Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 236/04
PDF · 242.75 KB
No categories available
I. ÚS 236/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 236/04-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť COMNET NUI, Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. A. K.,
Advokátska kancelária, P. B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 442/97
a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 442/97 p o r u š i l právo
COMNET NUI, Ž., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 442/97 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. COMNET NUI, Ž., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný
vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. COMNET NUI, Ž., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
14 390 Sk (slovom štrnásťtisíctristodeväťdesiat slovenských korún), ktoré je Okresný súd
Žilina povinný vyplatiť na účet advokátky JUDr. A. K., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 9. decembra 2004 č. k. I. ÚS 236/04-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť COMNET NUI, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. A. K., Advokátska kancelária, P. B., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina
(ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 442/97 (ďalej aj
„napadnuté konanie“).
1. 1. Zo sťažnosti vyplynulo, že „Navrhovateľ je právnickou osobou podľa §§ 18 až
20i Obč. zák.. Dňa 2. 6. 1997 podal Okresnému súdu v Žiline žalobu. Žalovanou stranou je:
Slovenská republika, Colné riaditeľstvo SR, Bratislava, Colný úrad Žilina.
Žaloba sa týka náhrady škody vo výške 234.435 Sk s príslušenstvom.
Žaloba má súdom pridelenú sp. zn. 12 C 442/97, podaná bola pod pôvodným názvom
žalobcu, t. j. COMNET NUG, nadácia Žilina. Vzhľadom na to, že nadácia bola zmenená na
inú právnu formu, ktorá prevzala jej práva a povinnosti, dňa 21. 10. 1998, bol súdu
doručený návrh na zmenu názvu žalobcu, t. j. COMNET NUI - združenie, tak, ako je to
uvedené na prvej strane tohto podnetu. V predmetnej veci prebehli štyri pojednávania a od
posledného, ktoré sa konalo dňa 10. 3. 1999, nebolo vytýčené do dnešného dňa žiadne
ďalšie pojednávanie. Z uvedeného vyplýva, že od podania návrhu, t. j. od 2. 6. 1997 do
dnešného dňa uplynulo sedem rokov a viac ako štyri mesiace. (...)
Vzhľadom na to, že súd v predmetnej veci viac nekonal, navrhovateľ podal dňa
5. 11. 1999 sťažnosť na prieťahy v konaní Ministerstvu spravodlivosti SR Bratislava
a 8. 3. 2000 predsedovi Okresného súdu v Žiline. Ministerstvo spravodlivosti SR postúpilo
sťažnosť Okresnému súdu v Žiline. Listom zo dňa 10. 2. 2000 mu bolo súdom okrem iného
oznámené, že podľa prepočtov MS SR by malo byť na OS v Žiline 47 sudcov, avšak agendu
vybavuje len 18 sudcov. Súd sa mu za prieťahy v konaní ospravedlnil. Dňa 12. 7. 2000 mu
Okresný súd v Žiline oznámil, že vec 12 C 442/97 zostala pôvodnej sudkyni, JUDr. C. Od
vtedy sa vo veci neurobil žiadny úkon. (...)
Sme toho názoru, že v danom prípade došlo k porušeniu základného práva môjho
klienta na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktoré je každému priznané v článku
48, ods. 2, Ústavy Slovenskej republiky. Návrh ktorý je predmetom podania nie je tak
zložitý, aby si vyžadoval viac ako sedemročnú prípravu. V danom prípade došlo aj
k porušeniu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, hlavne § 100 ods. 1,
podľa ktorého by mal súd postupovať tak, aby bola vec okrem iného, čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá. Navrhovateľ by uvítal, keby súd konečne rozhodol, aby bol
odstránený stav právnej neistoty, ktorá sťažuje činnosť navrhovateľa. Podotýkam, že daný
stav konania sa na navrhovateľovi negatívne odzrkadľuje, nakoľko právna neistota mu
spôsobuje nemožnosť jasne orientovať a realizovať svoju činnosť. Z toho dôvodu požaduje
aj primerané finančné zadosťučinenie, ktoré by zodpovedalo nesporným prieťahom v konaní
a tak čiastočne poskytlo navrhovateľovi určitú satisfakciu za spôsobenú právnu neistotu
a pocit krivdy ktorú vyvoláva neschopnosť štátu zabezpečiť základné ústavné práva
občanom a subjektom v právnych vzťahoch, v dôsledku čoho nie je súd schopný viac ako
7 rokov ukončiť vec ktorá je predmetom žaloby.“
Sťažovateľ sa okrem priznania primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
70 000 Sk domáha aj priznania trov trávneho zastúpenia v celkovej výške 16 969 Sk.
