Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 15/05
PDF · 244.78 KB
No categories available
I. ÚS 15/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 15/05-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Jozefa Opeta, T. T., zastúpeného advokátom JUDr. M. M.,
Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Topoľčany pôvodne vedenom (pred zlúčením
s Okresným súdom Topoľčany od 1. januára 2005) na Okresnom súde Partizánske v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Er 103/03, EX 78/2003 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 103/03, EX 78/2003
p o r u š i l základné právo Jozefa Opeta, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Jozefovi Opetovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume
20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Topoľčany
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Jozefovi Opetovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún), ktorú je
Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. M. M. do
jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 20. januára 2005 č. k. I. ÚS 15/05-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Jozefa Opeta, T. T. (ďalej len „sťažovateľ“),
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) pôvodne vedenom (pred
zlúčením s Okresným súdom Topoľčany od 1. januára 2005) na Okresnom súde Partizánske
v konaní pod sp. zn. 1 Er 103/03, EX 78/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
1. 1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „(...) Návrhom zo dňa 8. 4. 2003 som podal
návrh na vykonanie exekúcie (...). Na základe poverenia Okresného súdu Partizánske súdny
exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod č. EX 78/2003 dňa 5. 2. 2004, voči
ktorému povinní 1) a 2) vzniesli námietky, ktoré súdny exekútor listom zo dňa 2. marca
2004 v spojení s listom zo dňa 19. marca 2004 predložil Okresnému súdu Partizánske na
rozhodnutie.
Vzhľadom k tomu, že Okresnému súdu Partizánske boli námietky povinného 1) a 2)
proti upovedomeniu o začatí exekúcie č. EX 78/2003 doručené na rozhodnutie
prostredníctvom súdneho exekútora dňa 23. marca 2004, domáhal som sa formou sťažnosti
na prieťahy v konaní zistiť, čo bráni rozhodnúť okresnému súdu o predmetných námietkach.
Sťažnosť bola okresnému súdu odoslaná 19. októbra 2004. Okresný súd Partizánske na
moju sťažnosť nezareagoval ani o námietkach do dnešného dňa nerozhodol, o čom sa
presvedčil v spise súdneho exekútora.
Zo strany súdu nebol vykonaný žiadny úkon, ktorým by rozhodol o námietkach
povinných v exekučnom konaní, napriek tomu, že námietky boli súdu doručené na
rozhodnutie 23. 3. 2004. (...)
Z uvedeného vidno, že súd nerozhodol o námietkach voči upovedomeniu o začatí
exekúcie od 23. marca 2004. Mám však za to, že uvedená vec nie je natoľko zložitá, aby ju
súd nemohol ukončiť po uplynutí 7 mesiacov od prijatia námietok na rozhodnutie. Počas
tohto obdobia zostávam stále v – podľa mňa – zbytočnej právnej neistote. Postup súdu
považujem za neúmerne zdĺhavý. Mám za to, že Okresný súd Partizánske svojou liknavosťou
porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vo svojej podstate
priamo porušuje moje právo na súdnu ochranu. (...)
Po začatí konania navrhujem, aby ústavný súd po zistení stavu veci vydal
rozhodnutie, v ktorom určí, že Okresný súd Partizánske porušil právo sťažovateľa na
prerokovanie jeho veci 1 Er 103/03, EX 78/2003 bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a Okresnému súdu Partizánske
prikazuje, aby bola vec č. 1 Er 103/03, Ex 78/2003 čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá. Sťažovateľovi Jozefovi Opetovi, T. T., priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktoré je mu Okresný súd Partizánske povinný vyplatiť
do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Okresnému súdu Partizánske ďalej
ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa Jozefa Opeta na účet jeho právneho
zástupcu JUDr. M. M., do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“
2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. S., listom z 29. marca 2005
sp. zn. Spr 1506/05, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. V. V.
z 21. marca 2005, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 12. apríla 2005.
2. 1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že:
„Z prehľadu vypracovaného vo veci konajúcim sudcom bolo zistené, že ide o vec
bývalého Okresného súdu Partizánske, sp. zn. PE 1Er 103/03, vo veci výkonu rozhodnutia,
na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. P. Š., o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v prospech oprávneného JUDr. Jozefa Opeta, proti povinným v 1) rade I. V. a v 2)
rade Akad. mal. M. S. na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. 2. 2001
pod sp. zn. 3 C 186/99.
Vec napadla na Okresný súd Partizánske dňa 7. 5. 2003, pričom toho istého dňa bolo
aj vydané poverenie pre súdneho exekútora, doručené mu však bolo až dňa 16. 1. 2004.
Dňa 23. 2. 2004 boli Okresnému súdu Partizánske doručené námietky Ing. Z. S.
a dňa 1. 3. 2004 podanie povinného v 1) rade, oznámené, ako návrh na vyslovenie
absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti poverenia, vo veci samej.
