Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 226/04
PDF · 239.34 KB
No categories available
II. ÚS 226/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí 22. marca 2005 v senáte
zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcu
Alexandra Bröstla o sťažnosti M. B. a P. B., obe bytom K., zastúpených advokátkou JUDr.
M. K., K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn.
11 C 181/98 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo M. B. a P. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice II vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 181/98 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby vo veci sp. zn. 11 C 181/98 konal
bez zbytočných prieťahov.
3. M. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. P. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť M. B. a P. B. trovy právneho
zastúpenia 15 053 Sk (slovom pätnásťtisícpäťdesiattri slovenských korún) na účet ich
právnej zástupkyne JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 17. septembra
2004 doručené podanie M. B. a P. B., obe bytom K. (ďalej len „sťažovateľky“),
zastúpených advokátkou JUDr. M. K., K., ktoré bolo označené ako „sťažnosť podľa článku
127 Ústavy SR pre porušenie práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, podľa čl. 6 ods. 1 prvej
vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa článku 41 ods. 1
druhej vety Ústavy SR, podľa článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd a podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľky ním
namietajú porušenie čl. 41 ods. 1 druhej vety a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), ako aj ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 a práva podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vo
veci vedenej pod sp. zn. 11 C 181/98 a porušenie ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Krajského súdu v Košiciach
(ďalej len „krajský súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 16 Co 400/00.
Sťažovateľky vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:
„My sťažovateľky sme dňa 28. 1. 1998, ešte ako maloleté deti, prostredníctvom našej
zákonnej zástupkyne A. K., podali žalobu o určenie, že do dedičstva po našom nebohom
starom otcovi G. B., zomrelom dňa 16. 7. 1997 patria finančné prostriedky v hodnote
1.106.716,- Sk, ktoré mu boli vyplatené v mesiaci máj 1997. Konanie sa vedie na Okresnom
súde Košice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 a nie je právoplatne ukončené.
... prvý termín pojednávania vytýčil na deň 14. 5. 1999, teda rok a štyri mesiace súd
bezdôvodne vo veci nekonal, na našu škodu.
Dňa 13. 11. 1998 bola súdu doručená urgencia, aby vo veci riadne konal.
Dňa 14. 5. 1999 súd začal vypočúvať účastníkov... Dňa 2. 7. 1999 súd pokračoval vo
výsluchu účastníkov, naše návrhy na dokazovanie nebral do úvahy...
Pojednávanie dňa 17. 9. 1999 bolo, pre neprítomnosť jedného odporcu a svedkov,
odročené na 20. 10. 1989...
Posledné pojednávanie bolo vytýčené na termín po siedmich mesiacoch. Počas tohto
času súd opäť bezdôvodne nekonal.
Na pojednávaní dňa 12. 5. 2000 súd vo veci rozhodol. Naše návrhy na doplnenie
dokazovania neakceptoval z dôvodu, že ich vykonanie nepovažoval za nevyhnutné, ale
predovšetkým z toho dôvodu, že my, navrhovatelia, ktorí sme dôkaz navrhli, by sme boli
oslobodení od povinnosti zaplatiť poplatok za tento dôkaz...
Podľa nášho názoru, postupom Okresného súdu v Košiciach II. v konaní sp. zn.
11 C 181/98 boli porušené ústavné práva, ktoré nám garantuje Ústava SR v článku 41
ods. 1 druhá veta, kde sa deklaruje zaručenie osobitnej ochrany detí a mládeže. Rovnako sa
domnievame, že boli porušené naše práva garantované nám Dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, a to v článku 14. Súd, ako to vyplýva aj zo zdôvodnenia
rozsudku sp. zn. 11 C 181/98 zo dňa 12. 5. 2000, nám ako deťom neposkytol žiadnu
ochranu, dokonca nás v konaní pre našu údajnú nemajetnosť diskriminoval. Rovnako súd
porušil naše právo garantované v článku 47 ods. 3 Ústavy SR, na základe ktorého sú si
účastníci v konaní pred súdmi rovní.
Rozsudok Okresného súdu Košice II. sp. zn. 11 C 181/98 zo dňa 12. 5. 2000 nám bol
doručený dňa 3. 7. 2000.
Proti rozsudku sme dňa 13. 7. 2000 podali odvolanie, ktoré sme dňa 30. 8. 2000
podrobne zdôvodnili.
Dňa 1. 10. 2001, keďže súd vo veci nekonal, obrátili sme sa na Okresný súd Košice
II. so žiadosťou o odstránenie prieťahov v konaní a o ich náležité zdôvodnenie. Súd na
uvedené nereagoval.
Dňa 23. 12. 2002 sme opäť tomuto súdu adresovali výzvu na odstránenie prieťahov
v konaní a o ich zdôvodnenie. Uvedené sme už urobili doporučeným listom.
