Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 10/05
PDF · 276.65 KB
No categories available
I. ÚS 10/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 10/05-25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Nadeždy Babiakovej, bytom Z., zastúpenej advokátom
JUDr. M. V., Advokátska kancelária, Z., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní pôvodne
vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota od 1. januára 2005) na
Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 1 C 445/2000 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA - 1 C 445/2000
p o r u š i l základné právo Nadeždy Babiakovej, aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA - 1 C
445/2000 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Nadežde Babiakovej p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Nadežde Babiakovej p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
9 352 Sk (slovom deväťtisíc tristopäťdesiatdva slovenských korún), ktoré je Okresný súd
Rimavská Sobota p o v i n n ý vyplatiť jej právnemu zástupcovi advokátovi JUDr. M. V.,
Z., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I .
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 20. januára 2005 č. k. I. ÚS 10/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Nadeždy Babiakovej, bytom Z. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. V., Advokátska kancelária, Z., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom
(pred zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota od 1. januára 2005) na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 1 C 445/2000.
2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 4. augusta 2000 podala na okresnom
súde žalobu proti žalovaným B. G. z R. a V. K. z B. B. vo veci zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. Sťažovateľka uviedla, že: „Predmetom
súdneho konania bol návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
Takéto konanie nemožno podľa nášho názoru považovať za právne zložité.
Podľa našich vedomostí, súd nevykonal v období od marca 2001 do februára 2002
a následne od októbra 2003 do júna 2004 a potom od júla 2004 až ku dňu podania tejto
sťažnosti jediný procesný úkon smerujúci k zisteniu a vyrubeniu súdneho poplatku,
resp. k získaniu ďalších pre súdne konanie relevantných informácií a dôkazov. Sme toho
názoru, že Okresný súd v Revúcej neorganizoval svoj procesný postup v súlade
s ustanoveniami o. s. p. v platnom znení, najmä § 6 a § 100 o. s. p...“
Sťažovateľka žiadala (4. novembra 2002) o vytýčenie termínu pojednávania
a 6. septembra 2004 podala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu.
Podľa názoru sťažovateľky postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v článku 48 ods. 2 ústavy.
3. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného
práva a priznal jej finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk „... Pretože porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu... Táto suma podľa názoru sťažovateľky zohľadňuje charakter zbytočných
prieťahov v súdnom konaní a s nimi spojenú nemajetkovú ujmu sťažovateľky spočívajúcu
v pocitoch právnej neistoty a straty dôvery v efektívne a správne poskytnutie súdnej ochrany
v predmetnej veci. Cieľom primeraného finančného odškodnenia sa tak stane zmiernenie
nemajetkovej ujmy sťažovateľky...“.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením č. Spr. 211/05 z 11. februára 2005
a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému
vyjadreniu okresného súdu z 25. februára 2005.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o
ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. RA – 1 C 445/2000.
A) Dňa 4. augusta 2000 podala sťažovateľka okresnému súdu „žalobu o zrušenie
a vysporiadanie podielového vlastníctva“ k nehnuteľnosti proti už označeným odporcom.
Súdny poplatok za návrh na začatie konania (žalobu) uhradila kolkovými známkami v sume
500 Sk.
Okresný súd 14. septembra 2000 vyzval sťažovateľku na upresnenie žaloby, najmä
aby uviedla, akým spôsobom navrhuje vyporiadať spoluvlastníctvo.
Okresný súd 9. októbra 2000 uznesením č. k. 1 C 445/00-14 zastavil konanie proti
žalovanej V. K. z B. B. (sťažovateľka vzala svoj návrh proti menovanej späť) a pripustil
zmenu žaloby podľa návrhu sťažovateľky z 3. októbra 2000 (tento návrh sa v súdnom spise
nenachádza).
Okresný súd 9. októbra 2000 vyzval sťažovateľku na ďalšie upresnenie žaloby
a oznámenie ceny nehnuteľnosti (predmetu sporu). Súčasne vyžiadal dedičský spis
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 24 D 391/95 (po neb. A. K.). Okresný súd vo Zvolene
16. októbra 2000 oznámil, že požadovaný dedičský spis bol z dôvodu príslušnosti postúpený
Okresnému súdu Banská Bystrica. Tento súd bol 11. novembra 2000 požiadaný o jeho
predloženie.
