Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 15/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Jozefa Opeta, T. T., zastúpeného advokátom JUDr. M. M.,

Advokátska kancelária, T., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Topoľčany pôvodne vedenom (pred zlúčením

s Okresným súdom Topoľčany od 1. januára 2005) na Okresnom súde Partizánske v konaní

vedenom pod sp. zn. , EX 78/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Topoľčany v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 78/2003

p o r u š i l základné právo Jozefa Opeta, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Jozefovi Opetovi p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume

20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Topoľčany

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Jozefovi Opetovi p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

11 991 Sk (slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún), ktorú je

Okresný súd Topoľčany p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. M. M. do

jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 20. januára 2005 č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Jozefa Opeta, T. T. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) pôvodne vedenom (pred

zlúčením s Okresným súdom Topoľčany od 1. januára 2005) na Okresnom súde Partizánske

v konaní pod sp. zn. , EX 78/2003 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. 1 Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: „(...) Návrhom zo dňa 8. 4. 2003 som podal

návrh na vykonanie exekúcie (...). Na základe poverenia Okresného súdu Partizánske súdny

exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie pod č. EX 78/2003 dňa 5. 2. 2004, voči

ktorému povinní 1) a 2) vzniesli námietky, ktoré súdny exekútor listom zo dňa 2. marca

2004 v spojení s listom zo dňa 19. marca 2004 predložil Okresnému súdu Partizánske na

rozhodnutie.

Vzhľadom k tomu, že Okresnému súdu Partizánske boli námietky povinného 1) a 2)

proti upovedomeniu o začatí exekúcie č. EX 78/2003 doručené na rozhodnutie

prostredníctvom súdneho exekútora dňa 23. marca 2004, domáhal som sa formou sťažnosti

na prieťahy v konaní zistiť, čo bráni rozhodnúť okresnému súdu o predmetných námietkach.

Sťažnosť bola okresnému súdu odoslaná 19. októbra 2004. Okresný súd Partizánske na

moju sťažnosť nezareagoval ani o námietkach do dnešného dňa nerozhodol, o čom sa

presvedčil v spise súdneho exekútora.

Zo strany súdu nebol vykonaný žiadny úkon, ktorým by rozhodol o námietkach

povinných v exekučnom konaní, napriek tomu, že námietky boli súdu doručené na

rozhodnutie 23. 3. 2004. (...)

Z uvedeného vidno, že súd nerozhodol o námietkach voči upovedomeniu o začatí

exekúcie od 23. marca 2004. Mám však za to, že uvedená vec nie je natoľko zložitá, aby ju

súd nemohol ukončiť po uplynutí 7 mesiacov od prijatia námietok na rozhodnutie. Počas

tohto obdobia zostávam stále v – podľa mňa – zbytočnej právnej neistote. Postup súdu

považujem za neúmerne zdĺhavý. Mám za to, že Okresný súd Partizánske svojou liknavosťou

porušil moje právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a vo svojej podstate

priamo porušuje moje právo na súdnu ochranu. (...)

Po začatí konania navrhujem, aby ústavný súd po zistení stavu veci vydal

rozhodnutie, v ktorom určí, že Okresný súd Partizánske porušil právo sťažovateľa na

prerokovanie jeho veci , EX 78/2003 bez zbytočných prieťahov, ktoré právo je

zaručené v a Okresnému súdu Partizánske

prikazuje, aby bola vec č. , Ex 78/2003 čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá. Sťažovateľovi Jozefovi Opetovi, T. T., priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk, ktoré je mu Okresný súd Partizánske povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Okresnému súdu Partizánske ďalej

ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa Jozefa Opeta na účet jeho právneho

zástupcu JUDr. M. M., do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. J. S., listom z 29. marca 2005

sp. zn. Spr 1506/05, ku ktorému bolo pripojené aj vyjadrenie zákonného sudcu JUDr. V. V.

z 21. marca 2005, a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 12. apríla 2005.

