Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. V.

N., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Vladimíra Kolčáka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v .

2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Vladimírovi Kolčákovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vladimírovi Kolčákovi p r i z n á v a náhradu trov jeho právneho zastúpenia

v sume 2 984 Sk (slovom dvetisícdeväťstoosemdesiatštyri slovenských korún), ktoré je

Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť advokátovi JUDr. V. N., Advokátska

kancelária, B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I .

1 . Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 13. januára 2005 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S. (ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. N., Advokátska kancelária, B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. apríla 2001 podal okresnému súdu

návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi INTERMONT, a. s. Bratislava na

úhradu sumy 317 632 Sk. Okresným súdom vydaný platobný rozkaz napadol odporca

19. júna 2001 odporom, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril 18. septembra 2001.

Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I však v predmetnej veci do

dnešného dňa nevytýčil pojednávanie..., ale neuskutočnil ani žiadny úkon, ktorý by budil

aspoň zdanie toho, že sa s vecou zaoberá“.

3. Sťažovateľ viackrát (12. februára 2002, 31. mája 2002 a 3. novembra 2003)

urgoval pokračovanie v konaní (doručenie sťažovateľom k sťažnosti pripojených urgencií

z 18. marca 2003 a 10. apríla 2004 nebolo v súdnom spise preukázané) a ani sťažnosť na

prieťahy v konaní podaná predsedovi okresnému súdu 15. októbra 2004 neviedla

k efektívnej náprave. Vo veci nebolo do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu na súde

prvého stupňa ešte rozhodnuté.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného

práva, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné

zadosťučinenie „vo výške 1 000 000 Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením č. Spr. 2161/04 zo

16. februára 2005 a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. marca 2005.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , ktorej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. .

1. Po nápade veci (pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) vydal okresný súd 25. apríla

2001 platobný rozkaz č. k. Rob 730/01-32, ktorý napadol odporca 19. júna 2001 odporom.

Sťažovateľ sa k odporu písomne vyjadril 18. septembra 2001.

2. Podaniami z 12. februára 2002, 31. mája 2002, 18. marca 2003, 3. novembra 2003

a 10. apríla 2004 žiadal sťažovateľ pokračovať v konaní a dňa 23. júla 2003 nahliadol do

súdneho spisu sp. zn. .

3. Na prieťahy v konaní podal 15. októbra 2004 sťažovateľ sťažnosť adresovanú

predsedovi okresného súdu.

4. Okresný súd 19. októbra 2004 vytýčil termín pojednávania na 17. január 2005. Na

tomto pojednávaní konanom za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov boli

prednesené vyjadrenia sporových strán k predmetu veci. Pojednávanie bolo odročené na

7. apríl 2005 za účelom predvolania a vypočutia svedka Ing. Š.

5. Pojednávanie konané 7. apríla 2005 bolo odročené.

6. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2161/04 z 26. októbra 2004

na sťažovateľovu sťažnosť z 15. októbra 2004 na prieťahy v konaní konštatovala, že „...

Sťažnosť je objektívne dôvodná...“, a oznámila, že „vo veci bol vytýčený termín

pojednávania na 17. januára 2004“.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti zo

16. februára 2005 podal chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom konaní a uviedol:

„Objektívne došlo k prieťahom v konaní, ale pri počte vecí v súdnom oddelení zákonnej

sudkyne cca 1000 vecí (pričom ostatní sudcovia majú približne ten istý počet sporov

v oddelení) nie je možné konať vo veciach bez prieťahov. Počet sudcov na Okresnom súde

Bratislava I však neurčuje odporca.“

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol, že: „... Hlavným

dôvodom, pre ktorý sťažovateľ trval na podaní sťažnosti nebol výlučne ani jeho osobný

pocit krivdy a bezmocnosti, vyplývajúci zo samotnej nemožnosti dosiahnuť prerokovanie

svojej veci na príslušnom súde. Skôr to bola trauma vyvolaná následkami uvedeného stavu

na najbezbrannejších členov jeho rodiny, na jeho maloleté deti. Ako je uvedené v samotnej

sťažnosti sťažovateľ s ohľadom na skutočnosť, že mu jeho zmluvný partner nezaplatil plnú

cenu za vykonané práce na akciách, ktorých cena je predmetom konania na Okresnom súde

Bratislava I, nebol schopný vyplatiť svojim subdodávateľom a pracovníkom, zúčastneným

na týchto akciách, v plnej výške dohodnutú odmenu. Táto skutočnosť mala nepriaznivý

dopad nielen na osobné vzťahy sťažovateľa s okolím, ale i na jeho deti. Sťažovateľ má