Sťažovateľka 11. januára 2001 predložila okresnému súdu grafický návrh delenia
2
predmetu sporu a uviedla jeho cenu za 1 m(podľa vyhlášky Ministerstva financií
Slovenskej republiky č. 465/1991 Zb o cenách stavieb, pozemkov, trvalých porastov,
úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a náhradách za dočasné užívanie
pozemkov v znení neskorších predpisov). Navrhla tiež pribrať do konania znalca na
vyhotovenie geometrického plánu ňou navrhnutého delenia pozemku.
Okresný súd 18. januára 2001 požiadal Okresný úrad v Revúcej, odbor pozemkový,
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva (ďalej len „okresný úrad“), o vysvetlenie ním
vydaného „Stanovenia BPEJ podľa vyhlášky č. 465/91 Zb“. Okresný úrad v odpovedi
z 26. februára 2001 uviedol, že stanovil len akostno-bonitnú pôdno ekologickú jednotku
(BPEJ) pozemku, ktorá podľa jeho názoru neslúži na výpočet súdneho poplatku a cenu
pozemku má stanoviť znalec v odbore oceňovania pôdy.
Podľa úradného záznamu z 1. marca 2001 mesto Revúca má nad 5 000 ale menej ako
15 000 obyvateľov.
Okresný súd 1. marca 2001 vyzval právneho zástupcu sťažovateľky (ďalej len
„advokát“), aby táto v lehote 21 dní oznámila cenu predmetnej záhrady, lebo ňou udávaná
2
cena 1,30 Sk za m(určený podľa BPEJ) v danom prípade neplatí. Cena sa má vypočítať
2
podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. e) citovanej vyhlášky, t. j. 100 Sk za m. Ak sa
sťažovateľka domnieva, že má byť cena nižšia, nech uvedie podrobné dôvody. Ináč okresný
súd rozhodne o cene predmetu sporu podľa vopred citovanej právnej normy („... ak tak
2“
neurobí, súd bude vychádzať z ceny 100 Sk za 1 m).
Okresný súd uznesením č. k. 1 C 445/00-21 zo 7. marca 2002 určil cenu predmetu
konania sumou 870 900 Sk a vyzval sťažovateľku na doplatenie súdneho poplatku za
podanú žalobu v sume 34 336 Sk (uznesenie bolo doručené advokátovi 13. marca 2002).
Sťažovateľka napadla predmetné uznesenie odvolaním z 19. marca 2002, ktoré bolo
doručené okresnému súdu 21. marca 2002.
Okresný súd 25. apríla 2002 „vyzval“ sťažovateľku na vypočutie k jej žalobe
(k stavbe nachádzajúcej sa na predmete sporu) a účastníkov predvolal na pojednávanie,
ktorého termín stanovil na 16. máj 2002.
Advokát 15. mája 2002 ospravedlnil neúčasť sťažovateľky na pojednávaní
(práceneschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav po náročnej operácii). Žiadal vypočuť
sťažovateľku na (prostredníctvom) Okresnom súde Zvolen (ďalej len „dožiadaný súd“).
Okresný súd 21. júna 2002 požiadal dožiadaný súd o vypočutie sťažovateľky, a to
najmä o jej oznámenie, kto je vlastníkom domu nachádzajúceho sa na predmete sporu,
prečo nie je aj tento dom predmetom konania a či je ochotná zložiť preddavok na znalecké
dokazovanie. Súčasne sa jej (sťažovateľke) má oznámiť, že okresný súd bude vo veci konať
až po vyriešení problematiky súdneho poplatku.
Dožiadaný súd 25. júna 2002 predvolal sťažovateľku na výsluch, ktorého termín
stanovil na 11. júl 2002 (uvedené oznámil aj advokátovi).
Podľa zápisnice z 11. júla 2002 o vykonaní dôkazov pred dožiadaným súdom
(prítomný aj advokát) predmetný dom je schátraný, nik ho neužíva, mal by byť vo
vlastníctve oboch účastníčok konania (v polovici). Sťažovateľka nemá záujem o tento dom
a navrhla, aby zálohu na vykonanie znaleckého dokazovania zložili spoločne so žalovanou.
