Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 170/04
PDF · 266.71 KB
No categories available
I. ÚS 170/04
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 170/04- 43
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť M. Š., bytom Ž., zastúpenej ustanovenou advokátkou
JUDr. M. B., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného
v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 164/99 (predtým pod sp. zn. 15 Nc 164/99)
a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 164/99 p o r u š i l
základné právo M. Š., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej
lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 164/99 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
3. M. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk
(slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Žilina povinný vyplatiť
jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej republiky u k l a d á zaplatiť trovy
právneho zastúpenia M. Š. v sume 12 003 Sk (slovom dvanásťtisíctri slovenských korún)
advokátke JUDr. M. B.
5. Okresný súd Žilina je p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume
12 003 Sk (slovom dvanásťtisíctri slovenských korún) na účet Kancelárie Ústavného súdu
do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 9. decembra 2004 č. k. I. ÚS 170/04-23 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť M. Š., bytom Ž. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej
uznesením z 8. októbra 2004 č. k. I. ÚS 170/04-14 ustanovenou advokátkou JUDr. M. B.,
Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 P 164/99 (predtým pod sp. zn. 15 Nc 164/99).
2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala 21. júla 1999 okresnému súdu návrh
na začatie konania proti jej bývalému manželovi P. Š. (ďalej len „odporca“) o zvýšenie
výživného na ich tri maloleté deti P. (nar. v roku 1984), J. (nar. v roku 1986)
a M. (nar. v roku 1993). Okresný súd do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu vo veci
nerozhodol napriek viacerým sťažnostiam adresovaným sťažovateľkou predsedovi
okresného súdu a rôznym štátnym orgánom Slovenskej republiky. Sťažovateľka tvrdí, že
„... v konaní tohto súdu došlo k neprimeraným neodôvodneným a značným prieťahom...“
3. Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia základných práv podľa označených
článkov ústavy a dohovoru a prikázania okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných
prieťahov žiadala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 167 900 Sk, ktorej „výška je
primeraná ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch...“ a „vzhľadom na
obdobie nečinnosti príslušného súdu, vzhľadom na uplatnený nárok v konaní
sp. zn. 15 Nc 164/99, ako i na deň podania návrhu na začatie konania, ktoré trvá 5 rokov,
pričom dve deti už dosiahli plnoletosť, je požadovaná výška v súlade s ust. § 50 ods. 3 zák.
č. 38/1993 Z. z. ...“ Zároveň žiadala, aby jej ústavný súd priznal náhradu trov konania.
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci listom z 21. februára 2005 písomne
vyjadril okresný súd (Spr 3501/05). K uvedenému vyjadreniu zaujala stanovisko podaním
z 23. marca 2005 právna zástupkyňa sťažovateľky.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených
článkov ústavy a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu
predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje
ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných
pre meritórne rozhodnutie vo veci (napr. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03).
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených dokladov, z písomných vyjadrení účastníkov
konania a spisu okresného súdu sp. zn. 15 P 164/99 ústavný súd zistil nasledovný relevantný
priebeh a stav predmetného konania:
A. Sťažovateľka podala 21. júla 1999 na okresnom súde proti odporcovi návrh na
začatie konania v uvedenej veci (pozri bod 2 I. časti odôvodnenia).
Manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené a maloleté deti boli zverené do
výchovy a opatery sťažovateľky rozsudkom Okresného súdu Topoľčany z 15. augusta 1997
č. k. 10 C 107/96-54, súčasne bola stanovená vyživovacia povinnosť otca vo výške 800 Sk
(na P.), 700 Sk (na J.) a 500 Sk (na M.) mesačne. Sťažovateľka žiadala zvýšiť výživné na
sumu 1 200 Sk, 1 000 Sk a 800 Sk mesačne od 1. júla 1997.
Okresný súd 11. augusta 1999 za opatrovníka maloletých detí ustanovil Okresný úrad
v Žiline odbor sociálnych vecí (ďalej len „opatrovník“), vyzval zamestnávateľa
sťažovateľky Okresný úrad v Žiline odbor školstva (ďalej len „okresný úrad“)
a zamestnávateľa odporcu (Kovovýroba Topoľčany) na oznámenie ich aktuálnych príjmov
(mesačných zárobkov).
