Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 4/05
PDF · 213.12 KB
No categories available
I. ÚS 4/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 4/05-27
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S., zastúpeného advokátom JUDr. V.
N., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 28 Cb 195/01 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 195/01 p o r u š i l
základné právo Vladimíra Kolčáka, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 195/01
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Vladimírovi Kolčákovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
35 000 Sk (slovom tridsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vladimírovi Kolčákovi p r i z n á v a náhradu trov jeho právneho zastúpenia
v sume 2 984 Sk (slovom dvetisícdeväťstoosemdesiatštyri slovenských korún), ktoré je
Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý vyplatiť advokátovi JUDr. V. N., Advokátska
kancelária, B., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I .
1 . Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 13. januára 2005 č. k. I. ÚS 4/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Vladimíra Kolčáka, bytom S. (ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. V. N., Advokátska kancelária, B., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 28 Cb 195/01.
2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 9. apríla 2001 podal okresnému súdu
návrh na vydanie platobného rozkazu proti odporcovi INTERMONT, a. s. Bratislava na
úhradu sumy 317 632 Sk. Okresným súdom vydaný platobný rozkaz napadol odporca
19. júna 2001 odporom, ku ktorému sa sťažovateľ vyjadril 18. septembra 2001.
Podľa tvrdenia sťažovateľa „Okresný súd Bratislava I však v predmetnej veci do
dnešného dňa nevytýčil pojednávanie..., ale neuskutočnil ani žiadny úkon, ktorý by budil
aspoň zdanie toho, že sa s vecou zaoberá“.
3. Sťažovateľ viackrát (12. februára 2002, 31. mája 2002 a 3. novembra 2003)
urgoval pokračovanie v konaní (doručenie sťažovateľom k sťažnosti pripojených urgencií
z 18. marca 2003 a 10. apríla 2004 nebolo v súdnom spise preukázané) a ani sťažnosť na
prieťahy v konaní podaná predsedovi okresnému súdu 15. októbra 2004 neviedla
k efektívnej náprave. Vo veci nebolo do dňa podania jeho sťažnosti ústavnému súdu na súde
prvého stupňa ešte rozhodnuté.
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného
práva, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu finančné
zadosťučinenie „vo výške 1 000 000 Sk“ a náhradu trov právneho zastúpenia.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom, vyjadrením č. Spr. 2161/04 zo
16. februára 2005 a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 10. marca 2005.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 28 Cb 195/01.
1. Po nápade veci (pozri bod 2 I. časti odôvodnenia) vydal okresný súd 25. apríla
2001 platobný rozkaz č. k. Rob 730/01-32, ktorý napadol odporca 19. júna 2001 odporom.
Sťažovateľ sa k odporu písomne vyjadril 18. septembra 2001.
2. Podaniami z 12. februára 2002, 31. mája 2002, 18. marca 2003, 3. novembra 2003
a 10. apríla 2004 žiadal sťažovateľ pokračovať v konaní a dňa 23. júla 2003 nahliadol do
súdneho spisu sp. zn. 28 Cb 195/01.
3. Na prieťahy v konaní podal 15. októbra 2004 sťažovateľ sťažnosť adresovanú
predsedovi okresného súdu.
4. Okresný súd 19. októbra 2004 vytýčil termín pojednávania na 17. január 2005. Na
tomto pojednávaní konanom za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov boli
prednesené vyjadrenia sporových strán k predmetu veci. Pojednávanie bolo odročené na
7. apríl 2005 za účelom predvolania a vypočutia svedka Ing. Š.
5. Pojednávanie konané 7. apríla 2005 bolo odročené.
6. Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi č. Spr. 2161/04 z 26. októbra 2004
na sťažovateľovu sťažnosť z 15. októbra 2004 na prieťahy v konaní konštatovala, že „...
Sťažnosť je objektívne dôvodná...“, a oznámila, že „vo veci bol vytýčený termín
pojednávania na 17. januára 2004“.
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
2. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k opodstatnenosti sťažnosti zo
16. februára 2005 podal chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom konaní a uviedol:
„Objektívne došlo k prieťahom v konaní, ale pri počte vecí v súdnom oddelení zákonnej
sudkyne cca 1000 vecí (pričom ostatní sudcovia majú približne ten istý počet sporov
v oddelení) nie je možné konať vo veciach bez prieťahov. Počet sudcov na Okresnom súde
Bratislava I však neurčuje odporca.“
Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol, že: „... Hlavným
dôvodom, pre ktorý sťažovateľ trval na podaní sťažnosti nebol výlučne ani jeho osobný
pocit krivdy a bezmocnosti, vyplývajúci zo samotnej nemožnosti dosiahnuť prerokovanie
svojej veci na príslušnom súde. Skôr to bola trauma vyvolaná následkami uvedeného stavu
na najbezbrannejších členov jeho rodiny, na jeho maloleté deti. Ako je uvedené v samotnej
sťažnosti sťažovateľ s ohľadom na skutočnosť, že mu jeho zmluvný partner nezaplatil plnú
cenu za vykonané práce na akciách, ktorých cena je predmetom konania na Okresnom súde
Bratislava I, nebol schopný vyplatiť svojim subdodávateľom a pracovníkom, zúčastneným
na týchto akciách, v plnej výške dohodnutú odmenu. Táto skutočnosť mala nepriaznivý
dopad nielen na osobné vzťahy sťažovateľa s okolím, ale i na jeho deti. Sťažovateľ má
10 detí vo veku od 1,5 roku do 21 rokov. Staršie deti sa so vzniknutou situáciou vyrovnali
bez väčších problémov, ale deti, ktoré chodia do základnej školy (štyri deti) sa v dôsledku
vzniknutej situácie stali častým terčom krutého posmechu spolužiakov, vyplývajúceho
z neschopnosti ich otca vyrovnať dlh voči ich rodičom. Táto situácia sa vyhrotila v r. 2004,
keď sa k posmechu detí pridali dokonca i niektorí dospelí. Došlo to až tak ďaleko, že deti
odmietali chodiť do školy a báli sa vyjsť i na ulicu. Sťažovateľ dokonca uvažoval
o preložení detí na inú školu, ale z finančného i časového hľadiska od tohto zámeru upustil.