Následne boli súdu v danej veci doručované ďalšie podania a to dňa 3. 3. 2004,
5. 3. 2004, 7. 5. 2004 a 4. 6. 2004, pričom konajúci sudca vo veci rozhodol až dňa
7. 1. 2005 uznesením, ktorým zastavil exekúciu.
Proti citovanému uzneseniu dňa 7. 2. 2005 podala odvolanie povinná v 2. rade
Akad. mal. M. S.
Ďalej z písomného vyjadrenia konajúceho sudcu vyplýva, že s poukazom na
obtiažnosť veci, personálne obsadenie Okresného súdu Partizánske do 31. 12. 2004 pokladá
sťažnosť Jozefa Opeta na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.
Na rozdiel od konajúceho sudcu som však po oboznámení sa príslušného stanoviska
sudcu, obsahu spisu PE Spr 1326/04, ako aj registrovaných pomôcok, nakoľko predmetný
spis PE 1Er 103/03 mi nebol predložený (konajúci sudca ho nevie nájsť), došiel k inému
záveru.
V danom prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim sudcom a to
v tom, že o všetkých podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na tunajšom súde
dňa 7. 1. 2005.
Na druhej strane však je potrebné brať do úvahy aj objektívne skutočnosti a to
najmä, že konajúci sudca (na Okresnom súde Partizánske pracovali iba štyria sudcovia),
vybavoval agendu Er v 1/4-ne, ako vedľajšiu, nakoľko bol zaradený na úseku T a vybavoval
aj časť agendy D v 1/2-ine, Er v 1/4-ine a PPOm, ako aj právnu náročnosť danej veci
s poukazom na počet podaní.
Na základe týchto skutočností netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo
ústne pojednávanie, nakoľko sťažnosť považujem za opodstatnenú s tým, že prieťahy
v konaní boli spôsobené jednak nečinnosťou konajúceho sudcu, ako aj objektívnym stavom
na bývalom Okresnom súde Partizánske.
Pokiaľ ide o predmetný spis sp. zn. PE 1Er 103/03, tento Vám nemôžem zaslať
nakoľko ho konajúci sudca t. č. nevie nájsť, pravdepodobne bude musieť dôjsť
k rekonštrukcii spisu konajúcim sudcom. (...)“
Vyjadrenie zákonného sudcu zo 14. februára 2005:
«Dňa 07. 05. 2003 bola Okresnému súdu Partizánske doručená žiadosť súdneho
exekútora JUDr. P. Š., Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie v prospech oprávneného: JUDr. Jozefa Opeta proti povinným: v 1 rade:
I. V., v 2. rade: Akad. mal. M. S. na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo dňa
05. 02. 2001, sp. zn. 3 C 186/99 za účelom vymoženia sumy 333.560,- Sk, súdneho poplatku
500,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 8.250,- Sk a trov exekúcie.
Podľa rozvrhu práce mi bola vec pridelená 07. 05. 2003 na vybavenie a dňa
07. 05. 2003 pod číslom 5305004814 som vydal pre súdneho exekútora poverenie na
vykonanie exekúcie. Toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 16. 01. 2004. Dňa
23. 02. 2004 boli súdu doručené námietky Ing. Z. S. proti exekúcii adresované JUDr. P. Š.,
EÚ Nové Mesto nad Váhom.
Dňa 1. 3. 2004 bolo súdu doručené podanie povinného v 1. rade: Ing. I. V.: označené
ako návrh na vyslovenie absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti poverenia č. 5305004814
vydaného vo veci sp. zn. 1 Er 103/03 Okresným súdom Partizánske. V uvedenom podaní
oprávnený uvádzal svoje výhrady tak voči exekučnému konaniu ako aj voči konaniu
vedenému pod sp. zn. 3 C 186/99 ako aj voči osvedčeniu o dedičstve vydaným Okresným
súdom Bratislava III, pod sp. zn. 22 D 550/01.
Z tohto podania nebolo celkom zrejmé, čoho sa povinný v 1 rade domáhal, zrejme
išlo aj o námietky proti exekúcii.
Dňa 3. 3. 2004 boli súdu doručené od súdneho exekútora JUDr. P. Š. námietky proti
exekúcii podané na jeho Exekútorský úrad opatrovníkom povinnej v 2. rade a námietky
povinného v 1. rade spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručeným povinným
a ďalšími dokladmi.
Dňa 5. 3. 2004 bolo súdu doručené ďalšie podanie povinného v 1. rade, v ktorom
uviedol, že ide o podanie k návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti
poverenia na vykonanie exekúcie vydaného v konaní sp. zn. 1 Er 103/03 Okresným súdom
Partizánske dňa 7. 5. 2003 a pripojil k podaniu uznesenie KS Bratislava z 11. 1. 2004
k č. k. 13 Cod 58/03-111, ktorým bolo potvrdené uznesenie OS Bratislava III zo dňa
6. 2. 2002 k č. k. 22 D 550/01-89.
Dňa 23. 03. 2004 doručil súdu súdny exekútor JUDr. Š. námietky manželky
povinného v 1. rade proti exekúcii, ktorá je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti spolu
s povinným v 1. rade.