2. 1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že:

„Z prehľadu vypracovaného vo veci konajúcim sudcom bolo zistené, že ide o vec

bývalého Okresného súdu Partizánske, sp. zn. PE , vo veci výkonu rozhodnutia,

na základe žiadosti súdneho exekútora JUDr. P. Š., o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie v prospech oprávneného JUDr. Jozefa Opeta, proti povinným v 1) rade I. V. a v 2)

rade Akad. mal. M. S. na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 5. 2. 2001

pod sp. zn. .

Vec napadla na Okresný súd Partizánske dňa 7. 5. 2003, pričom toho istého dňa bolo

aj vydané poverenie pre súdneho exekútora, doručené mu však bolo až dňa 16. 1. 2004.

Dňa 23. 2. 2004 boli Okresnému súdu Partizánske doručené námietky Ing. Z. S.

a dňa 1. 3. 2004 podanie povinného v 1) rade, oznámené, ako návrh na vyslovenie

absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti poverenia, vo veci samej.

Následne boli súdu v danej veci doručované ďalšie podania a to dňa 3. 3. 2004,

5. 3. 2004, 7. 5. 2004 a 4. 6. 2004, pričom konajúci sudca vo veci rozhodol až dňa

7. 1. 2005 uznesením, ktorým zastavil exekúciu.

Proti citovanému uzneseniu dňa 7. 2. 2005 podala odvolanie povinná v 2. rade

Akad. mal. M. S.

Ďalej z písomného vyjadrenia konajúceho sudcu vyplýva, že s poukazom na

obtiažnosť veci, personálne obsadenie Okresného súdu Partizánske do 31. 12. 2004 pokladá

sťažnosť Jozefa Opeta na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.

Na rozdiel od konajúceho sudcu som však po oboznámení sa príslušného stanoviska

sudcu, obsahu spisu , ako aj registrovaných pomôcok, nakoľko predmetný

spis PE mi nebol predložený (konajúci sudca ho nevie nájsť), došiel k inému

záveru.

V danom prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim sudcom a to

v tom, že o všetkých podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na tunajšom súde

dňa 7. 1. 2005.

Na druhej strane však je potrebné brať do úvahy aj objektívne skutočnosti a to

najmä, že konajúci sudca (na Okresnom súde Partizánske pracovali iba štyria sudcovia),

vybavoval agendu Er v 1/4-ne, ako vedľajšiu, nakoľko bol zaradený na úseku T a vybavoval

aj časť agendy D v 1/2-ine, Er v 1/4-ine a PPOm, ako aj právnu náročnosť danej veci

s poukazom na počet podaní.

Na základe týchto skutočností netrvám na tom, aby sa o prijatej sťažnosti konalo

ústne pojednávanie, nakoľko sťažnosť považujem za opodstatnenú s tým, že prieťahy

v konaní boli spôsobené jednak nečinnosťou konajúceho sudcu, ako aj objektívnym stavom

na bývalom Okresnom súde Partizánske.

Pokiaľ ide o predmetný spis sp. zn. PE , tento Vám nemôžem zaslať

nakoľko ho konajúci sudca t. č. nevie nájsť, pravdepodobne bude musieť dôjsť

k rekonštrukcii spisu konajúcim sudcom. (...)“

Vyjadrenie zákonného sudcu zo 14. februára 2005:

«Dňa 07. 05. 2003 bola Okresnému súdu Partizánske doručená žiadosť súdneho

exekútora JUDr. P. Š., Exekútorský úrad Nové Mesto nad Váhom o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie v prospech oprávneného: JUDr. Jozefa Opeta proti povinným: v 1 rade:

I. V., v 2. rade: Akad. mal. M. S. na základe rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo dňa

05. 02. 2001, sp. zn. za účelom vymoženia sumy 333.560,- Sk, súdneho poplatku

500,- Sk, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 8.250,- Sk a trov exekúcie.

