Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 29/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. mája 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Mgr. L. R., bytom R., zastúpenej advokátom Mgr. I. R.,

Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní pôvodne vedenom (pred

zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára 2005) na Okresnom súde Revúca

pod sp. zn. a t. č. vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š i l základné právo Mgr. L. R., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v .

2. Mgr. L. R. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota

p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Mgr. L. R. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7 953 Sk

(slovom sedemtisícdeväťstopäťdesiattri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Rimavská

Sobota p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta Mgr. I. R., do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo

17. februára 2005 č. k. -8 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. L. R., bytom R., zastúpenej advokátom

Mgr. I. R., Advokátska kancelária, R., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) v konaní

pôvodne vedenom (pred zlúčením s okresným súdom 1. januára 2005) na Okresnom súde

Revúca pod sp. zn. a t. č. vedenom pod sp. zn. .

Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je žalobcom v konaní o vyslovenie

neplatnosti jej odvolania z funkcie vedúcej odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry

Okresného úradu v Revúcej (ďalej len „okresný úrad“), ktoré začalo 8. decembra 2000

a dosiaľ nie je právoplatne ukončené.

Sťažovateľka tvrdí, že okresný súd „svojou nečinnosťou hrubo porušil ústavné práva

sťažovateľky dané jej SR, nakoľko spôsobil značné prieťahy v konaní,

ktoré nielenže poškodili sťažovateľku na jej právach daných jej , ale spôsobil jej

značné morálne a finančné škody“.

Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu 9. marca 2004 „žiadosť

o urýchlenie súdneho konania“ a 20. mája 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní. Vo veci

nebolo do dňa podania jej sťažnosti ústavnému súdu (8. februára 2005) ešte právoplatne

rozhodnuté. (okresný súd 9. marca 2005 rozsudkom jej návrh zamietol. Rozsudok bol

doručený účastníkom 19. apríla 2005).

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného

práva, prikázal okresnému súdu „konať bez akýchkoľvek zbytočných prieťahov“, priznal jej

„finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk“ a náhradu trov jej právneho zastúpenia.

Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením sp. zn. Spr. 366/2005

z 11. marca 2005 a sťažovateľka prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu

k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 1. apríla 2005.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde (do 1. januára 2005 na Okresnom súde Revúca)

pod sp. zn. .

A)

1. Predmetom konania vedeného pod sp. zn. bol 29. novembra 2000

uplatnený návrh sťažovateľky na vyslovenie neplatnosti jej odvolania z funkcie

vedúcej odboru školstva, mládeže a telesnej kultúry okresného úradu, ako aj návrh na

náhradu mzdy – doplatku rozdielu medzi mzdou vedúcej odboru a učiteľky materskej

školy.

2. Súdny poplatok za návrh sťažovateľka uhradila 8. decembra 2000 kolkovou

známkou v hodnote 500 Sk.

3. Okresnému úradu bol návrh doručený na vyjadrenie 12. januára 2001. Vyjadrenie

bolo okresnému súdu zaslané 7. februára 2001 (žiadal žalobu „v celom rozsahu

zamietnuť“).

4. K vyjadreniu predložila sťažovateľka stanovisko 13. marca 2001.

5. Okresný súd 14. januára 2002 vyzval sťažovateľku, aby doplnila žalobu o výšku

požadovanej náhrady mzdy, ako aj na zaplatenie súdneho poplatku za upravený

návrh. Sťažovateľka doplnila návrh 28. januára 2002 a upozornila okresný súd, že

ide o pracovnoprávnu vec, ktorá je oslobodená od platenia súdnych poplatkov.

6. Okresný súd vyzval sťažovateľku 22. februára 2002 na úhradu súdneho poplatku vo

výške 6 964 Sk, ktorý sťažovateľka uhradila 25. februára 2002.

7. Okresný súd 26. apríla 2002 predvolal účastníkov konania na pojednávanie, ktorého

termín stanovil na 23. máj 2002.

8. Právny zástupca odporcu 22. mája 2002 ospravedlnil (pre kolíziu termínov) svoju

prípadnú neúčasť na pojednávaní.