10 detí vo veku od 1,5 roku do 21 rokov. Staršie deti sa so vzniknutou situáciou vyrovnali

bez väčších problémov, ale deti, ktoré chodia do základnej školy (štyri deti) sa v dôsledku

vzniknutej situácie stali častým terčom krutého posmechu spolužiakov, vyplývajúceho

z neschopnosti ich otca vyrovnať dlh voči ich rodičom. Táto situácia sa vyhrotila v r. 2004,

keď sa k posmechu detí pridali dokonca i niektorí dospelí. Došlo to až tak ďaleko, že deti

odmietali chodiť do školy a báli sa vyjsť i na ulicu. Sťažovateľ dokonca uvažoval

o preložení detí na inú školu, ale z finančného i časového hľadiska od tohto zámeru upustil.

Trápenie jeho vlastných detí, ktoré si dával za vinu a ktoré nebol schopný vyriešiť hoci pre

to podľa svojho vedomia urobil všetko čo možno od neho požadovať, v ňom vyvolalo

intenzívny pocit bezmocnosti, beznádeje a hlavne poníženia vo vzťahu k vlastným deťom za

to, že nebol schopný ochrániť najbližších členov svojej rodiny ...“.

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet

sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sťažovateľ vystupuje ako

navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v .

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci

(právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania okolnosťou, ktorá

by ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania.

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní

k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh konania zaujímal (viacnásobné urgovanie

pokračovania v konaní, nahliadnutie do súdneho spisu 23. júla 2003, sťažnosť na prieťahy

v konaní) a promptne reagoval na výzvu okresného súdu na doplnenie návrhu, zaplatenie

súdneho poplatku a vyjadrenie k odporu.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol od 18. septembra 2001 (písomné vyjadrenie sťažovateľa

k odporu) do 19. októbra 2004 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní 3 rokov

a 3 mesiacov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše troch rokov neboli

vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa

sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť

okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli

spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného

súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Vysoká zaťaženosť sudcov nemôže

byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala

zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,

ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd

dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa nie je žiadnou garanciou toho, že okresný

súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že „...

Obnova pôvodného stavu už v danom prípade nie je objektívne možná. Pretrvávajúca

právna neistota, ale predovšetkým intenzívny pocit krivdy, bezmocnosti a beznádeje,

týkajúci sa možnosti realizácie základného ústavného práva sťažovateľa na prerokovanie

jeho veci bez zbytočných prieťahov, hanba a poníženie, ktoré pociťuje sťažovateľ v dôsledku

poškodenia svojho mena v očiach spoluobčanov ale predovšetkým pocit bezmocnosti

a poníženia, súvisiaci s nemožnosťou ochrániť najbližších členov rodiny pred nepriaznivými

následkami vzniknutej situácie, predstavujú nemajetkovú ujmu, na zmiernenie ktorej nestačí

iba samotné deklarovanie porušenia základného práva sťažovateľa. Preto sťažovateľ

navrhuje, aby mu Ústavný súd SR, s ohľadom na ustanovenie § 56 ods. 4/

, v záujme zmiernenia následkov nemajetkovej ujmy priznal finančné

zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk (slovom jeden milión slovenských korún).

Navrhované finančné zadosťučinenie by bolo primeranou satisfakciou za porušenie

základného ústavného práva sťažovateľa a to s ohľadom na intenzitu a rozsah nemajetkovej

ujmy, ktorá bola sťažovateľovi týmto porušením spôsobená, ako i s ohľadom na absolútnu

nečinnosť súdu počas celej doby od zrušenia platobného rozkazu a skutočnosť, že

sťažovateľ sa o vznik prieťahov nijako nepričinil ale naopak, urobil všetko aby

prerokovanie svojej veci na súde dosiahol...“

Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné

zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje

za primerané vo výške 35 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 14. decembra 2004 a vyjadrenie z 10. marca

2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo

výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané

v roku 2004) predstavujú 9 068 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk

v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 9 340 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný

v roku 2005 prislúcha odmena v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb 2 501 Sk, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk, čo predstavuje spolu

s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne

služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu 11 991 Sk. Keďže si

sťažovateľ uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 2 984 Sk, ústavný súd

jeho požiadavke vyhovel a priznal mu náhradu v ním požadovanej výške. Z týchto dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto

rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. apríla 2005