Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 29/05
PDF · 248.74 KB
No categories available
I. ÚS 29/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 29/05-30
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. L. R., bytom R., zastúpenej advokátom Mgr. I. R.,
Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní pôvodne vedenom (pred
zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára 2005) na Okresnom súde Revúca
pod sp. zn. 1 C 673/00 a t. č. vedenom pod sp. zn. RA–1 C 673/00 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA–1 C 673/00
p o r u š i l základné právo Mgr. L. R., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Mgr. L. R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk
(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota
p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Mgr. L. R. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk
(slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská
Sobota p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. I. R., do jedného
mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo
17. februára 2005 č. k. I. ÚS 29/05-8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. L. R., bytom R., zastúpenej advokátom
Mgr. I. R., Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní
pôvodne vedenom (pred zlúčením s okresným súdom 1. januára 2005) na Okresnom súde
Revúca pod sp. zn. 1 C 673/00 a t. č. vedenom pod sp. zn. RA–1 C 673/00.
Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalobcom v konaní o vyslovenie
neplatnosti jej odvolania z funkcie vedúcej odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry
Okresného úradu v Revúcej (ďalej len „okresný úrad“), ktoré začalo 8. decembra 2000
a dosiaľ nie je právoplatne ukončené.
Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd „svojou nečinnosťou hrubo porušil ústavné práva
sťažovateľky dané jej čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko spôsobil značné prieťahy v konaní,
ktoré nielenže poškodili sťažovateľku na jej právach daných jej ústavou, ale spôsobil jej
značné morálne a finančné škody“.
Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 9. marca 2004 „žiadosť
o urýchlenie súdneho konania“ a 20. mája 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní. Vo veci
nebolo do dňa podania jej sťažnosti ústavnému súdu (8. februára 2005) ešte právoplatne
rozhodnuté. (okresný súd 9. marca 2005 rozsudkom jej návrh zamietol. Rozsudok bol
doručený účastníkom 19. apríla 2005).
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného
práva, prikázal okresnému súdu „konať bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov“, priznal jej
„finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk“ a náhradu trov jej právneho zastúpenia.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením sp. zn. Spr. 366/2005
z 11. marca 2005 a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu
k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 1. apríla 2005.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde (do 1. januára 2005 na Okresnom súde Revúca)
pod sp. zn. RA–1 C 673/00.
A)
1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. 1 C 673/00 bol 29. novembra 2000
uplatnený návrh sťažovateľky na vyslovenie neplatnosti jej odvolania z funkcie
vedúcej odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry okresného úradu, ako aj návrh na
náhradu mzdy – doplatku rozdielu medzi mzdou vedúcej odboru a učiteľky materskej
školy.
2. Súdny poplatok za návrh sťažovateľka uhradila 8. decembra 2000 kolkovou
známkou v hodnote 500 Sk.
3. Okresnému úradu bol návrh doručený na vyjadrenie 12. januára 2001. Vyjadrenie
bolo okresnému súdu zaslané 7. februára 2001 (žiadal žalobu „v celom rozsahu
zamietnuť“).
4. K vyjadreniu predložila sťažovateľka stanovisko 13. marca 2001.
5. Okresný súd 14. januára 2002 vyzval sťažovateľku, aby doplnila žalobu o výšku
požadovanej náhrady mzdy, ako aj na zaplatenie súdneho poplatku za upravený
návrh. Sťažovateľka doplnila návrh 28. januára 2002 a upozornila okresný súd, že
ide o pracovnoprávnu vec, ktorá je oslobodená od platenia súdnych poplatkov.
6. Okresný súd vyzval sťažovateľku 22. februára 2002 na úhradu súdneho poplatku vo
výške 6 964 Sk, ktorý sťažovateľka uhradila 25. februára 2002.
7. Okresný súd 26. apríla 2002 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktorého
termín stanovil na 23. máj 2002.
8. Právny zástupca odporcu 22. mája 2002 ospravedlnil (pre kolíziu termínov) svoju
prípadnú neúčasť na pojednávaní.