Zápisnica bola doručená okresnému súdu 17. júla 2002.
Okresný súd 30. júla 2002 predvolal žalovanú na informatívny výsluch, ktorého
termín stanovil na 19. september 2002. Súčasne vyžiadal z Katastrálneho úradu
v Revúcej výpis z listu vlastníctva týkajúceho sa predmetného domu, na zaslanie ktorého
stanovil 21-dňovú lehotu.
Okresný súd 1. augusta 2002 uznesením č. k. 1 C 445/00-21 zrušil svoje
predchádzajúce rozhodnutie zo 7. marca 2002 o určení ceny predmetu sporu, lebo podľa
jeho názoru má byť cena nehnuteľností vyššia.
Správa katastra v Revúcej 6. augusta 2002 predložila okresnému súdu výpis
z katastrálneho územia Revúca, podľa ktorého je predmetná nehnuteľnosť vedená ako
zastavaná plocha vo vlastníctve žalovanej, ktorá ju nadobudla dedením.
Okresný súd 11. septembra 2002 zrušil termín výsluchu žalovanej.
Advokát 4. novembra 2002 žiadal vytýčiť termín pojednávania.
Advokátsky koncipient JUDr. M. V. zo Z. 28. mája 2003 oznámil, že advokát
zastupujúci sťažovateľku zomrel. Súčasne predložil svoje splnomocnenie na zastupovanie
sťažovateľky.
Okresný súd 7. augusta 2003 uznesením č. k. 1 C 445/00-29 určil cenu predmetu
konania sumou 473 952 Sk a vyzval sťažovateľku na zaplatenie doplatku súdneho poplatku
za návrh v sume 8 975 Sk (uznesenie doručené právnemu zástupcovi sťažovateľky
13. augusta 2003).
Uznesenie okresného súdu 25. augusta 2003 napadla sťažovateľka odvolaním.
Nesúhlasila s určenou cenou predmetu konania. Žiadala v prípade nevyhovenia jej
odvolaniu o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky.
Okresný súd 24. septembra 2003 vyzval sťažovateľku, aby k žiadosti o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov predložila potvrdenie o jej majetkových pomeroch (odpoveď
bola doručená okresnému súdu 31. októbra 2003).
Dňa 18. decembra 2003 bolo odvolanie predložené Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“).
Krajský súd 12. januára 2004 súdny spis vrátil späť okresnému súdu ako predčasne
predložený, lebo okresný súd nerozhodol o žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od
povinnosti platiť súdne poplatky.
Na výzvu okresného súdu z 15. júna 2004 sťažovateľka preukázala výšku
poberaného dôchodku v sume 9 589 Sk (starobný a vdovský dôchodok).
Dňa 7. októbra 2004 bol opätovne predložený súdny spis s odvolaním krajskému
súdu. O žiadosti sťažovateľky o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov okresný súd
nerozhodol, lebo ešte stále nie je ustálená cena predmetu sporu a z nej vyplývajúci súdny
poplatok.
Dňa 8. septembra 2004 predložil JUDr. M. V. okresnému súdu už ako advokát nové
splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky.
Dňa 26. októbra 2004 bolo okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu
sp. zn. 15 Co 333/04 zo 14. októbra 2004 o zrušení prvostupňového rozhodnutia a vrátení
veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Významnou časťou odôvodnenia rozhodnutia
krajského súdu z hľadiska predmetu posudzovanej sťažnosti je konštatovanie, že „...
Prvostupňový súd sa však pri určení ceny predmetu tohto konania dopustil pochybenia.
2
Nesprávne konštatoval, že cena pozemku ... záhrady o výmere 17 419 mbez zrážok by
2
činila sumu 870 900 Sk. Pri cene 100 Sk za mby cena celého pozemku predstavovala
1 741 900 Sk. Ak okresný súd pri odpočte zrážok podľa prílohy č. 7 vyhlášky
č. 465/1991 Zb. vychádzal už z ceny polovičného podielu 870 900 Sk, nemohol následne
cenu zistenú po odpočte zrážok ešte raz znížiť na polovicu.