Odporca predložil 20. augusta 1999 splnomocnenie pre advokátku JUDr. E. H. zo Ž.
na jeho zastupovanie v konaní a 23. augusta 1999 sa vyjadril k návrhu sťažovateľky.
Okresný úrad 26. augusta 1999 oznámil príjmy sťažovateľky za mesiace január až
september 1999.
Pojednávanie konané 27. augusta 1999 (prítomní: sťažovateľka, odporca a jeho
právna zástupkyňa) bolo odročené na neurčito, lebo neboli známe príjmy odporcu
a sťažovateľke bolo umožnené zaujať stanovisko k vyjadreniu odporcu.
Zamestnávateľ odporcu 6. septembra 1999 oznámil jeho príjmy za mesiace január až
júl 1999.
Sťažovateľka 8. septembra 1999 predložila stanovisko k vyjadreniu odporcu.
Okresný súd 13. septembra 1999 predvolal účastníkov na pojednávanie stanovené na
7. október 1999 (predvolanie bolo doručené aj opatrovníkovi a právnej zástupkyni odporcu).
Sťažovateľka 1. októbra 1999 predložila splnomocnenie pre advokáta JUDr. M. Z. zo
Ž. na jej zastupovanie v spore.
Pojednávanie konané 7. októbra 1999 (za prítomnosti účastníkov a ich právnych
zástupcov bolo odročené na neurčito za účelom zistenia aktuálnych príjmov rodičov
a nákladov na starostlivosť o chorého maloletého P. (ktoré sťažovateľka zdokumentovala
vyjadrením doručeným súdu 22. októbra 1999).
Okresný súd 31. decembra 1999 vyzval zamestnávateľov účastníkov na oznámenie
ich aktuálnych príjmov (okresný úrad oznámil požadované 17. januára 2000).
Zamestnávateľ odporcu oznámil 21. januára 2000 jeho aktuálne príjmy.
Pojednávanie stanovené na 27. január 2000 bolo pre práceneschopnosť zákonného
sudcu odročené na neurčito.
Odporca 10. februára 2000 doplnil svoje vyjadrenie k návrhu na zvýšenie výživného
(oženil sa a 3. januára 2000 sa mu narodil z nového manželstva syn).
Dňa 2. augusta 2000 bola okresnému súdu oznámená zámena právneho zástupcu
odporcu, namiesto JUDr. E. H. ho bude zastupovať advokátka Z. K. zo Ž.
Okresný súd 14. augusta 2000 vyžiadal oznámenie o aktuálnych príjmoch účastníkov
od ich zamestnávateľov. Príjmy odporcu za mesiace január až júl 2000 boli oznámené súdu
8. septembra 2000 a príjmy sťažovateľky za mesiace január až august 2000 dňa
11. septembra 2000.
Pojednávanie stanovené na 14. september 2000 (prítomná len právna zástupkyňa
odporcu) bolo odročené na neurčito (sťažovateľka prevzala predvolanie na pojednávanie až
22. septembra 2000).
Okresný súd dopytom z 19. septembra 2000 zisťoval na okresnom úrade adresu
sťažovateľky (informácia mu bola doručená 12. decembra 2000).
Okresný súd 9. mája 2001 stanovil termín pojednávania na 12. jún 2001 (predvolanie
bolo doručené účastníkom, právnej zástupkyni odporcu, opatrovníkovi). Od
zamestnávateľov boli vyžiadané informácie o aktuálnych príjmoch účastníkov (informácie
boli doručené súdu 21., resp. 25. mája 2001).
Sťažovateľka 6. júna 2001 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní (jej právny
zástupca v stanovenom termíne čerpal dovolenku na zotavenie).
Okresný súd pre neúčasť predvolaných odročil 12. júna 2001 pojednávanie na
neurčito.
Okresný súd 5. decembra 2001 stanovil termín pojednávania na 11. január 2002.
Predvolanie bolo doručené účastníkom, právnemu zástupcovi sťažovateľky a opatrovníkovi.
Od zamestnávateľov účastníkov boli vyžiadané oznámenia o ich aktuálnych príjmoch
(odpovede boli doručené súdu 20. decembra 2001, resp. 9. januára 2002).