Dňa 21. 10. 2003 nám bolo doručené predvolanie Krajského súdu v Košiciach na
deň 27. 10. 2003...
Krajský súd v Košiciach dňa 30. 10. 2003 bez nariadenia pojednávania zrušil
uznesením rozsudok Okresného súdu Košice II. ... v jeho napadnutých častiach a vec vrátil
súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 Co 400/00 nám bolo
súdom I. stupňa doručené až 18. 3. 2004 s výzvou, aby sme navrhli, aké dôkazy navrhujeme
v konaní vykonať. Ak navrhujeme vykonať znalecké dokazovanie, máme uviesť, aké otázky
má znalec zodpovedať.
Listom zo dňa 30. 4. 2004 sme súdu, v zmysle stanoviska odvolacieho súdu, zaslali,
keďže už v konaní môžeme vystupovať vo vlastnom mene, ako plnoleté účastníčky konania.
Súd I. stupňa sme upozornili, že od podania žaloby uplynulo skoro 7 rokov, že finančné
prostriedky, ktoré mali byť predmetom tohto konania, nám, teraz už plnoletým, nebudú
nikdy fakticky vyplatené...
Dňa 22. 6. 2004 nám súd doručil výzvu, aby sme obratom predložili súdu doklady
o svojich príjmoch, aby tak mohol zistiť, či sú u nás splnené podmienky na oslobodenie od
súdnych poplatkov.
Dňa 12. 7. 2004 sme mu spomínané doklady doručili, odvtedy opäť súd nekoná.
Poukazujeme na to, že lehoty, ktoré uplynuli a plynú medzi jednotlivými úkonmi súdu vo
veci sú neprimerane dlhé a podľa nášho názoru nijako neospravedlniteľné. ...“
Sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a po
prerokovaní veci nálezom takto rozhodol:
„Právo sťažovateliek na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku
48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa článku 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 a v konaní
vedenom na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 16 Co 400/00 porušené.
Právo sťažovateliek na osobitnú ochranu detí a mládeže podľa článku 41 ods. 1
druhej vety Ústavy Slovenskej republiky, ako aj na ochranu proti diskriminácii podľa
článku 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na rovnosť pred súdmi
podľa článku 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky bolo v konaní na Okresnom súde
Košice II. pod sp. zn. 11 C 181/98 porušené.
Ústavný súd SR Okresnému súdu Košice II. v konaní vedenom na tomto súde pod
sp. zn. 11 C 181/98 prikazuje, aby tento konal bez zbytočných prieťahov a zdržal sa
porušovania vyššie uvádzaných ústavných práv a práv garantovaných Dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd voči sťažovateľkám.
Ústavný súd priznáva sťažovateľkám primerané finančné zadosťučinenie vo výške
600. 000,- Sk.
Okresný súd Košice II. a Krajský súd v Košiciach sú povinné uhradiť trovy právnej
služby advokátke JUDr. M. K., Košice Štúrova 20, vo výške 47.592, - Sk na účet... do 15 dní
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateliek na neverejnom zasadnutí
senátu 4. novembra 2004 podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona
v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateliek na konanie bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom
okresného súdu vo veci sp. zn. 11 C 181/98, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie v tejto
časti.
Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu
22. decembra 2004 (Spr. 1671/04) okrem iného uviedol:
„... Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 28. 1. 1998
spolu so žiadosťou o oslobodenie od zaplatenia súdneho poplatku v predmetnom spore. Dňa
13. 8. 1998 bol daný konajúcou sudkyňou pokyn pre doručenie odpisu návrhu žalovaným
v 1. až 4. rade, aby sa k tomuto vyjadrili v lehote 15 dní a dňa 26. 1. 1999 pokyn pre
zaslanie tlačiva, ktorým mali byť preukázané osobné, majetkové a zárobkové pomery
zákonných zástupkýň žalobkýň.
Dňa 21. 4. 1999 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 14. 5. 1999. Ďalšie
pojednávania sa uskutočnili v dňoch 2. 7. 1999, 17. 9. 1999, 22. 10. 1999 a 12. 5. 2000.
Medzi poslednými dvoma pojednávaniami boli zabezpečované doklady, potrebné pre
rozhodnutie veci.
Dňa 12. 5. 2000 bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému bolo 14. 7. 2000 podané
odvolanie. Dňa 4. 8. 2000 bolo odvolanie zaslané na vyjadrenie žalovaným a dňa 29. 9.
2000 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Košiciach.
V období od 29. 9. 2000 do 8. 12. 2003 sa spis nachádzal na odvolacom súde.
