila s určenou cenou predmetu konania. Žiadala v prípade nevyhovenia jej

odvolaniu o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky.

Okresný súd 24. septembra 2003 vyzval sťažovateľku, aby k žiadosti o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov predložila potvrdenie o jej majetkových pomeroch (odpoveď

bola doručená okresnému súdu 31. októbra 2003).

Dňa 18. decembra 2003 bolo odvolanie predložené Krajskému súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Krajský súd 12. januára 2004 súdny spis vrátil späť okresnému súdu ako predčasne

predložený, lebo okresný súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od

povinnosti platiť súdne poplatky.

Na výzvu okresného súdu z 15. júna 2004 sťažovateľka preukázala výšku

poberaného dôchodku v sume 9 589 Sk (starobný a vdovský dôchodok).

Dňa 7. októbra 2004 bol opätovne predložený súdny spis s odvolaním krajskému

súdu. O žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov okresný súd

nerozhodol, lebo ešte stále nie je ustálená cena predmetu sporu a z nej vyplývajúci súdny

poplatok.

Dňa 8. septembra 2004 predložil JUDr. M. V. okresnému súdu už ako advokát nové

splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky.

Dňa 26. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu

sp. zn. zo 14. októbra 2004 o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení

veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Významnou časťou odôvodnenia rozhodnutia

krajského súdu z hľadiska predmetu posudzovanej sťažnosti je konštatovanie, že „...

Prvostupňový súd sa však pri určení ceny predmetu tohto konania dopustil pochybenia.

2

Nesprávne konštatoval, že cena pozemku ... záhrady o výmere 17 419 mbez zrážok by

2

činila sumu 870 900 Sk. Pri cene 100 Sk za mby cena celého pozemku predstavovala

1 741 900 Sk. Ak okresný súd pri odpočte zrážok podľa prílohy č. 7 vyhlášky

č. vychádzal už z ceny polovičného podielu 870 900 Sk, nemohol následne

cenu zistenú po odpočte zrážok ešte raz znížiť na polovicu.

Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala žiadosť o oslobodenie od súdnych

poplatkov, nemôže byť v tomto štádiu konania pred rozhodnutím o jej žiadosti, vyzvaná na

zaplatenie súdneho poplatku za návrh.“

Krajský súd „vzhľadom na uvedené i v záujme dodržania dvojinštančnosti konania

uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie“.

Krajský súd usmernil okresný súd na ďalšie konanie, že vo veci „... bude postupovať

tak, že určí cenu predmetu konania, následne rozhodne o žiadosti navrhovateľky na

oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, vyzve ju na doplatenie súdneho

poplatku za návrh na začatie konania. V novom rozhodnutí okresný súd bude dbať, aby sa

vyvaroval aj takého pochybenia ako v napadnutom uznesení, keď číslo konania na ňom je

nesprávne uvedené ...“.

Okresný súd 11. februára 2005 expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom

konania.

B) K sťažnosti sťažovateľky podanej ústavnému súdu bola pripojená aj odpoveď

predsedu Okresného súdu Revúca sp. zn. Spr. 1558/04 zo 4. októbra 2004 na jej sťažnosť na

prieťahy v konaní zo 6. septembra 2004, v ktorej bol podaný chronologický priebeh

doterajšieho konania vo veci sp. zn. a bolo konštatované, že „... Z vyššie

uvedeného vyplýva, že na tunajšom súde skutočne došlo k určitým prieťahom v konaní.

K týmto však do určitej miery dochádzalo aj zo strany navrhovateľky. Preto sťažnosť

je čiastočne opodstatnená...“.

Na obranu postupu okresného súdu v posudzovanom konaní jeho predseda uviedol:

„... že k prieťahom vo veci dochádza z objektívneho dôvodu, keď súd je už niekoľko rokov

úplne nedostatočne obsadený sudcami (ani nie na 50 %) a už takmer 3 roky pracujú na

súde len 3 sudcovia. Túto situáciu súd nevedel ovplyvniť, sú o nej roky informované aj

nadriadené orgány. Je reálny predpoklad, že situácia sa zlepší po 1. 1. 2005 vzhľadom na

reorganizáciu súdnictva...“.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení

k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom

konaní a uviedla: „... Je pravdou, že v tejto právnej veci sa riadne nekonalo a že

dochádzalo k zbytočným prieťahom, pretože od podania návrhu dňa 04. 08. 2000 sa

neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebola vlastne riadne určená ani cena predmetu

konania ...“.