Na základe uvedených podstatných skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd
po prerokovaní tejto sťažnosti vydal nasledovné rozhodnutie:
„Právo navrhovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov, podľa
článku 48, ods. 2, prvá veta Ústavy Slovenskej republiky, bolo v konaní sp. zn. 12 C 442/97
Okresným súdom v Žiline porušené.
Okresnému súdu v Žiline sa prikazuje, aby v konaní sp. zn. 12 C 442/97 konal bez
zbytočných prieťahov.
Navrhovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70.000,- Sk,
ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť navrhovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Okresný súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia navrhovateľa vo
výške 16.969.- Sk na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. K.,... do 15 dní odo dňa
právoplatnosti tohoto rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. P. H., listom z 21. februára 2005
sp. zn. Spr 3503/05, ku ktorému bolo pripojené aj stanovisko sudkyne JUDr. D. C., a právna
zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu zo 14. marca
2005.
2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol nasledovné skutočnosti:
„(...) Súhlasíme s upustením od ústneho prejednania veci. Pokiaľ ide o vec samotnú,
zo spisu a prehľadu úkonov je všetko zrejmé. Spoluúčasť navrhovateľa na prieťahoch je po
pojednávaní 20. 1. 1999, keď nedoručil súdu požadované stanovisko, na čo ho súd urgoval
17. 1. 2003 (č. l. 141, 144 a 146). Odporca reagoval včas.“
Zákonná sudkyňa JUDr. D. C. podala prehľad úkonov súdu v napadnutej veci
a k prijatej sťažnosti uviedla nasledovné relevantné skutočnosti:
„(...) Nepopieram, že v uvedenej právnej veci došlo k prieťahom v konaní. Namietam
však subjektívnu zodpovednosť za daný stav v predmetnej veci. Skutočnosť, že som vo veci
nekonala priebežne je spôsobená objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi v neprimeranom
množstve vecí v mojom senáte (ako aj v iných senátoch tunajšieho súdu), v dôsledku čoho
som nemala možnosť a nemám možnosť prejednávať veci bez zbytočných prieťahov.
Ja uznávam, že Ústava SR vo svojom článku 48 ods. 2 garantuje občanom SR
prerokovanie veci na súde bez zbytočných prieťahov. V tejto súvislosti však chcem poukázať
aj na právo sudcu priznané v ust. § 34 ods. 3 veta prvá Zákona č. 385/00 Z. z. v znení
zákona číslo 426/2003 Z. z., podľa ktorého sudca má právo na prideľovanie vecí podľa
rozvrhu práce tak, aby ich mohol prejednať a rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.
Podľa ust. § 30 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z. z. v platnom znení, sudca je povinný
vykonávať svoje povinnosti svedomito, v pridelených veciach konať plynulo bez zbytočných
prieťahov; vždy upozorniť predsedu súdu na neprimeraný počet pridelených vecí, ak zjavne
hrozí, že ich nemôže vybaviť bez zbytočných prieťahov.
Na uvedenú situáciu som upozorňovala a upozorňujem štátnu správu súdu v zmysle
ust. § 30 ods. 4 Zákona č. 385/2000 Z. z. s tým, že v súčasnej dobe mám vo svojom senáte
cca 412 neskončených vecí.
Povinnosť riešiť túto situáciu tak, aby nevznikli ďalšie – ešte väčšie prieťahy – má
Ministerstvo spravodlivosti SR a príslušný orgán štátnej správy súdu [§ 12 ods. 1
písmeno a, b), § 14 ods. 1 písmeno a) Zákona č. 80/1992 Zb. v platnom znení], ktoré orgány
zodpovedajú za zabezpečenie riadneho chodu súdnictva, vrátane personálneho obsadenia
súdov.