Vzhľadom na to, že navrhovateľka podala žiadosť o oslobodenie od súdnych
poplatkov, nemôže byť v tomto štádiu konania pred rozhodnutím o jej žiadosti, vyzvaná na
zaplatenie súdneho poplatku za návrh.“
Krajský súd „vzhľadom na uvedené i v záujme dodržania dvojinštančnosti konania
uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie“.
Krajský súd usmernil okresný súd na ďalšie konanie, že vo veci „... bude postupovať
tak, že určí cenu predmetu konania, následne rozhodne o žiadosti navrhovateľky na
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, vyzve ju na doplatenie súdneho
poplatku za návrh na začatie konania. V novom rozhodnutí okresný súd bude dbať, aby sa
vyvaroval aj takého pochybenia ako v napadnutom uznesení, keď číslo konania na ňom je
nesprávne uvedené ...“.
Okresný súd 11. februára 2005 expedoval uznesenie krajského súdu účastníkom
konania.
B) K sťažnosti sťažovateľky podanej ústavnému súdu bola pripojená aj odpoveď
predsedu Okresného súdu Revúca sp. zn. Spr. 1558/04 zo 4. októbra 2004 na jej sťažnosť na
prieťahy v konaní zo 6. septembra 2004, v ktorej bol podaný chronologický priebeh
doterajšieho konania vo veci sp. zn. 1 C 445/00 a bolo konštatované, že „... Z vyššie
uvedeného vyplýva, že na tunajšom súde skutočne došlo k určitým prieťahom v konaní.
K týmto však do určitej miery dochádzalo aj zo strany navrhovateľky. Preto sťažnosť
je čiastočne opodstatnená...“.
Na obranu postupu okresného súdu v posudzovanom konaní jeho predseda uviedol:
„... že k prieťahom vo veci dochádza z objektívneho dôvodu, keď súd je už niekoľko rokov
úplne nedostatočne obsadený sudcami (ani nie na 50 %) a už takmer 3 roky pracujú na
súde len 3 sudcovia. Túto situáciu súd nevedel ovplyvniť, sú o nej roky informované aj
nadriadené orgány. Je reálny predpoklad, že situácia sa zlepší po 1. 1. 2005 vzhľadom na
reorganizáciu súdnictva...“.
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení
k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom
konaní a uviedla: „... Je pravdou, že v tejto právnej veci sa riadne nekonalo a že
dochádzalo k zbytočným prieťahom, pretože od podania návrhu dňa 04. 08. 2000 sa
neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebola vlastne riadne určená ani cena predmetu
konania ...“.
Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu oznámil: „... 1/ Po
oboznámení sa s vyjadrením Okresného súdu v Rimavskej Sobote zo dňa 11. 02. 2005, pod
č. Spr 211/05, môžeme skonštatovať, že tam opísaný postup súdu v konaní vedenom na
Okresom súde v Revúcej, pod č. k. 1 C 445/2000, súhlasí s obsahom ústavnej sťažnosti
v tejto veci, v danej právnej veci sa riadne nekonalo, konajúci súd neorganizoval svoj
procesný postup v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku,
dôsledkom čoho je, že ani po 4 rokoch a 6 mesiacoch od podania návrhu nie je určená cena
predmetu konania (Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 14. 10. 2004, v konaní
č. 15 Co 333/04 uznesenie Okresného súdu v Revúcej, ktorým stanovil výšku súdneho
poplatku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie). ... uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici bolo doručené Okresnému súdu v Revúcej dňa 26. 10. 2004. Okresný súd v Revúcej
sa vecou ani po doručení uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, v ktorom Krajský
súd v Banskej Bystrici vyslovil svoj záväzný právny názor na určenie výšky súdneho
poplatku, až do zlúčenia s Okresným súdom v Rimavskej Sobote, nezaoberal.“
3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný
súd aj v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti
vedenom pod sp. zn. RA – 1 C 445/00, v ktorom sťažovateľka vystupuje ako
navrhovateľka, došlo k porušeniu jej práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzované
konanie môže vzhľadom na svoj predmet (zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva nehnuteľnosti) predstavovať určitý stupeň zložitosti, čo však v konečnom
dôsledku nemôže ospravedlniť doterajší priebeh konania (aj s prihliadnutím na vyjadrenie
predsedníčky okresného súdu, ktorá vo svojom vyjadrení uvádza, že „... od podania návrhu
dňa 04. 08. 2000 sa neuskutočnilo ani jedno pojednávanie a nebola vlastne riadne určená
ani cena predmetu konania ...“).