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu oznámil: „... 1/ Po

oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 11. 02. 2005, pod

č. Spr 211/05, môžeme skonštatovať, že tam opísaný postup súdu v konaní vedenom na

Okresom súde v Revúcej, pod č. k. , súhlasí s obsahom ústavnej sťažnosti

v tejto veci, v danej právnej veci sa riadne nekonalo, konajúci súd neorganizoval svoj

procesný postup v súlade s príslušnými ustanoveniami ,

dôsledkom čoho je, že ani po 4 rokoch a 6 mesiacoch od podania návrhu nie je určená cena

predmetu konania (Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14. 10. 2004, v konaní

č. uznesenie Okresného súdu v Revúcej, ktorým stanovil výšku súdneho

poplatku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). ... uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici bolo doručené Okresnému súdu v Revúcej dňa 26. 10. 2004. Okresný súd v Revúcej

sa vecou ani po doručení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom Krajský

súd v Banskej Bystrici vyslovil svoj záväzný právny názor na určenie výšky súdneho

poplatku, až do zlúčenia s Okresným súdom v Rimavskej Sobote, nezaoberal.“

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný

súd aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti

vedenom pod sp. zn. RA – , v ktorom sťažovateľka vystupuje ako

navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzované

konanie môže vzhľadom na svoj predmet (zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva nehnuteľnosti) predstavovať určitý stupeň zložitosti, čo však v konečnom

dôsledku nemôže ospravedlniť doterajší priebeh konania (aj s prihliadnutím na vyjadrenie

predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení uvádza, že „... od podania návrhu

dňa 04. 08. 2000 sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebola vlastne riadne určená

ani cena predmetu konania ...“).

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej

veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľka urgovala pokračovanie v konaní a nápravy sa domáhala aj

podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.

Zotrvávanie na právnom názore na spôsob výpočtu ceny predmetu konania,

podávanie opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam určujúcim cenu

predmetu konania ústavný súd nekvalifikuje ako skutočnosti spôsobujúce prieťahy

v konaní.

Využívanie procesných prostriedkov na obranu uplatnených práv môže síce predĺžiť

konanie vo veci, no nespôsobuje (pokiaľ nejde o ich zjavnú nedôvodnosť a neúčelnosť)

zbytočné prieťahy v konaní.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje (okrem skutočnosti, že posudzované konanie dosiaľ trvá vyše štyri a pol roka

a nebolo v ňom vykonané ani jedno pojednávanie), že okresný súd bol

- od 26. marca 2001 (uplynutie 21-dňovej lehoty na predloženie odpovede na výzvu

okresného súdu adresovanú advokátovi 1. marca 2001) do 7. marca 2002 (uznesenie

o určení ceny predmetu konania), t. j. v trvaní vyše 11 mesiacov, pričom ústavný súd

prihliadol aj na skutočnosť, že okresný súd v predmetnej výzve upozornil

sťažovateľku, že v prípade jej nereagovania („... lebo ak tak neurobí, súd bude

2

vychádzať z ceny 100 Sk za 1 m“) rozhodne aj bez jej prípadného stanoviska,

- od 6. augusta 2002 (doručenie výpisu z listu vlastníctva týkajúceho sa stavebnej

nehnuteľnosti) do 7. augusta 2003 (uznesenie o určení ceny predmetu konania),

t. j. v trvaní 12 mesiacov,

- od 31. októbra 2003 (doručovanie dokladov k žiadosti o oslobodenie od povinnosti

platiť súdne poplatky) do 26. októbra 2004 (doručenie uznesenia krajského súdu

sp. zn. okresnému súdu), pričom ústavný súd prihliadol aj na

odôvodnenie tohto rozhodnutia, t. j. v trvaní 11 mesiacov a 26 dní,

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za vyše 35 mesiacov, t. j. dva roky

a 11 mesiacov, neboli vo veci vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú

nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré

neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku

postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu [pôvodne Okresného súdu Revúca, pozri

bod B) II. časti odôvodnenia] spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal

personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania

a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne

a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.

).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd, aj keď o to sťažovateľka nepožiadala, vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa a

písm. a) konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože

vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti

v napadnutom konaní.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia. Keďže iba konštatovanie porušenia

označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku,

ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk,

ktorú podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä

vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primeranú .

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 29. novembra 2004 a vyjadrenie z 25. februára

2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „“) z výpočtového základu (

vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk, po zaokrúhlení 4 540 Sk za jeden

úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané v roku 2004) predstavujú 9 080 Sk a spolu

s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002

Z. z.) sumu 9 352 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný v roku 2005, teda po

nadobudnutí účinnosti (od 1. januára 2005) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „“) prislúcha ako základná tarifa podľa

ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky jedna šestina výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. zo sumy 15 007 Sk), čo predstavuje za jeden úkon 2 501 Sk, spolu

s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Náhrada trov konania za tri úkony právnych

služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 12 003 Sk. Keďže si sťažovateľka

uplatnila náhradu trov jej právneho zastúpenia v sume 9 352 Sk, ústavný súd jej návrhu

vyhovel v ňou požadovanej výške, a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod

bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2005