Trápenie jeho vlastných detí, ktoré si dával za vinu a ktoré nebol schopný vyriešiť hoci pre
to podľa svojho vedomia urobil všetko čo možno od neho požadovať, v ňom vyvolalo
intenzívny pocit bezmocnosti, beznádeje a hlavne poníženia vo vzťahu k vlastným deťom za
to, že nebol schopný ochrániť najbližších členov svojej rodiny ...“.
3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 28 Cb 195/01, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako
navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že zložitosť veci
(právna, prípadne faktická) nie je vzhľadom na doterajší priebeh konania okolnosťou, ktorá
by ovplyvnila doterajšiu dĺžku konania.
3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci) ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh konania zaujímal (viacnásobné urgovanie
pokračovania v konaní, nahliadnutie do súdneho spisu 23. júla 2003, sťažnosť na prieťahy
v konaní) a promptne reagoval na výzvu okresného súdu na doplnenie návrhu, zaplatenie
súdneho poplatku a vyjadrenie k odporu.
3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol od 18. septembra 2001 (písomné vyjadrenie sťažovateľa
k odporu) do 19. októbra 2004 (predvolanie na pojednávanie), t. j. v trvaní 3 rokov
a 3 mesiacov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda vyše troch rokov neboli
vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa
sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú dlhodobú nečinnosť
okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom, ktoré neboli
spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom okresného
súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Vysoká zaťaženosť sudcov nemôže
byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala
zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,
ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd
dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný
súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie z dôvodu, že „...
Obnova pôvodného stavu už v danom prípade nie je objektívne možná. Pretrvávajúca
právna neistota, ale predovšetkým intenzívny pocit krivdy, bezmocnosti a beznádeje,
týkajúci sa možnosti realizácie základného ústavného práva sťažovateľa na prerokovanie
jeho veci bez zbytočných prieťahov, hanba a poníženie, ktoré pociťuje sťažovateľ v dôsledku
poškodenia svojho mena v očiach spoluobčanov ale predovšetkým pocit bezmocnosti
a poníženia, súvisiaci s nemožnosťou ochrániť najbližších členov rodiny pred nepriaznivými
následkami vzniknutej situácie, predstavujú nemajetkovú ujmu, na zmiernenie ktorej nestačí
iba samotné deklarovanie porušenia základného práva sťažovateľa. Preto sťažovateľ
navrhuje, aby mu Ústavný súd SR, s ohľadom na ustanovenie § 56 ods. 4/
zák. č. 38/1993 Z. z., v záujme zmiernenia následkov nemajetkovej ujmy priznal finančné
zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk (slovom jeden milión slovenských korún).
Navrhované finančné zadosťučinenie by bolo primeranou satisfakciou za porušenie
základného ústavného práva sťažovateľa a to s ohľadom na intenzitu a rozsah nemajetkovej
ujmy, ktorá bola sťažovateľovi týmto porušením spôsobená, ako i s ohľadom na absolútnu
nečinnosť súdu počas celej doby od zrušenia platobného rozkazu a skutočnosť, že
sťažovateľ sa o vznik prieťahov nijako nepričinil ale naopak, urobil všetko aby
prerokovanie svojej veci na súde dosiahol...“
Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je dostatočným
zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za odôvodnené priznať mu finančné
zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje
za primerané vo výške 35 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 14. decembra 2004 a vyjadrenie z 10. marca
2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky) 13 602 Sk vo
výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané
v roku 2004) predstavujú 9 068 Sk a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk
v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky) sumu 9 340 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný
v roku 2005 prislúcha odmena v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb 2 501 Sk, t. j. 1/6 výpočtového základu 15 008 Sk, čo predstavuje spolu
s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne
služby v konaní pred ústavným súdom predstavuje spolu sumu 11 991 Sk. Keďže si
sťažovateľ uplatnil náhradu trov jeho právneho zastúpenia v sume 2 984 Sk, ústavný súd
jeho požiadavke vyhovel a priznal mu náhradu v ním požadovanej výške. Z týchto dôvodov
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto
rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2005