9. Na pojednávaní konanom 23. mája 2002 sťažovateľka vzala späť návrh v časti
týkajúcej sa náhrady mzdy. V tejto časti bolo konanie uznesením zastavené a bolo
rozhodnuté o vrátení sťažovateľkou uhradeného súdneho poplatku vo výške 6 864 Sk
prostredníctvom Daňového úradu v Revúcej (ďalej len „daňový úrad“). Vo veci bola
vypočutá sťažovateľka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že okresný
úrad bude vyzvaný na predloženie dôkazu o prerokovaní odvolania sťažovateľky
z funkcie s prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
úrad“).
10. Okresný súd 19. marca 2003 vyzval odporcu na predloženie dokladu o prerokovaní
odvolania sťažovateľky z funkcie s prednostom krajského úradu.
11. Okresný súd 20. mája 2003 zaslal uznesenie z 23. mája 2002 daňovému úradu na
realizáciu.
12. Sťažovateľka podaním zo 6. marca 2004 adresovaným okresnému súdu urgovala
urýchlenie súdneho konania, lebo okresný súd je od 23. mája 2002 „opäť úplne
nečinný“ a „od posledného (aj jediného) pojednávania vo veci prešlo už viac ako
19 mesiacov“.
13. Okresný súd 15. júna 2004 vytýčil termín pojednávania na 7. júl 2004 s tým, že
krajský úrad predloží doklad o prerokovaní odvolania sťažovateľky z funkcie
prednostom krajského úradu.
14. Krajský úrad vo vyjadrení č. 2004/018085 z 24. júna 2004 okresnému súdu oznámil,
že zákonom č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 515/2003 Z. z.“), ktorým boli
zrušené okresné úrady, prešli práva a povinnosti okresných úradov a krajského úradu
z majetkoprávnych a iných vzťahov (okrem iného) na úseku školstva, mládeže
a telesnej kultúry na krajský školský úrad. Krajský úrad nie je v predmetnom spore
pasívne legitimovaný, preto je potrebné voči nemu žalobu zamietnuť.
15. Okresný súd 2. júla 2004 oznámil účastníkom odročenie pojednávania na neurčito.
16. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 11. augusta 2004 rozšírila návrh
na strane žalovaného o Krajský školský úrad v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský
školský úrad“).
17. Okresný súd uznesením č. k. 1 C 673/00-53 z 24. novembra 2004 pripustil, „aby do
konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník – krajský školský úrad“, a súčasne
vyzval krajský školský úrad, aby sa vyjadril k žalobe.
18. Krajský školský úrad sa podaním sp. zn. 5684/04 z 9. decembra 2004 doručeným
okresnému súdu 13. decembra 2004 odvolal proti uzneseniu z 24. novembra 2004,
lebo v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 515/2003 Z. z. (§ 8 ods. 5, § 8 ods.
8) „nie je nositeľom práv, povinností a záväzkov v predmetnom spore“. Tieto prešli
„na krajský úrad v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo... a nároky
zamestnancov vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov a pracovnoprávnych
vzťahov uspokojí Krajský úrad, v danom prípade je to Krajský úrad v Banskej
Bystrici“. Krajský školský úrad preto žiada uznesenie okresného súdu zrušiť.
19. Okresný súd odvolanie doručil 20. decembra 2004 Krajskému súdu v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. 13 Co 354/2004-58 z 22.
decembra 2004 odvolanie krajského školského úradu odmietol, lebo právo na
odvolanie mal len navrhovateľ (§ 90, § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom.
20. Okresný súd 14. februára 2005 vytýčil termín pojednávania na 9. marec 2005.
Účastníci boli vyzvaní, aby predložili dôkaz o prerokovaní odvolania
sťažovateľky z funkcie s prednostom krajského úradu.