Dňa 8. 12. 2003 bol spis vrátený Krajským súdom v Košiciach s rozhodnutím, ktorým
bol rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
Dňa 10. 12. 2003 dala konajúca sudkyňa pokyn pre doručenie rozhodnutia
odvolacieho súdu právnym zástupcom účastníkov konania a zároveň vyzvala právnu
zástupkyňu žalobkýň (sťažovateliek) na označenie dôkazov, ktoré vo veci navrhuje vykonať.
Uvedenú výzvu prevzala právna zástupkyňa 8. 3. 2004, napriek tomu na túto nereagovala.
Ďalšia výzva jej bola zasielaná 10. 5. 2004. Až na základe tejto výzvy doručila súdu
stanovisko dňa 4. 6. 2004.
Dňa 7. 6. 2004 boli žalobkyne vyzvané na predloženie dokladov potrebných pre
posúdenie, či naďalej u nich sú splnené podmienky pre priznanie oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov.
Uznesením zo dňa 8. 11. 2004 bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie.
Vzhľadom na uvedenú chronológiu vykonaných úkonov možno konštatovať, že
uvedené konanie vykazovalo v rámci objektívnych možností priebežnosť, a to predovšetkým
v období od vytýčenia prvého pojednávania, až po rozhodnutie veci.
Obdobie viac ako troch rokov (29. 9. 2000 až 8. 12. 2003) nie som oprávnený
posudzovať, nakoľko v tomto období sa spis nachádzal na nadriadenom Krajskom súde
v Košiciach, pričom žiaden právny predpis neumožňuje okresnému súdu akýmkoľvek
spôsobom do činnosti tohto súdu zasahovať.
Po vrátení spisu Krajským súdom v Košiciach dĺžku konania ovplyvnila i právna
zástupkyňa žalobkýň, ktorá na prvú výzvu súdu, prevzatú 8. 3. 2004, žiadnym spôsobom
nereagovala a túto súdom stanovenú povinnosť splnila až na základe ďalšej výzvy.
Dĺžka konania je ovplyvnená tiež skutkovou zložitosťou sporu, keďže vo veci bolo
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie.
Ak ústavný súd nebude akceptovať môj argument o neprípustnosti predmetnej
sťažnosti, prosím o zváženie mnou uvádzaných skutočností, týkajúcich sa konania vo veci
samej s poukazom na vyššie uvádzané, ako aj na to, že tunajší súd už vo veci rozhodol
i zohľadnenie obdobia, kedy sa spis bez zavinenia tunajšieho súdu nachádzal na Krajskom
súde v Košiciach.“
Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v tejto
veci. Právna zástupkyňa sťažovateliek oznámila 22. decembra 2004, že v prijatej sťažnosti
trvá na ústnom pojednávaní, pretože od neho „možno očakávať ďalšie objasnenie veci.“
Ústavný súd nariadil ústne pojednávanie vo veci na 22. marec 2005. Okresný súd
svoju účasť na tomto pojednávaní ospravedlnil 11. marca 2005. Na pojednávaní sa
zúčastnila právna zástupkyňa sťažovateliek Z verejného ústneho pojednávania nevyplynuli
žiadne nové skutočnosti vo vzťahu k prejednávanej veci.
II.
Sťažovateľky sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia ich základného
práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“, a porušenia práva upraveného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom...“, v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 11 C 181/98.
Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru je v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej
neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.
Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu .
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej
konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na
konkrétne okolnosti prípadu podľa 1) právnej a faktickej zložitosti veci, o ktorej súd
rozhoduje, 2) správania účastníka konania a 3) spôsobu, akým v konaní postupoval súd. Za
súčasť prvého kritéria pritom považuje aj povahu veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 11 C 181/98 ide o návrh
sťažovateliek na určenie, že poručiteľ vlastnil v dobe smrti peňažnú hotovosť 1 106 716 Sk.
Ústavný súd konštatoval, že návrhy tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej
činnosti všeobecných súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité.
Z hľadiska potreby zisťovania skutkového stavu a dokazovania sa konanie okresného súdu
stalo zložitým a časovo náročnejším (aj v súvislosti so súvisiacim dedičským konaním sp.
zn. 29 D 907/97). Táto skutočnosť však neospravedlňuje takú rýchlosť konania, ktorá
v spojení s nedostatočným zisťovaním skutkového stavu vedie k pochybeniam
v rozhodovacej činnosti (vyhodnotenie dôkazov) a k zrušeniu rozhodnutia vydaného
v takomto konaní. Na skutkovú zložitosť sporu poukázal aj predseda okresného súdu.
2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v konaní sp. zn. 11 C 181/98, bolo správanie sťažovateliek ako účastníčok tohto
súdneho konania. Ústavný súd hodnotil správanie sťažovateliek ako aktívne a súčinnostné,
ktoré zásadným spôsobom neprispelo k doterajšej dĺžke konania pred okresným súdom.