Právna zástupkyňa odporcu 3. januára 2002 oznámila okresnému súdu „nové
skutočnosti rozhodné pre určenie vyživovacej povinnosti otca maloletých detí“ (zníženie
jeho príjmov).
Pojednávanie stanovené na 11. január 2002 bolo pre neúčasť odporcu odročené na
neurčito s tým, že okresný súd zistí tiež dôvod zníženia príjmov odporcu.
Dňa 6. mája 2002 okresný súd stanovil termín pojednávania na 31. máj 2002
(predvolanie doručené účastníkom, právnej zástupkyni odporcu, opatrovníkovi). Od
zamestnávateľov bola požadovaná informácia o aktuálnych príjmoch účastníkov (okresný
úrad oznámil požadované 27. mája 2002).
Právna zástupkyňa odporcu 29. mája 2002 oznámila, že odporca skončil doterajší
pracovný pomer dohodou a od 1. februára 2002 začal podnikať.
Pojednávanie konané 31. mája 2002 (za účasti sťažovateľky a právnych zástupcov
účastníkov) bolo odročené na neurčito (neboli včas zistené aktuálne príjmy účastníkov).
Okresný úrad 31. mája 2002 oznámil aktuálne príjmy sťažovateľky.
Okresný súd 6. novembra 2002 požiadal bývalého zamestnávateľa odporcu
o oznámenie dôvodov skončenia jeho pracovného pomeru, či mohol naďalej pracovať a aké
príjmy by bol dosiahol. V odpovedi zo 6. decembra 2002 bolo okresnému súdu oznámené,
že odporca mohol pracovať za odmenu 70 Sk/hod., ale ako súkromný podnikateľ
(živnostník) vykonáva prácu pre Kovovýrobu P+P, s. r. o., naďalej už za 120 Sk/h.
Okresný súd 28. júla 2003 stanovil termín pojednávania na 4. september 2003,
predvolal účastníkov, ich právnych zástupcov, ich syna Petra a opatrovníka. Na okresnom
úrade a Daňovom úrade (Topoľčany) zisťoval aktuálne príjmy účastníkov (okresný úrad
11. augusta 2002 oznámil, že sťažovateľka už nie je jeho zamestnancom a daňový úrad
19. augusta 2002 oznámil, že odporca nepodal za rok 2002 daňové priznanie).
Právna zástupkyňa odporcu 3. septembra 2003 podala súdu informáciu
o jeho majetkových pomeroch.
Na pojednávaní konanom 4. septembra 2003 (za prítomnosti sťažovateľky, právnej
zástupkyne odporcu, opatrovníka) sťažovateľka oznámila, že jej zamestnávateľom je
Mestský úrad v Žiline, odbor školstva (ďalej len „odbor školstva“). Pojednávanie bolo
odročené na neurčito za účelom zisťovania aktuálnych príjmov účastníkov (odbor školstva
a daňový úrad oznámili požadované 23. resp. 24. októbra 2003).
Okresný súd 5. apríla 2004 požiadal odbor školstva a daňový úrad o informáciu
o aktuálnych príjmoch účastníkov (požadované bolo súdu oznámené 20., resp. 21. apríla
2004).
Okresný súd 2. septembra 2004 stanovil termín pojednávania na 5. október 2004.
Predvolanie doručil účastníkom, ich synom Petrovi a Jánovi, ich právnym zástupcom
a opatrovníkovi.
Odbor školstva 16. septembra 2004 oznámil aktuálne príjmy sťažovateľky.
Pojednávanie konané 5. októbra 2004 (za prítomnosti účastníkov a právnej
zástupkyne odporcu) bolo odročené na 18. november 2004.
Na pojednávaní konanom 18. novembra 2004 bola vypočutá sťažovateľka a právna
zástupkyňa odporcu. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Sťažovateľka 19. novembra 2004 predložila „ďalší dôkazový materiál“.
Okresný súd 2. februára 2005 stanovil termín pojednávania na 17. marec 2005
a vyzval odbor školstva a daňový úrad na podanie informácie o príjmoch účastníkov.
Pojednávanie konané 17. marca 2005 bolo odročené na 3. máj 2005.
