Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 139/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., ktorou

namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. zo 14. februára 2005

a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára

2005 doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. J. K., H., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) uznesením Okresného súdu

Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. februára 2005 a konaním,

ktoré mu predchádzalo.

Z obsahu sťažnosti a z prílohy, ktorá bola k tejto sťažnosti priložená, vyplýva, že

sťažovateľ sa návrhom z 30. júna 2004 domáhal na okresnom súde vydania bezdôvodného

obohatenia voči odporcovi Ž. B. (ďalej len „odporca“). Predmetná vec bola na okresnom

súde zaevidovaná pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že 2. júla 2004 požiadal okresný súd o oslobodenie od zaplatenia

súdneho poplatku v konaní, pretože jeho pomery mu neumožňovali tento poplatok uhradiť,

pričom sa domnieval, že v prípade jeho nároku nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné

uplatňovanie práva. Za tým účelom 16. augusta 2004 predložil okresnému súdu pravdivo

a v požadovanom rozsahu vyplnené tlačivo označené ako potvrdenie o osobných,

majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej len

„potvrdenie“).

Uznesením sp. zn. z 20. septembra 2004 okresný súd nepriznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, čo odôvodnil existujúcimi majetkovými

pomermi sťažovateľa.

Podľa sťažovateľa uvedené rozhodnutie okresného súdu nezohľadňovalo nutné

životné náklady jeho rodiny, náklady na štúdium jeho dvoch dcér, ako aj skutočnosť, že

v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I ho tento súd oslobodil od

súdnych poplatkov pri tých istých majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ

podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré však Krajský súd v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) uznesením sp. zn. z 21. decembra 2004 odmietol s poukázaním

na skutočnosť, že jeho majetkové pomery sa zlepšili príjmom 100 000 Sk z titulu

primeraného zadosťučinenia priznaného mu ústavným súdom. Zároveň okresný súd určil

sťažovateľovi povinnosť zaplatiť v predmetnom konaní súdny poplatok vo výške 23 155 Sk.

Ako sťažovateľ ďalej uviedol, keďže nemal potrebné finančné prostriedky na

zaplatenie súdneho poplatku, nemohol ho z objektívnych dôvodov zaplatiť, a preto zákonite

súd v merite jeho veci konanie zastavil (sťažovateľ v prílohe priložil uznesenie okresného

súdu sp. zn. zo 14. februára 2005 o zastavení konania).

Sťažovateľ považuje tak rozhodnutie okresného súdu z 20. septembra 2004, ako aj

rozhodnutie krajského súdu z 21. decembra 2004 o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov z titulu údajného zlepšenia jeho majetkových pomerov oproti pomerom

uvádzaným v potvrdení za nezákonné, v rozpore s svojvoľne mu

stanovujúce povinnosť nad rámec zákonom uložených povinností, čím mu bolo zabránené

domáhať sa svojich práv zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom

súde podľa .

Napriek uvedenému vymedzeniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada vydať nález,

ktorým by ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. , uložil

okresnému súdu povinnosť uhradiť mu v súlade s škodu vo výške

463 170 Sk s príslušenstvom podľa žalobného návrhu vo veci vedenej pod

sp. zn. . Ďalej požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 4 534 Sk za každý právny úkon

a hodnotu režijného paušálu 136 Sk a doterajších trov súdneho zastúpenia vo výške

18 600 Sk.

Vzhľadom na znenie požadovaného výroku sa ústavný súd zaoberal sťažnosťou

vo veci sťažovateľa z hľadiska porušenia iba okresným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa postupom a rozhodnutím okresného súdu

sp. zn. o nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že základnou námietkou sťažovateľa bolo to, že

napadnuté uznesenie treba považovať za nezákonné z hľadiska posudzovania jeho

majetkových pomerov, pretože okresný súd, neoslobodiac ho od tejto povinnosti, požadoval

od sťažovateľa zaplatenie súdneho poplatku v predmetnej veci.

Pokiaľ z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1

, ústavný súd poukazuje na to, že už podľa doterajšej jeho judikatúry je na skúmanie

prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržiavanie

zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci súdu o ňom

konať a rozhodnúť, či plnenia iných zákonom ustanovených náležitostí zásadne príslušný

orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. To znamená, že právomoc konať o veci, ktorej sa

návrh týka, obsahuje v sebe právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam,

ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu

do výkonu tejto právomoci všeobecným súdom je opodstatnená len v prípade jeho

nezlučiteľnosti s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (,

).

Podstatou sťažnosti namietajúcej porušenie je pritom nesúhlas

sťažovateľa s právnym názorom okresného súdu, ktorý neoslobodil sťažovateľa vzhľadom

na jeho majetkové pomery od súdnych poplatkov, ako aj s právnym názorom krajského

súdu, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie poukazujúc pritom na zlepšenie finančnej

situácie sťažovateľa (o 100 000 Sk priznaných v konaní pred ústavným súdom).