9. Na pojednávaní konanom 23. mája 2002 sťažovateľka vzala späť návrh v časti

týkajúcej sa náhrady mzdy. V tejto časti bolo konanie uznesením zastavené a bolo

rozhodnuté o vrátení sťažovateľkou uhradeného súdneho poplatku vo výške 6 864 Sk

prostredníctvom Daňového úradu v Revúcej (ďalej len „daňový úrad“). Vo veci bola

vypočutá sťažovateľka. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že okresný

úrad bude vyzvaný na predloženie dôkazu o prerokovaní odvolania sťažovateľky

z funkcie s prednostom Krajského úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

úrad“).

10. Okresný súd 19. marca 2003 vyzval odporcu na predloženie dokladu o prerokovaní

odvolania sťažovateľky z funkcie s prednostom krajského úradu.

11. Okresný súd 20. mája 2003 zaslal uznesenie z 23. mája 2002 daňovému úradu na

realizáciu.

12. Sťažovateľka podaním zo 6. marca 2004 adresovaným okresnému súdu urgovala

urýchlenie súdneho konania, lebo okresný súd je od 23. mája 2002 „opäť úplne

nečinný“ a „od posledného (aj jediného) pojednávania vo veci prešlo už viac ako

19 mesiacov“.

13. Okresný súd 15. júna 2004 vytýčil termín pojednávania na 7. júl 2004 s tým, že

krajský úrad predloží doklad o prerokovaní odvolania sťažovateľky z funkcie

prednostom krajského úradu.

14. Krajský úrad vo vyjadrení č. 2004/018085 z 24. júna 2004 okresnému súdu oznámil,

že o krajských úradoch a obvodných úradoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorým boli

zrušené okresné úrady, prešli práva a povinnosti okresných úradov a krajského úradu

z majetkoprávnych a iných vzťahov (okrem iného) na úseku školstva, mládeže

a telesnej kultúry na krajský školský úrad. Krajský úrad nie je v predmetnom spore

pasívne legitimovaný, preto je potrebné voči nemu žalobu zamietnuť.

15. Okresný súd 2. júla 2004 oznámil účastníkom odročenie pojednávania na neurčito.

16. Sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 11. augusta 2004 rozšírila návrh

na strane žalovaného o Krajský školský úrad v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský

školský úrad“).

17. Okresný súd uznesením č. k. -53 z 24. novembra 2004 pripustil, „aby do

konania pristúpil na strane odporcu ďalší účastník – krajský školský úrad“, a súčasne

vyzval krajský školský úrad, aby sa vyjadril k žalobe.

18. Krajský školský úrad sa podaním sp. zn. 5684/04 z 9. decembra 2004 doručeným

okresnému súdu 13. decembra 2004 odvolal proti uzneseniu z 24. novembra 2004,

lebo v zmysle príslušných ustanovení (, ods.

8) „nie je nositeľom práv, povinností a záväzkov v predmetnom spore“. Tieto prešli

„na krajský úrad v ktorého územnom obvode mal okresný úrad sídlo... a nároky

zamestnancov vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých pomerov a pracovnoprávnych

vzťahov uspokojí Krajský úrad, v danom prípade je to Krajský úrad v Banskej

Bystrici“. Krajský školský úrad preto žiada uznesenie okresného súdu zrušiť.

19. Okresný súd odvolanie doručil 20. decembra 2004 Krajskému súdu v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. -58 z 22.

decembra 2004 odvolanie krajského školského úradu odmietol, lebo právo na

odvolanie mal len navrhovateľ (, ).

Uznesenie krajského súdu bolo doručené účastníkom.

20. Okresný súd 14. februára 2005 vytýčil termín pojednávania na 9. marec 2005.

Účastníci boli vyzvaní, aby predložili dôkaz o prerokovaní odvolania

sťažovateľky z funkcie s prednostom krajského úradu.

21. Na č. l. 62 súdneho spisu sp. zn. RA je kópia faxového podania prednostu

okresného úradu z 31. mája 2000, v ktorom žiadal prednostu krajského úradu

o súhlas na odvolanie sťažovateľky z funkcie. V ľavom dolnom rohu podania bolo

rukou napísané „Súhlasím“ s nečitateľným podpisom a bez uvedenia dátumu.