21. Na č. l. 62 súdneho spisu sp. zn. RA 1 C 673/00 je kópia faxového podania prednostu
okresného úradu z 31. mája 2000, v ktorom žiadal prednostu krajského úradu
o súhlas na odvolanie sťažovateľky z funkcie. V ľavom dolnom rohu podania bolo
rukou napísané „Súhlasím“ s nečitateľným podpisom a bez uvedenia dátumu.
22. Na pojednávaní konanom 9. marca 2005 za prítomnosti sťažovateľky, jej právneho
zástupcu a právnych zástupcov krajského školského úradu a krajského úradu, na
ktorom zástupcovia účastníkov sporu predniesli svoje návrhy, bol oboznámený obsah
súdneho spisu a vypočutý svedok V. K. z R., ktorý uviedol, že jeho známy pán B.,
ktorý bol zástupcom prednostu krajského úradu, mu povedal „že krajský úrad nič
nevie o odvolaní navrhovateľky, že oni by na to súhlas nedali...“, okresný súd vo veci
rozhodol rozsudkom, ktorým návrh sťažovateľky zamietol.
23. Podľa zistenia ústavného súdu na okresnom súde rozsudok bol doručený účastníkom
19. apríla 2005.
B)
K sťažnosti bola pripojená odpoveď predsedu Okresného súdu Revúca
č. k. Spr. 1545/04 z 15. júna 2004, v ktorej uviedol:
„Na Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní 1 C 673/00 vedenom Vašou klientkou
Mgr. L. R. Vám oznamujem, že po preštudovaní spisu som zistil, že tvrdenia uvedené
v sťažnosti sú pravdivé, sťažnosť je opodstatnená. Dnešného dňa súd vytýčil pojednávanie
na deň 7. 7. 2004. Zrejme je reálny predpoklad ukončenia veci na uvedenom pojednávaní.
Súčasne však uvádzam, že k prieťahom vo veci došlo z objektívneho dôvodu, keď súd
je už niekoľko rokov úplne nedostatočne obsadený sudcami (ani nie na 50 %) a už 2 roky
pracujú na súde len 3 sudcovia. Túto situáciu súd nevie ovplyvniť, sú o nej informované aj
nadriadené orgány.“
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 11. marca 2005
k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v predmetnom
konaní a uviedla: „Sťažnosť považujem za neopodstatnenú, pretože bývalý Okresný súd
v Revúcej bol nedostatočne personálne obsadený a sudkyňa konala vo veci, vzhľadom na
veľké množstvo pridelených spisov v senáte, bez subjektívnych prieťahov a toho času je už
vo veci rozhodnuté.“
Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol: „(...) S vyjadrením
predsedkyne OS v Rimavskej Sobote súhlasiť nemôžeme. Predsa žiaden občan tejto
republiky nemôže byť ukrátený na svojich právach zaručených mu Ústavou SR. A každý
súdny človek musí uznať, že doba rozhodovania o spore trvajúca viac ako štyri roky nemôže
byť normálnou dobou na skončenie jedného súdneho sporu. Pritom navyše spor ešte do
dnešného dňa skončený nie je nakoľko účastníkom nebolo ešte doručené písomné
vyhotovenie rozsudku. Navyše podľa reakcie žalobkyne na pojednávaní, táto sa mieni proti
rozsudku odvolať. Pokiaľ predsedkyňa OS v Rimavskej Sobote uvádza, že prieťahy v konaní
nezavinila sudkyňa ktorá konala bez zbytočných subjektívnych prieťahov, s týmto môžeme
len súhlasiť. Lenže to neznamená, že OS v Rimavskej Sobote ako súd nástupný po OS
v Revúcej za prieťahy nezodpovedá. Je nepochybené, že za nedostatočné personálne
obsadenie súdu nezodpovedá sťažovateľka, ale príslušný orgán.
V súvislosti s vyjadrením sa k sťažnosti si dovoľujeme upozorniť na stanovisko
predsedu bývalého OS v Revúcej. Tento vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľky
jednoznačne uviedol, že sťažnosť považuje za úplne opodstatnenú. Predsedkyňa OS
v Rimavskej Sobote túto odpoveď pravdepodobne nepozná a preto ako sťažnosť
sťažovateľky, tak aj odpoveď predsedu zrušeného OS v Revúcej k tomuto stanovisku
pripájame.