Vzhľadom na vyššie uvedené mi neboli vytvorené podmienky na riadny výkon
súdnictva, ktoré im okrem iného ukladá aj ust. § 7 ods. 1 citovaného zákona, najmä čo sa
týka personálneho obsadenia súdu.
S poukazom na vyššie uvedené, tak ako som uviedla vyššie, neuznávam subjektívnu
zodpovednosť za prieťahy v danom spore. (...)“
2. 2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
predsedu okresného súdu uviedla, že:
„Vo veci sťažnosti združenia COMNET NUI so sídlom v Ž., môjho klienta Vám
v zmysle Vašej výzvy oznamujem, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej veci konalo
ústne pojednávanie. Po oboznámení sa s obsahom vyjadrenia Okresného súdu v Žiline
žiadame, aby Ústavný súd SR rozhodol v zmysle nášho podania.
Zároveň si uplatňujeme trovy právneho zastúpenia tak, ako boli špecifikované
v našom podnete spolu vo výške 3.537,– Sk, vrátane DPH, pričom žiadame, aby boli tieto
uhradené na účet mojej Advokátskej kancelárie... “
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 442/97:
Dňa 2. júna 1997 podal právny predchodca sťažovateľa, nadácia COMNET NUG, so
sídlom v Ž. (ďalej len „navrhovateľ“) na okresnom súde proti odporcovi v 1. rade
Slovenskej republike, Colnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, a odporcovi v 2. rade
Slovenskej republike, Colnému úradu Žilina, žalobný návrh „o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom“ vo výške 234 435 Sk.
Dňa 4. júna 1997 vyzval súd navrhovateľa na doručenie písomností.
Dňa 19. júna 1997 navrhovateľ doručil súdu vyžiadané písomnosti.
Dňa 12. marca 1998 bol návrh doručený na vyjadrenie odporcom.
Dňa 17. apríla 1998 odporca v 2. rade doručil súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu.
Dňa 14. septembra 1998 sudkyňa nariadila vo veci pojednávanie na 27. október
1998.
Dňa 29. septembra 1998 navrhovateľ doručil súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na
nariadenom pojednávaní.
Dňa 2. októbra 1998 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zrušila termín
pojednávania nariadeného na 27. október 1998 a vytýčila nový termín pojednávania na
23. október 1998.
Dňa 21. októbra 1998 doručil navrhovateľ súdu návrh na zmenu v osobe
navrhovateľa, pričom právnym nástupcom navrhovateľa mal byť sťažovateľ.
Dňa 23. októbra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
20. november 1998 za účelom upresnenia žaloby a označenia dôkazov.
Dňa 30. októbra 1998 sťažovateľ doručil súdu doplnenie podkladov.
Dňa 5. novembra 1998 sťažovateľ doručil súdu návrh na vykonanie dôkazov
a vyčíslenie škody.
Dňa 6. novembra 1998 sťažovateľ požiadal súd o zaslanie kópie zápisnice
z pojednávania konaného 23. októbra 1998.
Dňa 20. novembra 1998 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na
11. december 1998 za účelom výsluchu svedka.
Dňa 4. decembra 1998 sťažovateľ doručil súdu návrh na vykonanie dôkazov.
Dňa 10. decembra 1998 sťažovateľ doručil súdu podanie, ktorým upresnil svoj nárok
na náhradu škody.
Dňa 11. decembra 1998 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
29. január 1999 za účelom pripojenia listinných dôkazov.
Dňa 18. januára 1999 sťažovateľ doručil súdu podanie, ktorým upresnil svoj nárok
na náhradu škody.
Dňa 18. januára 1999 sťažovateľ doručil súdu návrh na zmenu termínu pojednávania.
Dňa 20. januára 1999 sudkyňa dala úpravou kancelárii pokyn, aby zrušila termín
pojednávania stanoveného na 29. január 1999 a nariadila pojednávanie na 10. marec 1999.