Právna zástupkyňa sťažovateliek, zákonná zástupkyňa sťažovateliek a sťažovateľky sa
zúčastnili na nariadených pojednávaniach a jedna zo sťažovateliek bola aj vypočutá.
Sťažovateľky včas reagovali na výzvy okresného súdu (ústavný súd neakceptoval názor
predsedu okresného súdu o tom, že právna zástupkyňa ovplyvnila dĺžku konania tým, že
neprimerane dlho nereagovala na výzvu v roku 2004).
3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.
Ústavný súd vyhodnotil v rámci doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn.
11 C 181/98 tri obdobia:
a) Žaloba sťažovateliek bola pôvodne doručená okresnému súdu 28. januára 1998.
Okresný súd nariadil vo veci v priebehu ďalšieho roka (od 14. mája 1999 do 12. mája 2000)
celkovo päť pojednávaní (14. máj 1999, 2. júl 1999, 17. september 1999, 22. október 1999
a 12. máj 2000), pričom na poslednom z uvedených pojednávaní bol vyhlásený rozsudok vo
veci. V tomto období (okrem prvých vyše šiestich mesiacov bez úkonu) okresný súd konal
relatívne plynulo a bez zbytočných prieťahov v konaní.
b) V druhom období rozhodoval o odvolaní proti rozsudku okresného súdu podanom
sťažovateľkami 14. júla 2000 krajský súd (v období od 29. septembra 2000 do 8. decembra
2003), ktorého postup a (ne)činnosť nemožno pripísať na vrub okresného súdu.
c) V treťom období po zrušení rozsudku okresného súdu a po vrátení veci na ďalšie
konanie okresnému súdu (8. december 2003) okresný súd vyzval 1. marca 2004 právnu
zástupkyňu sťažovateliek na označenie dôkazov. Právna zástupkyňa reagovala na výzvu
v máji a júni 2004, keď predložila okresnému súdu aj návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania. Okresný súd následne 8. novembra 2004 ustanovil znalca MUDr. Š. S. na
podanie znaleckého posudku o duševnom stave poručiteľa (po viac ako siedmich rokoch od
jeho smrti).
Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že konanie
okresného súdu vedené pod sp. zn. 11 C 181/98 ani po období viac ako siedmich rokov nie
je právoplatne skončené a stále sa nachádza v štádiu doplňovania dokazovania znaleckým
posudkom. Vzhľadom na to, že okresný súd v rámci obdobia, počas ktorého konal (spolu
takmer štyri roky), neurobil úkony, ktoré by účinne a efektívne smerovali k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateliek, a krajský súd
zrušil jeho rozsudok z 12. mája 2000 vo výrokoch o zamietnutí žaloby a vrátil mu vec
v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 11 C 181/98 bolo porušené základné právo sťažovateliek podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a ich právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie
alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateliek
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56
ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 11 C 181/ 98 ďalej
konal bez zbytočných prieťahov.
2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.“
Sťažovateľky požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
600 000,- Sk, pričom v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedli: „... Vzhľadom na postup
súdov od januára 1998, nie je predpoklad, že by sa urýchlene odstránil stav našej právnej
neistoty. Ako sme už ukázali v konaniach... súdov sme boli diskriminované. ... V súčasnej
dobe už konanie na Okresnom súde Košice II. trvá siedmy rok. Prieťahy, ktoré v konaniach
vznikli a naďalej vznikajú, sú zavinené výlučne odporcami. Prebiehajúce konania majú svoj
dopad, negatívny, aj na naše majetkové pomery. Už teraz nám vznikla zavinením súdov
značná škoda. Tento stav neistoty a sklamania, navodzuje svojím postojom, ale aj
nečinnosťou orgán, ktorého úlohou je ochrana zákonnosti. U nás to vyvoláva voči týmto
orgánom stratu dôvery a beznádej.“
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo
zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov. Hoci
ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v označenom súdnom konaní konal bez
zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateliek podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len
uplatnením tejto právomoci. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti okresného súdu v konaní
vo veci sp. zn. 11 C 12/97, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľky sa o predĺženie tejto
doby tiež pričinili, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu vrátane pozície sťažovateliek
sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd
považoval priznanie sumy 20 000 Sk každej z nich za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Právna zástupkyňa sťažovateliek uplatnila nárok na náhradu trov 47 952 Sk za dva
úkony právnej služby. Ústavný súd jej uhradil len účelne vynaložené trovy, za ktoré
považoval dvakrát dva úkony právnej služby po 4 534 Sk (pričom táto základná sadzba bola
znížená o 20 %) a po 136 Sk režijný paušál, ktorých výšku určil podľa kritérií platných pre
úhradu trov konania v roku 2004 a ktoré vyčíslil sumou 15 053 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8,
§ 16, § 17 ods. 2 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb)
vychádzajúc z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre odmeny za úkony po 1. januári 2004).
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. marca 2005