Z týchto dôvodov aj naďalej považujeme sťažnosť sťažovateľky za úplne
opodstatnenú a žiadame, aby ústavný súd SR sťažnosti v celom rozsahu vyhovel. (...)“
3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. RA–1 C 673/00, v ktorom sa konalo a rozhodovalo
o vyslovení neplatnosti odvolania sťažovateľky z funkcie, došlo k porušeniu práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší
priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej
zložitosti prejednávanej veci (napokon ani predseda, resp. predsedníčka okresného súdu vo
svojich vyjadreniach nenamietali jej zložitosť).
3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej
veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na
jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom.
3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje, že okresný súd bol
- od 13. marca 2001 (predloženie stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu odporcu) do
14. januára 2002 (výzva sťažovateľke), t. j. v trvaní 10 mesiacov,
- od 23. mája 2002 (pojednávanie) do 19. marca 2003 (výzva odporcovi), t. j.
10 mesiacov (keď vykonával len úkony spojené s doručovaním tohto uznesenia), a
- od 20. mája 2003 (zaslanie uznesenia daňovému úradu – po 12 mesiacoch od jeho
prijatia !!!) do 15. júna 2004 (vytýčenie termínu pojednávania), t. j. vyše
12 mesiacov,
bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, resp. nevykonával vo veci úkony smerujúce
k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala.
Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo
k prieťahom v trvaní vyše 32 mesiacov (t. j. 2 rokov a 8 mesiacov), ktoré neboli spôsobené
v dôsledku faktickej zložitosti veci a ani správania účastníkov konania, ale v dôsledku
postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré
mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Personálne
problémy a vysoká zaťaženosť vo veci konajúcich sudcov (pozri bod B II. časti a bod 2
III. časti odôvodnenia) nemôže byť pripočítané na ťarchu účastníka konania a nemajú
povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne
príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
4. Keďže v posudzovanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom z 9. marca 2005, ústavný
súd nepovažoval za dôvodné rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na prikázanie okresnému
súdu konať bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk
z dôvodu, že „... Prieťahy v konaní nezavinené sťažovateľkou majú na jej psychiku
mimoriadne nepriaznivý vplyv. Táto psychická záťaž sa zvyšuje tým, že žiadne dôvody na jej
odvolanie z funkcie neexistovali, ba dokonca sťažovateľka bola krátko pred odvolaním
pochválená za vzornú prácu. Pritom spoluobčania skutočný dôvod odvolania nepoznajú
a nepriaznivý názor u občanov zosilňuje aj to, že súdy celú záležitosť za dobu viac ako štyri
roky nevedia ukončiť, ba dokonca nevedia zabezpečiť ani jedno plnohodnotné
pojednávanie. K tejto psychickej záťaži sa pripája aj skrytý posmech spolupracovníkov, že
svoje práva si nedokáže ubrániť ani prostredníctvom súdov a že jedinou snahou o morálne
očistenie svojho mena sú len ďalšie náklady. Za tejto situácie považujeme za úplne
oprávnenú žiadosť sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
A s ohľadom na tlak na psychiku sťažovateľky spôsobenú ňou nezavinenými prieťahmi
a ďalšími vyššie uvedenými okolnosťami za primerané považujeme finančné zadosťučinenie
vo výške 50 000 Sk“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie
je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej
finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na predmet konania a jeho vplyv na stav sťažovateľky,
ako aj na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané
v požadovanej výške, t. j. 50 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 4. februára 2005 a vyjadrenie z 1. apríla 2005.
Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky jedna
šestina výpočtového základu, ktorým je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho roka
(ktorá v roku 2004 predstavovala sumu 15 008 Sk), čo predstavuje za jeden úkon 2 501 Sk,
spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Náhrada trov konania za tri úkony
právnych služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 7 953 Sk.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku
tohto rozhodnutia.
7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. mája 2005