Dňa 10. marca 1999 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
neurčito.
Dňa 29. marca 1999 odporca v 1. rade doručil súdu svoje stanovisko k žalobnému
návrhu.
Dňa 22. júna 2001 bolo doručené vyjadrenie odporcu aj sťažovateľovi, aby zaujal
k nemu stanovisko.
Dňa 12. septembra 2002 konajúca sudkyňa upozornila predsedu súdu listom
sp. zn. Spr. 944/02 na počet vecí, ktoré sú jej pridelené.
Dňa 17. januára 2003 sudkyňa dala úpravou kancelárii súdu pokyn, aby urgovala
stanovisko sťažovateľa k vyjadreniu odporcu.
Dňa 4. februára 2005 sudkyňa nariadila pojednávanie na 23. marec 2005.
Dňa 23. marca 2005 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na
11. máj 2005.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...).
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní „o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom“ vo výške
234 435 Sk vedenom pod sp. zn. 12 C 442/97, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako
navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru
ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda okresného súdu,
alebo konajúca sudkyňa vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo právnu
zložitosť veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že na ťarchu sťažovateľa treba pripísať
skutočnosť, že na výzvu súdu z 22. júna 2001, aby zaujal stanovisko k vyjadreniu odporcu,
neodpovedal extrémne dlhú dobu, a tak aj on prispel k predĺženiu konania, hoci aj v tomto
prípade reagoval okresný súd na pasivitu sťažovateľa oneskorene (takmer po poldruha roku
– 17. januára 2003). Celkové správanie sťažovateľa však nemožno kvalifikovať ako postup,
ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Na druhej strane ale na
nesúčinnostné správanie sťažovateľa v uvedenom štádiu napadnutého konania nemohol
ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o výške primeraného finančného zadosťučinenia.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný
od 19. júna 1997 do 12. marca 1998 (deväť mesiacov), od 17. apríla 1998 do 14. septembra
1998 (päť mesiacov), od 29. marca 1999 do 22. júna 2001 (dvadsaťšesť mesiacov) a od
17. januára 2003 do 4. februára 2005 (dvadsaťštyri mesiacov). Okresný súd teda počas viac
ako piatich rokov vo veci nevykonal úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v napadnutom konaní nachádzal, čo je základným
účelom práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K uvedeným
prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne
v dôsledku postupu súdu. Obranu zákonnej sudkyne, podľa ktorej „skutočnosť, že som vo
veci nekonala priebežne je spôsobená objektívnymi okolnosťami spočívajúcimi
v neprimeranom množstve vecí v mojom senáte“, treba bez ohľadu na jej prípadnú
správnosť pokladať za právne bezvýznamnú, lebo ústavný súd pri posudzovaní toho, či bolo
porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, neposudzoval
„subjektívnu zodpovednosť za prieťahy v danom spore“, ale posudzoval postup súdu, a teda
nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho
sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno
prihliadnuť na skutočnosti uvedené zákonnou sudkyňou. V tejto súvislosti ústavný súd už
uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že
nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí
zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len
v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2
zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia
umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti
v primeranej lehote.
Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo sám
nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu
okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na
rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
70 000 Sk z dôvodu, že „daný stav konania sa na navrhovateľovi negatívne odzrkadľuje,
nakoľko právna neistota mu spôsobuje nemožnosť jasne orientovať a realizovať svoju
činnosť“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na povahu veci
a okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa vrátane jeho podielu na predĺžení konania
nesplnením svojej významnej právnej povinnosti (zaplatenie súdneho poplatku riadne
a včas) považuje za primerané vo výške 30 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania vo výške zaokrúhlene 14 390 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 20. októbra 2004
a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 21. marca 2005). Za dva
úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po
136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľovi suma
9 340, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál
150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),
preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 11 991 Sk, ku ktorej bolo
treba pripočítať 19 % DPH, teda sumu 2 398,20 Sk, t. j. trovy právneho zastúpenia
sťažovateľa predstavujú zaokrúhlene sumu 14 390 Sk.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. marca 2005