3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej
veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Sťažovateľka urgovala pokračovanie v konaní a nápravy sa domáhala aj
podaním sťažnosti predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní.
Zotrvávanie na právnom názore na spôsob výpočtu ceny predmetu konania,
podávanie opravných prostriedkov proti prvostupňovým rozhodnutiam určujúcim cenu
predmetu konania ústavný súd nekvalifikuje ako skutočnosti spôsobujúce prieťahy
v konaní.
Využívanie procesných prostriedkov na obranu uplatnených práv môže síce predĺžiť
konanie vo veci, no nespôsobuje (pokiaľ nejde o ich zjavnú nedôvodnosť a neúčelnosť)
zbytočné prieťahy v konaní.
3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje (okrem skutočnosti, že posudzované konanie dosiaľ trvá vyše štyri a pol roka
a nebolo v ňom vykonané ani jedno pojednávanie), že okresný súd bol
- od 26. marca 2001 (uplynutie 21-dňovej lehoty na predloženie odpovede na výzvu
okresného súdu adresovanú advokátovi 1. marca 2001) do 7. marca 2002 (uznesenie
o určení ceny predmetu konania), t. j. v trvaní vyše 11 mesiacov, pričom ústavný súd
prihliadol aj na skutočnosť, že okresný súd v predmetnej výzve upozornil
sťažovateľku, že v prípade jej nereagovania („... lebo ak tak neurobí, súd bude
2
vychádzať z ceny 100 Sk za 1 m“) rozhodne aj bez jej prípadného stanoviska,
- od 6. augusta 2002 (doručenie výpisu z listu vlastníctva týkajúceho sa stavebnej
nehnuteľnosti) do 7. augusta 2003 (uznesenie o určení ceny predmetu konania),
t. j. v trvaní 12 mesiacov,
- od 31. októbra 2003 (doručovanie dokladov k žiadosti o oslobodenie od povinnosti
platiť súdne poplatky) do 26. októbra 2004 (doručenie uznesenia krajského súdu
sp. zn. 15 Co 333/04 okresnému súdu), pričom ústavný súd prihliadol aj na
odôvodnenie tohto rozhodnutia, t. j. v trvaní 11 mesiacov a 26 dní,
bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za vyše 35 mesiacov, t. j. dva roky
a 11 mesiacov, neboli vo veci vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú
nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré
neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku
postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu [pôvodne Okresného súdu Revúca, pozri
bod B) II. časti odôvodnenia] spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal
personálne problémy, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na ťarchu účastníka konania
a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne
a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd, aj keď o to sťažovateľka nepožiadala, vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3
písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov, pretože
vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný súd nebude pokračovať v nečinnosti
v napadnutom konaní.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk
z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia. Keďže iba konštatovanie porušenia
označeného základného práva nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku,
ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 Sk,
ktorú podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä
vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primeranú .
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 29. novembra 2004 a vyjadrenie z 25. februára
2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3
vyhlášky) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk, po zaokrúhlení 4 540 Sk za jeden
úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané v roku 2004) predstavujú 9 080 Sk a spolu
s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002
Z. z.) sumu 9 352 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný v roku 2005, teda po
nadobudnutí účinnosti (od 1. januára 2005) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) prislúcha ako základná tarifa podľa
ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky jedna šestina výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., t. j. zo sumy 15 007 Sk), čo predstavuje za jeden úkon 2 501 Sk, spolu
s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Náhrada trov konania za tri úkony právnych
služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 12 003 Sk. Keďže si sťažovateľka
uplatnila náhradu trov jej právneho zastúpenia v sume 9 352 Sk, ústavný súd jej návrhu
vyhovel v ňou požadovanej výške, a preto v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod
bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. marca 2005