22. Na pojednávaní konanom 9. marca 2005 za prítomnosti sťažovateľky, jej právneho

zástupcu a právnych zástupcov krajského školského úradu a krajského úradu, na

ktorom zástupcovia účastníkov sporu predniesli svoje návrhy, bol oboznámený obsah

súdneho spisu a vypočutý svedok V. K. z R., ktorý uviedol, že jeho známy pán B.,

ktorý bol zástupcom prednostu krajského úradu, mu povedal „že krajský úrad nič

nevie o odvolaní navrhovateľky, že oni by na to súhlas nedali...“, okresný súd vo veci

rozhodol rozsudkom, ktorým návrh sťažovateľky zamietol.

23. Podľa zistenia ústavného súdu na okresnom súde rozsudok bol doručený účastníkom

19. apríla 2005.

B)

K sťažnosti bola pripojená odpoveď predsedu Okresného súdu Revúca

č. k. Spr. 1545/04 z 15. júna 2004, v ktorej uviedol:

„Na Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom Vašou klientkou

Mgr. L. R. Vám oznamujem, že po preštudovaní spisu som zistil, že tvrdenia uvedené

v sťažnosti sú pravdivé, sťažnosť je opodstatnená. Dnešného dňa súd vytýčil pojednávanie

na deň 7. 7. 2004. Zrejme je reálny predpoklad ukončenia veci na uvedenom pojednávaní.

Súčasne však uvádzam, že k prieťahom vo veci došlo z objektívneho dôvodu, keď súd

je už niekoľko rokov úplne nedostatočne obsadený sudcami (ani nie na 50 %) a už 2 roky

pracujú na súde len 3 sudcovia. Túto situáciu súd nevie ovplyvniť, sú o nej informované aj

nadriadené orgány.“

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 11. marca 2005

k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v predmetnom

konaní a uviedla: „Sťažnosť považujem za neopodstatnenú, pretože bývalý Okresný súd

v Revúcej bol nedostatočne personálne obsadený a sudkyňa konala vo veci, vzhľadom na

veľké množstvo pridelených spisov v senáte, bez subjektívnych prieťahov a toho času je už

vo veci rozhodnuté.“

Právny zástupca v stanovisku k predmetnému vyjadreniu uviedol: „(...) S vyjadrením

predsedkyne OS v Rimavskej Sobote súhlasiť nemôžeme. Predsa žiaden občan tejto

republiky nemôže byť ukrátený na svojich právach zaručených mu SR. A každý

súdny človek musí uznať, že doba rozhodovania o spore trvajúca viac ako štyri roky nemôže

byť normálnou dobou na skončenie jedného súdneho sporu. Pritom navyše spor ešte do

dnešného dňa skončený nie je nakoľko účastníkom nebolo ešte doručené písomné

vyhotovenie rozsudku. Navyše podľa reakcie žalobkyne na pojednávaní, táto sa mieni proti

rozsudku odvolať. Pokiaľ predsedkyňa OS v Rimavskej Sobote uvádza, že prieťahy v konaní

nezavinila sudkyňa ktorá konala bez zbytočných subjektívnych prieťahov, s týmto môžeme

len súhlasiť. Lenže to neznamená, že OS v Rimavskej Sobote ako súd nástupný po OS

v Revúcej za prieťahy nezodpovedá. Je nepochybené, že za nedostatočné personálne

obsadenie súdu nezodpovedá sťažovateľka, ale príslušný orgán.

V súvislosti s vyjadrením sa k sťažnosti si dovoľujeme upozorniť na stanovisko

predsedu bývalého OS v Revúcej. Tento vo svojej odpovedi na sťažnosť sťažovateľky

jednoznačne uviedol, že sťažnosť považuje za úplne opodstatnenú. Predsedkyňa OS

v Rimavskej Sobote túto odpoveď pravdepodobne nepozná a preto ako sťažnosť

sťažovateľky, tak aj odpoveď predsedu zrušeného OS v Revúcej k tomuto stanovisku

pripájame.

Z týchto dôvodov aj naďalej považujeme sťažnosť sťažovateľky za úplne

opodstatnenú a žiadame, aby ústavný súd SR sťažnosti v celom rozsahu vyhovel. (...)“

3. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie

ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.

Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až

právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia

právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa konalo a rozhodovalo

o vyslovení neplatnosti odvolania sťažovateľky z funkcie, došlo k porušeniu práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

3.1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší

priebeh napadnutého konania nemožno pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej

zložitosti prejednávanej veci (napokon ani predseda, resp. predsedníčka okresného súdu vo

svojich vyjadreniach nenamietali jej zložitosť).

3.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľky v preskúmavanej

veci) ústavný súd nezistil takú závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na

jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom.

3.3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje, že okresný súd bol

- od 13. marca 2001 (predloženie stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu odporcu) do

14. januára 2002 (výzva sťažovateľke), t. j. v trvaní 10 mesiacov,

- od 23. mája 2002 (pojednávanie) do 19. marca 2003 (výzva odporcovi), t. j.

10 mesiacov (keď vykonával len úkony spojené s doručovaním tohto uznesenia), a

- od 20. mája 2003 (zaslanie uznesenia daňovému úradu – po 12 mesiacoch od jeho

prijatia !!!) do 15. júna 2004 (vytýčenie termínu pojednávania), t. j. vyše

12 mesiacov,

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, resp. nevykonával vo veci úkony smerujúce

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka počas súdneho konania nachádzala.

Vzhľadom na uvedený postup okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo

k prieťahom v trvaní vyše 32 mesiacov (t. j. 2 rokov a 8 mesiacov), ktoré neboli spôsobené

v dôsledku faktickej zložitosti veci a ani správania účastníkov konania, ale v dôsledku

postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré

mali ako objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Personálne

problémy a vysoká zaťaženosť vo veci konajúcich sudcov (pozri bod B II. časti a bod 2

III. časti odôvodnenia) nemôže byť pripočítané na ťarchu účastníka konania a nemajú

povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne

príslušný na rozhodnutie vo veci (pozri napr. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. Keďže v posudzovanej veci bolo rozhodnuté rozsudkom z 9. marca 2005, ústavný

súd nepovažoval za dôvodné rozhodnúť o návrhu sťažovateľky na prikázanie okresnému

súdu konať bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk

z dôvodu, že „... Prieťahy v konaní nezavinené sťažovateľkou majú na jej psychiku

mimoriadne nepriaznivý vplyv. Táto psychická záťaž sa zvyšuje tým, že žiadne dôvody na jej

odvolanie z funkcie neexistovali, ba dokonca sťažovateľka bola krátko pred odvolaním

pochválená za vzornú prácu. Pritom spoluobčania skutočný dôvod odvolania nepoznajú

a nepriaznivý názor u občanov zosilňuje aj to, že súdy celú záležitosť za dobu viac ako štyri

roky nevedia ukončiť, ba dokonca nevedia zabezpečiť ani jedno plnohodnotné

pojednávanie. K tejto psychickej záťaži sa pripája aj skrytý posmech spolupracovníkov, že

svoje práva si nedokáže ubrániť ani prostredníctvom súdov a že jedinou snahou o morálne

očistenie svojho mena sú len ďalšie náklady. Za tejto situácie považujeme za úplne

oprávnenú žiadosť sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

A s ohľadom na tlak na psychiku sťažovateľky spôsobenú ňou nezavinenými prieťahmi

a ďalšími vyššie uvedenými okolnosťami za primerané považujeme finančné zadosťučinenie

vo výške 50 000 Sk“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie

je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku, ústavný súd uznal za dôvodné priznať jej

finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na predmet konania a jeho vplyv na stav sťažovateľky,

ako aj na dlhodobú a bezdôvodnú nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané

v požadovanej výške, t. j. 50 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 4. februára 2005 a vyjadrenie z 1. apríla 2005.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky jedna

šestina výpočtového základu, ktorým je podľa § 1 ods. 3 vyhlášky priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho roka

(ktorá v roku 2004 predstavovala sumu 15 008 Sk), čo predstavuje za jeden úkon 2 501 Sk,

spolu s režijným paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Náhrada trov konania za tri úkony

právnych služieb v danom prípade predstavuje spolu sumu 7 953 Sk.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2005