Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 127/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2005

predbežne prerokoval sťažnosť RINGIER Slovakia, a. s., so sídlom B., zastúpenej

advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa ,

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, základného práva podľa Slovenskej

republiky v spojení s a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17. decembra 2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť RINGIER Slovakia, a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. februára

2005 doručená sťažnosť RINGIER Slovakia, a. s., so sídlom B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. J. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , základného práva podľa v spojení s

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 17. decembra 2004

o pripustení zmeny návrhu na začatie konania v konaní žalobcu v 1. rade Ľ. P. a v 2. rade

mal. D. P. proti sťažovateľovi ako odporcovi o ochranu osobnosti.

Podľa tvrdenia sťažovateľky na pojednávaní konanom 17. decembra 2004 krajský

súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania v zmysle návrhu žalobcov. V dôsledku

pripustenia zmeny návrhu krajský súd prvostupňový rozsudok, ktorým bola žaloba

o ochranu osobnosti zamietnutá, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému súdu.

Podľa názoru sťažovateľky jediným dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku bolo to,

že odvolací súd pripustil zmenu žaloby, v dôsledku čoho bude potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie.

Podľa sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. decembra

2004 o pripustení zmeny návrhu na začatie konania porušil jej základné právo na súdnu

ochranu podľa , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , základné právo podľa v spojení

s a právo na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru tým,

že sťažovateľka nemala možnosť vyjadriť sa k návrhu na zmenu žaloby, jediným dôvodom

na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa bola zmena návrhu na začatie konania a podľa

názoru sťažovateľky týmto úkonom došlo k zbytočným prieťahom v konaní, keďže sa vec

vrátila súdu prvého stupňa.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd

takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Bratislave vo veci sp. zn. porušil práva sťažovateľa

na súdnu ochranu podľa SR, SR a

SR v spojení s SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že neumožnil sťažovateľovi vyjadriť sa k podaniu o zmene

návrhu pred vydaním uznesenia o pripustení zmeny návrhu a tým, že vydal uznesenie

o zmene návrhu.

2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 17. 12. 2004

o pripustení zmeny návrhu sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.“

Ústavný súd vyzval krajský súd na zaslanie predmetného súdneho spisu. Spis

krajského súdu spolu s vyjadrením predsedníčky krajského súdu bol doručený ústavnému

súdu 11. apríla 2005. Predsedníčka krajského súdu vo vyjadrení uvádza, že zákonný sudca

je toho názoru, že boli dodržané všetky procesné podmienky konania a rozhodnutie

odvolacieho súdu spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti. Nie je pravdivé tvrdenie

sťažovateľa, že jediným dôvodom zrušenia rozsudku súdu prvého stupňa bolo pripustenie

zmeny návrhu v odvolacom konaní. Dôvodom na zrušenie rozsudku boli dôvody uvedené

v zrušujúcom rozhodnutí. Podľa názoru podpredsedníčky krajského súdu nedošlo

k namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát.

Podľa (ďalej len „OSP“) pre konanie

na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa,

pokiaľ nie je ustanovené niečo iné.

Podľa navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť návrh

na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk,

pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

priebehu konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. V takom

prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 1

skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť. Namietať porušenie svojich práv v konaní pred ústavným súdom sú totiž

oprávnené len tie fyzické osoby alebo právnické osoby, ktoré splnili všetky zákonné

podmienky spojené s nadobudnutím a uplatňovaním takýchto práv. Z konania o ústavnej

sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných

podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom

súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti

je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí

priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (, ,

).

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). Teda úloha

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil,

či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého

z práv alebo slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Inými slovami,

ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý

pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa nespočíva iba

v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatnení. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov

Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore

so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu a inú právnu ochranu

().

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(). Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu

(, ).

Právo na spravodlivý proces v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a k nemu

sa pripájajú záruky ustanovené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu súdu

a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci.

Právo na spravodlivý proces implikuje pre všetky strany právo zoznámiť sa pri konaní

s každým dokladom alebo návrhom predloženým súdom druhou stranou a možnosť

sa k nemu vyjadriť.