B. K sťažnosti bola pripojená odpoveď okresného súdu sp. zn. Spr. 2311/02 zo
6. februára 2003 na sťažovateľkinu sťažnosť na prieťahy v konaní z 15. novembra 2002,
v ktorej podpredsedníčka okresného súdu uviedla: „... Po prešetrení Vašej sťažnosti
a oboznámení sa s obsahom spisu vo veci vedenej na Okresnom súde v Žiline pod
sp. zn. 15 Nc 164/99 som zistila, že v danom prípade došlo k prieťahom v konaní, za ktoré
sa Vám ospravedlňujem. Boli však spôsobené veľkým množstvom sporov, ktoré má
pridelené na prejednávanie a rozhodovanie zákonný sudca. Za takéhoto dlhodobo
pretrvávajúceho stavu nie je možné, aby konal vo všetkých veciach bez prieťahov. Ďalšie
prieťahy v konaní boli spôsobené aj dlhodobou práceneschopnosťou na prelome rokov 2002
– 2003.
Podľa mojich informácií do dnešného dňa nebol sudcom vo veci urobený žiaden
úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej (mimo vyžiadania správ o zárobkoch rodičov
mal. detí, žiadaných tajomníčkou senátu). Z tohto dôvodu vyzvem Mgr. H., aby začal v spise
vykonávať úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci samej ...“
III.
1. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 P 164/99 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa
jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...)“, resp. práva zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)
v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch (...)“.
2. Predseda okresného súdu k svojmu vyjadreniu z 21. februára 2005 pripojil prehľad
úkonov súdu od nápadu veci a uviedol: „...Pokiaľ ide o vec samotnú – počet a frekvencia
úkonov vyplýva zo spisu a prehľadu úkonov. Agenda P je špecifická tým, že ide o konanie,
kde sa neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a súd musí konať aj pri pasivite účastníkov.
Obvykle matka, ktorá zostane s deťmi, je v zložitej sociálnej situácii. Podania nie sú vecné
a plné faktov, ale aj plné emócií a nesúvisiacich vzťahových vecí. Ak sa otec zase vyhýba
dobrovoľnému plneniu a poskytovaniu informácií, je vo veci problém. Účastníci majú pocit,
že nemusia nič zisťovať.
Napr. podanie č. l. 155 – účastníčka priznáva, že niektoré fakty nevedela a neskôr
ich overovala doma. Účastníci, (v tomto prípade matka a neskôr už aj deti), neboli pri
každom úkone a pojednávaní sústredení tak, aby predložili, zistili a dokladovali všetko, čo
mohli a mali.
To je aj dôvod niektorých odročení. V tom vidíme spoluzodpovednosť účastníkov za
prieťahy. Inak súd urobí všetko preto, aby vec prejednal a rozhodol v marci 2005...“
3. Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k vyjadreniu okresného
súdu okrem iného uviedla: „... Pokiaľ skutočne podania účastníkov konania zodpovedajú
vyššie uvedenému hodnoteniu Okresného súdu v Žiline, môžem iba konštatovať, že pokiaľ
účastníci konania boli zastupovaní právnymi zástupcami, súd nemal poučovaciu povinnosť.
Prílohou tohto vyjadrenia je i chronológia jednotlivých vytýčených pojednávaní vo veci,
pričom zdôrazňujem, že sa pridržiavam svojho podania zo dňa 22. 11. 2004, ktoré som Vám
zaslala.“
4. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval aj v danom prípade.
4.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je konanie
týkajúce sa zvýšenia výživného na maloleté deti, ktoré sa začalo 21. júla 1999 a dosiaľ (ani
po vyše piatich rokoch) nebolo na súde prvého stupňa meritórne rozhodnuté.
4.2. Ústavný súd je toho názoru, že uvedená dĺžka konania v posudzovanej veci
nebola závislá od jej právnej zložitosti. Taktiež faktická zložitosť veci (najmä získavanie
informácií o príjmoch rodičov maloletých detí) nebola rozhodujúcou okolnosťou majúcou
podstatný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Okresný súd mohol totiž pri správnom
časovom zosúladení termínov pojednávaní a dopytov adresovaných zamestnávateľom
rodičov maloletých získať relevantné podklady na rozhodnutie vo veci v podstatne kratšej
(skoršej) dobe, ako uplynula od podania návrhu až dosiaľ (pozri chronologický prehľad
úkonov súdu uvedený pod bodom A v II. časti odôvodnenia).