Podľa rozvrhu práce mi bola vec pridelená 07. 05. 2003 na vybavenie a dňa

07. 05. 2003 pod číslom 5305004814 som vydal pre súdneho exekútora poverenie na

vykonanie exekúcie. Toto poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené 16. 01. 2004. Dňa

23. 02. 2004 boli súdu doručené námietky Ing. Z. S. proti exekúcii adresované JUDr. P. Š.,

EÚ Nové Mesto nad Váhom.

Dňa 1. 3. 2004 bolo súdu doručené podanie povinného v 1. rade: Ing. I. V.: označené

ako návrh na vyslovenie absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti poverenia č. 5305004814

vydaného vo veci sp. zn. Okresným súdom Partizánske. V uvedenom podaní

oprávnený uvádzal svoje výhrady tak voči exekučnému konaniu ako aj voči konaniu

vedenému pod sp. zn. ako aj voči osvedčeniu o dedičstve vydaným Okresným

súdom Bratislava III, pod sp. zn. .

Z tohto podania nebolo celkom zrejmé, čoho sa povinný v 1 rade domáhal, zrejme

išlo aj o námietky proti exekúcii.

Dňa 3. 3. 2004 boli súdu doručené od súdneho exekútora JUDr. P. Š. námietky proti

exekúcii podané na jeho Exekútorský úrad opatrovníkom povinnej v 2. rade a námietky

povinného v 1. rade spolu s upovedomením o začatí exekúcie doručeným povinným

a ďalšími dokladmi.

Dňa 5. 3. 2004 bolo súdu doručené ďalšie podanie povinného v 1. rade, v ktorom

uviedol, že ide o podanie k návrhu na vyslovenie absolútnej neplatnosti a vykonateľnosti

poverenia na vykonanie exekúcie vydaného v konaní sp. zn. Okresným súdom

Partizánske dňa 7. 5. 2003 a pripojil k podaniu uznesenie KS Bratislava z 11. 1. 2004

k č. k. -111, ktorým bolo potvrdené uznesenie OS Bratislava III zo dňa

6. 2. 2002 k č. k. -89.

Dňa 23. 03. 2004 doručil súdu súdny exekútor JUDr. Š. námietky manželky

povinného v 1. rade proti exekúcii, ktorá je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti spolu

s povinným v 1. rade.

Dňa 07. 05. 2003 bolo súdu doručené podanie opatrovníka povinnej v 2. rade

označené ako dokladovanie nezákonného postupu exekútora JUDr. Š. a žiadosť

o zastavenie exekúcie.

Dňa 04. 06. 2004 bolo súdu doručené podanie označené ako „doručenie námietok

voči exekúcii“ od povinného v 1. rade spolu s pripojenými dokladmi a dňa 07. 06. 2004

povinný v 1. rade doručil súdu podanie označené ako „doručenie dôkazu o nemožnosti

doručenia námietok voči exekúcii“ vedenej na Exekútorskom úrade v Novom Meste nad

Váhom, pod sp. zn. EX 76/03.

Dňa 07. 01. 2005 som vydal vo veci uznesenie o zastavení exekúcie, proti ktorému

podal dňa 07. 02. 2005 odvolanie povinný v 2. rade – Akad. mal. M. S.

Podania povinných priebežne prikladané do spisu obsahovali niekoľko desiatok

strán, pričom najmä námietky a písomné podania povinného v 1. rade boli nezrozumiteľné,

nekonkrétne a nejasné, bolo k nimi pripojené množstvo dokladov, z ktorých niektoré s touto

vecou ani nesúviseli.

S poukazom na obtiažnosť veci, personálne obsadenie Okresného súdu Partizánske

do 31. 12. 2004, pokladám sťažnosť Jozefa Opeta na prieťahy v konaní za neopodstatnenú.»