Dňa 07. 05. 2003 bolo súdu doručené podanie opatrovníka povinnej v 2. rade
označené ako dokladovanie nezákonného postupu exekútora JUDr. Š. a žiadosť
o zastavenie exekúcie.
Dňa 04. 06. 2004 bolo súdu doručené podanie označené ako „doručenie námietok
voči exekúcii“ od povinného v 1. rade spolu s pripojenými dokladmi a dňa 07. 06. 2004
povinný v 1. rade doručil súdu podanie označené ako „doručenie dôkazu o nemožnosti
doručenia námietok voči exekúcii“ vedenej na Exekútorskom úrade v Novom Meste nad
Váhom, pod sp. zn. EX 76/03.
Dňa 07. 01. 2005 som vydal vo veci uznesenie o zastavení exekúcie, proti ktorému
podal dňa 07. 02. 2005 odvolanie povinný v 2. rade – Akad. mal. M. S.
Podania povinných priebežne prikladané do spisu obsahovali niekoľko desiatok
strán, pričom najmä námietky a písomné podania povinného v 1. rade boli nezrozumiteľné,
nekonkrétne a nejasné, bolo k nimi pripojené množstvo dokladov, z ktorých niektoré s touto
vecou ani nesúviseli.
S poukazom na obtiažnosť veci, personálne obsadenie Okresného súdu Partizánske
do 31. 12. 2004, pokladám sťažnosť Jozefa Opeta na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.»
2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu uviedol, že:
„Vzhľadom k textu sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, ktoré sú
zaručené Ústavou Slovenskej republiky – prerokovaniu súdnej veci bez zbytočných
prieťahov a jej príloh, ktorá sťažnosť bola vypracovaná dňa 10. novembra 2004, ako aj
vzhľadom k textu prípisu ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. apríla 2005
a prípisu predsedu Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 29. 3. 2005, navrhujem
Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vydal rozhodnutie v zmysle našej vyššie uvedenej
sťažnosti.
Zároveň oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrvám na ústnom
pojednávaní vo veci a uplatňujem si trovy právneho zastúpenia. (...)“
3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení predsedu okresného
súdu, konajúceho sudcu a sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie v období od
23. februára 2004 do 7. januára 2005 nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho
konania. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení výslovne uviedol, že „v danom
prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim sudcom a to v tom, že o všetkých
podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na tunajšom súde dňa 7. 1. 2005“.
Vzhľadom na to, že ani sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu
nenamietal iné obdobia nečinnosti okresného súdu v danej veci, ústavný súd ustálil stav
konania z uvedených existujúcich dôkazov, pretože predmetný spis ústavnému súdu
zapožičaný nebol, „nakoľko ho konajúci sudca t. č. nevie nájsť, pravdepodobne bude
musieť dôjsť k rekonštrukcii spisu konajúcim sudcom“.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 103/03, EX 78/2003 dochádza k porušovaniu jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd nevylučuje, že rozhodovanie
v danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, doterajší zdĺhavý priebeh
napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub náročnosti prerokovávanej
veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho
ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 7. mája
2003 do 16. januára 2004 (osem mesiacov) a od 23. februára 2004 do 7. januára 2005 (desať
mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas
osemnástich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu
právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho
konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy
(pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48
ods. 2 ústavy sú netolerovateľné, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej
povahu (ide o realizáciu už judikovaného práva o výkon rozhodnutia) a význam pre
sťažovateľa. K uvedeným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania
účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „je
potrebné brať do úvahy aj objektívne skutočnosti a to najmä, že konajúci sudca (na
Okresnom súde Partizánske pracovali iba štyria sudcovia), vybavoval agendu Er v 1/4-ne,
ako vedľajšiu, nakoľko bol zaradený na úseku T a vybavoval aj časť agendy D v 1/2-ine,
Er v 1/4-ine a PPOm, ako aj právnu náročnosť danej veci s poukazom na počet podaní“,
nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nadmerné množstvo
vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť
vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne
opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,
aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,
a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal
personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na
ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,
ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri
napr. I. ÚS 156/02).
Navyše, ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosti uvedené predsedom
okresného súdu, že „v danom prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim
sudcom a to v tom, že o všetkých podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na
tunajšom súde dňa 7. 1. 2005“.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. Pretože vo veci sťažovateľa 7. januára 2005 vydal konajúci sudca uznesenie
o zastavení exekúcie, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa
§ 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
100 000 Sk, pretože „počas tohto obdobia zostávam stále v - podľa mňa - zbytočnej právnej
neistote“.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal
za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu uplatneného
práva v napadnutom konaní považuje ústavný súd za primerané vo výške 20 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 2.
6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu
trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri
úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 29. novembra
2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 12. apríla 2005). Za dva
úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál
dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha
sťažovateľovi suma 9 340 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk
a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu
11 991 Sk.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa
rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2005