4.3. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla byť osobitne
zohľadnená pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní
k zbytočným prieťahom.
4.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu vrátane akcentovania významu predmetného konania pre jeho účastníkov
(konanie o zvýšenie výživného).
Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako aj
zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatoval zbytočné prieťahy v obdobiach
- od 27. januára 2000 (pojednávanie) do 14. augusta 2000 (keď okresný súd žiadal od
zamestnávateľov účastníkov konania oznámenie o ich aktuálnych príjmoch), t. j. vyše
6 mesiacov,
- od 14. septembra 2000 (pojednávanie) do 9. mája 2001 (predvolanie na
pojednávanie), t. j. 7 mesiacov a 3 týždne (keď okresný súd zisťoval dopytom na
odbore školstva už známu adresu sťažovateľky, na ktorej preberala aj
predchádzajúcu korešpondenciu),
- od 12. júna 2001 (pojednávanie) do 5. decembra 2001 (predvolanie na pojednávanie),
t. j. päť mesiacov a tri týždne,
- od 31. mája 2002 (pojednávanie) do 28. júla 2003 (predvolanie na pojednávanie),
t. j. skoro 14 mesiacov (keď okresný súd vykonal 6. novembra 2002 jediný procesný
úkon – u zamestnávateľa odporcu zisťoval príčiny skončenia pracovnému pomeru),
- od 4. septembra 2003 (pojednávanie) do 5. apríla 2004 (vyžiadanie nových správ od
zamestnávateľa), t. j. vyše 7 mesiacov,
- od 21. apríla 2004 (oznámenie daňového úradu) do 2. septembra 2004 (predvolanie
na pojednávanie), t. j. 4 mesiace a 2 týždne,
keď okresný súd v dobe trvajúcej spolu vyše 45 mesiacov (tri roky a deväť mesiacov) bol
bezdôvodne nečinný.
Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch, ktoré mali byť
objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99) nadmerné množstvo
vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika
nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších
pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej
neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé
konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
4.5. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod
bodom 1.
5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov.
6. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj
primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
6.1. Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
167 900 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia nálezu.
6.2. Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre
účastníkov konania a ich maloleté deti) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, resp. práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal za
odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa cit. ustanovenia zákona
o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti
zisteného porušenia práv sťažovateľky (pozri body 4.1 až 4.3 tejto časti), ako aj predmet
konania (konanie o výživnom) považuje za primerané vo výške 70 000 Sk.
6.3. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) z 22. novembra 2004 a vyjadrenie z 23. marca
2005. Odmena určená podľa § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z.) 13 602 Sk vo výške 1/3 predstavuje 4 534 Sk, po zaokrúhlení 4 540 Sk,
za jeden úkon. Celkové trovy za dva úkony (vykonané v roku 2004) predstavujú 9 080 Sk
a spolu s režijným paušálom ku každému úkonu (136 Sk v zmysle § 19 ods. 3 vyhlášky
č. 163/2002 Z. z.) sumu 9 352 Sk. Za tretí úkon právnych služieb vykonaný v roku 2005,
teda po nadobudnutí účinnosti (od 1. januára 2005) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), prislúcha ako základná tarifa
podľa ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. 1/6 výpočtového základu (§ 1
ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. zo sumy 15 008 Sk), čo predstavuje za jeden úkon
2 501 Sk, spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Náhrada trov konania za tri
úkony právnych služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 12 003 Sk.
Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade je odôvodnená aplikácia
ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, že požadovaná náhrada trov právneho
zastúpenia zodpovedá platným právnym predpisom, a preto priznal ustanovenej právnej
zástupkyni sťažovateľky odmenu vo výške 12 003 Sk.
Keďže ústavný súd po splnení podmienok ustanovil sťažovateľke právnu zástupkyňu
na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, uložil Kancelárii ústavného súdu
uhradiť ustanovenej právnej zástupkyni trovy právneho zastúpenia.
Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde sa na konanie pred ústavným
súdom použijú primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 148 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na
náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov. Vzhľadom na uvedené ústavný súd zároveň uložil okresnému súdu
povinnosť uhradiť štátu trovy právneho zastúpenia na účet ústavného súdu do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 4 a bodom 5.
8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2005