2. 2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedol, že:

„Vzhľadom k textu sťažnosti pre porušenie základných práv a slobôd, ktoré sú

zaručené – prerokovaniu súdnej veci bez zbytočných

prieťahov a jej príloh, ktorá sťažnosť bola vypracovaná dňa 10. novembra 2004, ako aj

vzhľadom k textu prípisu ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 5. apríla 2005

a prípisu predsedu Okresného súdu v Topoľčanoch zo dňa 29. 3. 2005, navrhujem

Ústavnému súdu Slovenskej republiky, aby vydal rozhodnutie v zmysle našej vyššie uvedenej

sťažnosti.

Zároveň oznamujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky, že netrvám na ústnom

pojednávaní vo veci a uplatňujem si trovy právneho zastúpenia. (...)“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení predsedu okresného

súdu, konajúceho sudcu a sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie v období od

23. februára 2004 do 7. januára 2005 nevykazoval vždy znaky plynulého a efektívneho

konania. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení výslovne uviedol, že „v danom

prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim sudcom a to v tom, že o všetkých

podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na tunajšom súde dňa 7. 1. 2005“.

Vzhľadom na to, že ani sťažovateľ vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu

nenamietal iné obdobia nečinnosti okresného súdu v danej veci, ústavný súd ustálil stav

konania z uvedených existujúcich dôkazov, pretože predmetný spis ústavnému súdu

zapožičaný nebol, „nakoľko ho konajúci sudca t. č. nevie nájsť, pravdepodobne bude

musieť dôjsť k rekonštrukcii spisu konajúcim sudcom“.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , EX 78/2003 dochádza k porušovaniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd nevylučuje, že rozhodovanie

v danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti, doterajší zdĺhavý priebeh

napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať na vrub náročnosti prerokovávanej

veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho

ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci opakovane nečinný, a to konkrétne od 7. mája

2003 do 16. januára 2004 (osem mesiacov) a od 23. februára 2004 do 7. januára 2005 (desať

mesiacov). Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

osemnástich mesiacov súd nevykonával vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho

konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku

(pozri napr. ). Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu z hľadiska čl. 48

ods. 2 sú netolerovateľné, pričom vec bolo potrebné posúdiť aj s ohľadom na jej

povahu (ide o realizáciu už judikovaného práva o výkon rozhodnutia) a význam pre

sťažovateľa. K uvedeným prieťahom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania

účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa ktorého „je

potrebné brať do úvahy aj objektívne skutočnosti a to najmä, že konajúci sudca (na

Okresnom súde Partizánske pracovali iba štyria sudcovia), vybavoval agendu Er v 1/4-ne,

ako vedľajšiu, nakoľko bol zaradený na úseku T a vybavoval aj časť agendy D v 1/2-ine,

Er v 1/4-ine a PPOm, ako aj právnu náročnosť danej veci s poukazom na počet podaní“,

nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr.

, , , , ), že nadmerné množstvo

vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť

vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne

opatrenia. v zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,

aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov,

a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal

personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť pripočítaná na

ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu,

ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri

napr. ).

Navyše, ústavný súd nemohol prehliadnuť skutočnosti uvedené predsedom

okresného súdu, že „v danom prípade som zistil prieťahy v konaní spôsobené konajúcim

sudcom a to v tom, že o všetkých podaniach vo veci od 23. 2. 2004 bolo rozhodnuté až na

tunajšom súde dňa 7. 1. 2005“.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Pretože vo veci sťažovateľa 7. januára 2005 vydal konajúci sudca uznesenie

o zastavení exekúcie, neprichádzalo do úvahy v okolnostiach danej veci rozhodnutie podľa

.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000 Sk, pretože „počas tohto obdobia zostávam stále v - podľa mňa - zbytočnej právnej

neistote“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia

, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, ako aj vzhľadom na povahu uplatneného

práva v napadnutom konaní považuje ústavný súd za primerané vo výške 20 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 2.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia a podanie sťažnosti 29. novembra

2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 12. apríla 2005). Za dva

úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena v sume dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál

dvakrát po 136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha

sťažovateľovi suma 9 340 Sk a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk

a režijný paušál 150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb), preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu

11 991 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005