Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 67/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Miroslava Petríka, bytom H., zastúpeného advokátkou

JUDr. B. I., Advokátska kancelária, S., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

a porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Senica

v konaní pôvodne vedenom na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Miroslava Petríka o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. marca 2005

doručené podanie Miroslava Petríka, bytom H. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako

„Sťažnosť podľa článku 127 ods. 1 “ vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a porušenia práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Senica (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní pôvodne vedenom (pred zlúčením s Okresným súdom Senica od

1. januára 2005) na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. .

1. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol:

„I. Ja sťažovateľ som dňa 22. 10. 2002 na Okresnom súde v Skalici podal žalobu

o náhradu škody z ublíženia na zdraví. Konanie sa vedie pod č. .

II. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo dňa 6. 5. 2003. Dňa 31. 3. 2004 mi bolo

doručené uznesenie o tom, že konanie sa prerušuje až do právoplatnosti skončenia veci

vedenej pred OS Skalica pod č. . Dňa 20. 10. 2004 som urgoval Okresný súd

v Skalici a žiadal som o oznámenie, čo s predmetnou vecou je a že sa vo veci nič nedeje.

Urobil som to prostredníctvom právnej zástupkyne. Odpoveď na túto žiadosť mi do

dnešného dňa vôbec neprišla a pojednávanie do dnešného dňa nebolo nariadené.

III. Z hora uvedených skutočností vyplýva, že došlo k porušeniu článku 48 SR

ako aj článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to

z nasledujúcich dôvodov:

1. Okresný súd v Skalici t. č. v Senici svojím konaním evidentne spôsobil

prieťahy v konaní.

2. Vec nie je fakticky zložitá.

3. Správanie sťažovateľa bolo počas celého konania aktívne a súčinné.“

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd «... prijal túto sťažnosť na konanie

a následne vyniesol rozhodnutie, v ktorom bude konštatovať „v konaní Okresného súdu

v Skalici t. č. v Senici došlo k porušeniu článku 48, ods. 2 SR a článku 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a priznáva sťažovateľovi primerané

zadosťučinenie v sume 50 000,- Sk.“» Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

3. Ústavný súd dopytom na okresnom súde zistil, že:

a) uznesením č. k. -26 z 9. marca 2004, ktoré nadobudlo právoplatnosť

16. apríla 2004, bolo podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku konanie v posudzovanej veci prerušené „do právoplatnosti skončenia veci vedenej

pred Okresným súdom Skalica pod č. k. “, a to z dôvodu, že „na Okresnom súde

Skalica prebieha trestné konanie proti obžalovanému T. O., ... v súvislosti s predmetnou

dopravnou nehodou. Čo do vzniku škody a príčinnej súvislosti so škodou a protiprávnym

konaním závisí od rozhodnutia v tejto trestnej veci rozhodnutie v danej veci.“

b) okresný súd listom č. k. z 18. marca 2005 informoval

právnu zástupkyňu sťažovateľa, že „... v konaní zatiaľ nie je možné pokračovať, nakoľko

vec... SI- nie je právoplatne skončená“ (okresný súd v tom čase v trestnej veci

zisťoval okruh dedičov poškodenej a po jeho ustálení bude vytýčené hlavné pojednávanie).

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal (...).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná (...)“.

Podľa ustanovenia „pokiaľ súd

neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak ... prebieha konanie, v ktorom sa

rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto

konanie podnet“.

Podľa ustanovenia „Ak je konanie

prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa

v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova“.

Podľa ustanovenia „Ak je konanie

prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia, aby sa odstránili prekážky,

ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne prekážka, pre

ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd i bez návrhu“.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal ju zo

všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

III.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. SI – boli porušené ním označené základné práva.

Keďže sťažovateľ bližšie nešpecifikoval (neoznačil) obdobia, v ktorých okresný súd

konal s prieťahmi, pri posudzovaní tvrdení sťažovateľa ústavný súd rozhodol z obsahu

sťažnosti a k nej pripojených písomností a tiež zo skutočností zistených na okresnom súde

(pozri bod 3 II. časti odôvodnenia).

V období pred prerušením konania (t. j. od nápadu veci 22. novembra 2002 do

9. marca 2004) sa uskutočnilo 6. mája 2003 pojednávanie. Aj v prípade, že by okresný súd

nevykonal po termíne pojednávania žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu vo veci samej,

nebolo by možné kvalifikovať postup okresného súdu v tomto období (t. j. od 6. mája 2003

do 9. marca 2004, keď bolo vydané uznesenie o prerušení konania) v trvaní desiatich

mesiacov v konkrétnych okolnostiach danej veci (do právoplatného skončenia trestného

konania vedeného pod sp. zn. ) za taký postup, ktorý by spôsobil porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pri hodnotení tohto

obdobia ústavný súd vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry (napr. ,

, ), podľa ktorej ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama o sebe ešte nemusí znamenať porušenie základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa . Predmetná doba

vzhľadom na celkovú dĺžku doterajšieho konania (dva a pol roka) s prihliadnutím na dosiaľ

trvajúce prerušenie konania (najmä jeho dôvody), v konečnom dôsledku nie je dobou, ktorá

by odôvodňovala kvalifikovať doterajší postup okresného súdu ako konanie s prieťahmi.

Prerušenie konania v posudzovanej veci do právoplatného rozhodnutia vyššie

uvedenej trestnej veci, ktorého výsledok bude mať podstatný význam (pozri bod 3 I. časti

odôvodnenia) na rozhodnutie vo veci sp. zn. , nepovažuje ústavný súd za taký

postup, ktorý by odôvodňoval jeho hodnotenie ako postup spôsobujúci prieťahy v konaní.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nečinnosť súdu v dôsledku existencie zákonnej

prekážky jeho postupu, tak ako je to v danom prípade, neposudzuje ako zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (napr. , ).

Vychádzajúc z uvedených skutočností zastáva ústavný súd názor, že prípadné prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie by v konečnom dôsledku neviedlo k zisteniu takých

nedostatkov v postupe okresného súdu, ktoré by odôvodňovali vyslovenie porušenia

sťažovateľom označených základných práv. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť

odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť spočívajúcu v tom, že celková dĺžka doterajšieho

konania (dva a pol roka) spolu s prerušením konania z už vopred uvedených dôvodov

vylučuje, aby konanie sp. zn. bolo možné pokladať za konanie so

zbytočnými prieťahmi.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005