Na základe sťažnosti a na základe vyžiadaného spisu krajského súdu dospel ústavný

súd k záveru, že v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. nedošlo

k zbytočným prieťahom podľa , ako namieta sťažovateľka tým,

že pripustenie zmeny návrhu na začatie konania bolo neefektívne a v rozpore s .

V konaní na krajskom súde sa vo veci robili úkony bez zbytočných prieťahov, krajský súd

konal priebežne, pripustenie zmeny návrhu na začatie konania nemožno považovať za úkon

neefektívny, čo vylučuje záver, že v konaní došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Pripustenie zmeny návrhu

na začatie konania nebolo v rozpore so zásadou procesnej ekonómie s prihliadnutím

na výsledky vykonaného dokazovania. Taktiež nedošlo ani k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Právny zástupca

sťažovateľky v sťažnosti namieta iba porušenie základných práv krajským súdom.

Teda nenamieta zbytočné prieťahy v konaní prvostupňového súdu. Vzhľadom na to,

že podľa ústavný súd je viazaný petitom návrhu

na začatie konania, zaoberal sa iba prípadnými prieťahmi v konaní krajského súdu.

Pokiaľ ide o namietané porušenie ostatných základných práv ( ,

, a dohovoru) zo zápisnice krajského súdu

z pojednávania konaného dňa 17. decembra 2004 vyplýva, že právnemu zástupcovi odporcu

bola doručená zmena návrhu na začatie konania, teda nie je pravda, že by o tomto návrhu

žalobcu sťažovateľka nevedela, resp. sa k nemu nemohla vyjadriť. Pokiaľ ide o tvrdenie

sťažovateľky, že jediným dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa bolo

pripustenie zmeny návrhu na začatie konania, toto tvrdenie nezodpovedá skutočnosti. Ako

vyplýva z odôvodnenia uznesenia krajského súdu sp. zn. zo 17. decembra

2004 dôvodom na zrušenie bolo to, že odvolanie navrhovateľov považoval krajský súd

za dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého

návrh nie je dôvodný, keďže navrhovatelia sa domáhajú zaplatenia náhrady za nemajetkovú

ujmu v peniazoch z dôvodu, že došlo k zásahu do osobnostnej sféry zomrelého manžela

a otca, takže poskytnutie peňažného zadosťučinenia navrhovateľom by stratilo svoju

satisfakčnú funkciu, ktorou je zmiernenie následkov ujmy práve zomrelej fyzickej osoby,

a z tohto dôvodu prvostupňový súd upustil od vykonávania ďalšieho dokazovania ako

dokazovania nadbytočného. Podľa názoru odvolacieho súdu návrh na začatie konania bol

neurčitý a nepresný a na odstránenie tohto nedostatku bol prvostupňový súd povinný vyzvať

navrhovateľov. Podľa názoru odvolacieho súdu je rozsudok prvostupňového súdu

nepreskúmateľný pre nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie. Ďalej odvolací súd

poukazuje na to, že aj počas druhostupňového konania je možné pripustiť zmenu návrhu

na začatie konania a povinnosťou súdu je o tejto zmene rozhodnúť, ak to nie je v rozpore

so zásadou procesnej ekonómie s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania.

Z tohto dôvodu odvolací súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Z uvedeného

vyplýva, že jediným dôvodom na zrušenie prvostupňového rozsudku nebolo iba pripustenie

zmeny návrhu na začatie konania, ale hlavne vyššie uvedené dôvody. Vzhľadom na to

základné práva označené sťažovateľkou porušené neboli.

Sťažovateľka v podstate namieta, že došlo k porušeniu jej práv (čl. 48 ods. 2, čl. 47

ods. 3, a dohovoru) preto, lebo krajský súd zrušil

rozsudok okresného súdu znejúci v prospech sťažovateľky neodôvodnene, keď predtým

neodôvodnene pripustil zmenu návrhu navrhovateľov, ku ktorému sa sťažovateľka nemala

možnosť vyjadriť.

Aj keby bolo tvrdenie sťažovateľky o nemožnosti vyjadriť sa k zmene návrhu

pravdivé, ňou označené práva nemohli byť porušené, lebo krajský súd zrušil rozsudok

okresného súdu zo širších dôvodov, ako tvrdí sťažovateľka, vec nie je súdne skončená

a sťažovateľka môže realizovať ňou označené práva v ďalšom priebehu súdneho konania.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný

súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2005