Podľa názoru ústavného súdu posúdenie otázok podmienok konania prináleží súdu,

ktorý rozhoduje o merite veci, čo sa stalo aj v danom prípade.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Sťažovateľ v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi,

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , uplatňoval svoje právo zákonom

predpísaným spôsobom. Uplatňovanie jeho práva v okolnostiach prípadu predpokladalo

zaplatenie súdneho poplatku alebo požiadanie súdu o oslobodenie od súdnych poplatkov.

To sťažovateľ aj urobil podaním z 2. júla 2004 a následne aj predložením potvrdenia

o svojich osobných a majetkových pomeroch.

Okresný súd však nerozhodol v súlade so žiadosťou sťažovateľa, keď po zhodnotení

jeho osobných a majetkových pomerov (sťažovateľ je samostatne zárobkovo činnou

osobou, vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, príjem manželky je

cca 23 000 Sk) dospel k záveru, že sťažovateľ nespĺňa podmienky pre oslobodenie od

súdnych poplatkov.

V rámci predbežného prerokovania sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ z vyššie

uvedeného dôvodu domáhal ochrany svojho základného práva na súdnu ochranu

zaručeného v , ústavný súd vychádzajúc aj z vyžiadaného spisu

okresného súdu prihliadol na to, že ochranu uvedenému základnému právu už poskytli

všeobecné súdy v civilnom procese.

Z pripojeného uznesenia okresného súdu totiž vyplynulo, že voči tomuto rozhodnutiu

možno podať odvolanie a v spise sa nachádzajúce uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 21. decembra 2004 potvrdzuje, že sťažovateľ túto možnosť aj využil (aj keď

odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel s poukázaním na zlepšenie jeho majetkových

pomerov). Sťažovateľ mal preto v systéme všeobecného súdnictva proti namietanému

porušeniu základných práv k dispozícii účinný prostriedok nápravy (odvolanie podľa § 201

a nasl. ), ktorý využil, hoci neúspešne. O podanom dovolaní

sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) tak, že

ho uznesením sp. zn. z 31. marca 2005 odmietol ako neprípustné.

Napokon okresný súd uznesením sp. zn. zo 14. februára 2005 konanie

o zaplatenie peňažnej sumy 463 170,50 Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného

obohatenia zastavil.

Úlohou ústavného súdu nie je naprávať prípadné skutkové a právne omyly

všeobecných súdov. Ak však k rozhodnutiu súdu neoslobodiť sťažovateľa od súdnych

poplatkov došlo z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje a umožňuje Občiansky súdny

poriadok, nie je podľa názoru ústavného súdu možné vstupovať do jeho právomoci

preskúmaním jeho myšlienkových úvah a hodnotení o existencii alebo neexistencii

skutkových okolností (majetkových pomerov) odôvodňujúcich rozhodnutie okresného súdu

o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ nemá zaručené

právo, aby všeobecný súd akceptoval jeho názor na rozsah, spôsob a postup zisťovania

skutkového stavu (v okolnostiach prípadu majetkových pomerov). Pri rozhodovaní

o oslobodení od súdnych poplatkov súd zohľadňuje všetky jemu úradne známe skutočnosti

o majetkových a zvlášť príjmových pomeroch. Potvrdenie je len administratívnou

pomôckou a rozsah v ňom uvádzaných údajov nevymedzuje rozsah informácií, ktoré súd

môže použiť pri rozhodovaní o oslobodení. Ak súd vedel o ďalšom relatívne novom príjme

sťažovateľa, tak toto nielen mohol, ale i musel zohľadniť (čo aj urobil nadriadený krajský

súd v rámci odvolania sťažovateľa). Preto v okolnostiach prípadu ústavný súd navyše

konštatuje, že uvedené rozhodnutie prvostupňového ani odvolacieho súdu o nepriznaní

oslobodenia od súdnych poplatkov nie je zjavne svojvoľné.

Z uvedeného dôvodu samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené návrhu

účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno považovať za odňatie možnosti

konať pred súdom (). Právo na spravodlivý súdny proces totiž neznamená

právo na vyhovujúce rozhodnutie o procesnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych

poplatkov.

Napokon vo veci odvolania sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdu

sp. zn. zo 14. februára 2005 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho

poplatku (odvolanie sťažovateľ podal 28. februára 2005) stále rozhoduje všeobecný súd.

Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti sťažovateľa, v ktorej sa len opakovali

dôvody, ktoré už preskúmali všeobecné súdy postupom podľa zákona a vysvetlených

ústavných princípov, dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc a sťažnosť odmietol už

na predbežnom prerokovaní podľa . Z tohto dôvodu ústavný

súd už nerozhodoval ani o ďalších návrhoch sťažovateľa predložených na rozhodnutie

ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005