Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 111/05
PDF · 143.94 KB
No categories available
IV. ÚS 111/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., bytom N., zastúpenej advokátom JUDr. P. M., N.,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 126/95 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
15. februára 2005 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nitra (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 126/95.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka 20. júla 1995 podala
okresnému súdu návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po tom,
ako jej manželstvo bolo 9. januára 1995 právoplatne rozvedené rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 18 C 164/94 z 8. decembra 1994. Dňa 15. decembra 2004 uzavrela sťažovateľka
s odporcom (bývalým manželom) „dohodu o urovnaní“, ktorú predložili okresnému súdu
za účelom schválenia súdneho zmieru, ktorý bol schválený uznesením okresného súdu
zo 16. decembra 2004.
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti okrem iného uviedla: „Počas 10-tich rokov bolo
uskutočnených množstvo pojednávaní, z ktorých najmä prvotné v rokoch 1995 - 1999 boli
z hľadiska dokazovania zrejme potrebné na ustálenie vecí a hodnôt, ktoré patria do BSM,
avšak mnohé boli (najmä od r. 2001) takmer bezpredmetné. (...)
Do dňa podania tejto sťažnosti konajúci súd – porušovateľ základného práva
sťažovateľky – nedoručil stranám písomne vyhotovené uznesenie o schválení zmieru!“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„Okresný súd v Nitre v konaní sp. zn. 12 C 126/95 porušil právo sťažovateľky na
prejednanie jej veci - vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
v primeranej lehote, zaručené Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Z toho dôvodu Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva v zmysle § 50 ods. 3
zák. č. 38/1993 Zb. sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 383.682,-
Sk.“
Priznanie primeraného zadosťučinenia sťažovateľka zdôvodnila tým, že z dôvodu
zdĺhavosti konania na okresnom súde bola pri konečnom vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov finančne znevýhodnená.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde”) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd skúmal, či sťažnosť spĺňa
všeobecné, ako aj osobitné náležitosti upravené najmä v § 20 a § 50 zákona o ústavnom
súde a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa
tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Zo sťažnosti sťažovateľky vyplýva, že vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 126/95
okresný súd (na základe dohody účastníkov z 15. decembra 2004) uznesením
zo 16. decembra 2004 schválil medzi účastníkmi konania súdny zmier. Toto uznesenie bolo
právnemu zástupcovi sťažovateľky doručené 10. marca 2005.
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,
že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci
do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 61/03).
Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza k porušovaniu
označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov toto porušovanie skončilo.
Sťažovateľka namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 126/95
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 15. februára 2005. Vychádzajúc z uvedeného
skutkového stavu ústavný súd konštatuje, že aj keď napadnuté konanie vo veci sťažovateľky
nebolo bez prieťahov, právna neistota sťažovateľky v tomto konaní bola odstránená
z iniciatívy samotných účastníkov konania (aj sťažovateľky) súdom schváleným súdnym
zmierom zo 16. decembra 2004, z čoho je zjavné, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu tvrdené porušovanie práv sťažovateľky už netrvalo (m. m. IV. ÚS 102/05).
Pokiaľ sťažovateľka vyvodzuje porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom z toho, že súdom schválený
súdny zmier jej bol doručený po uplynutí lehoty podľa § 158 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku, ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej pojem
„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie
toho-ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu. Pri posúdení, či došlo alebo nedošlo
k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd na takéto lehoty síce prihliada, ale ich nedodržanie automaticky
nevyvoláva porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci (m. m. IV. ÚS 87/05). Porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle citovaného článku dohovoru
nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán nepostupoval dôsledne
v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02, I. ÚS 208/03, IV. ÚS 87/05).
Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru základom pre
rozhodnutie ústavného súdu, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená. Z tohto
dôvodu ju ústavný súd odmietol už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného
finančného zadosťučinenia je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody
sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti
na rozhodnutie, ktorou sa sťažovateľka domáha jeho priznania, nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2005