Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)III. ÚS 139/05
PDF · 143.03 KB
No categories available
III. ÚS 139/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., H., ktorou
namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky uznesením Okresného súdu Humenné sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005
a konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára
2005 doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. J. K., H., ktorou namieta porušenie svojho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu
Humenné (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 a konaním,
ktoré mu predchádzalo.
Z obsahu sťažnosti a z prílohy, ktorá bola k tejto sťažnosti priložená, vyplýva, že
sťažovateľ sa návrhom z 30. júna 2004 domáhal na okresnom súde vydania bezdôvodného
obohatenia voči odporcovi Ž. B. (ďalej len „odporca“). Predmetná vec bola na okresnom
súde zaevidovaná pod sp. zn. 5 Ro 110/2004.
Sťažovateľ uviedol, že 2. júla 2004 požiadal okresný súd o oslobodenie od zaplatenia
súdneho poplatku v konaní, pretože jeho pomery mu neumožňovali tento poplatok uhradiť,
pričom sa domnieval, že v prípade jeho nároku nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné
uplatňovanie práva. Za tým účelom 16. augusta 2004 predložil okresnému súdu pravdivo
a v požadovanom rozsahu vyplnené tlačivo označené ako potvrdenie o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov (ďalej len
„potvrdenie“).
Uznesením sp. zn. 5 Ro 110/2004 z 20. septembra 2004 okresný súd nepriznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov, čo odôvodnil existujúcimi majetkovými
pomermi sťažovateľa.
Podľa sťažovateľa uvedené rozhodnutie okresného súdu nezohľadňovalo nutné
životné náklady jeho rodiny, náklady na štúdium jeho dvoch dcér, ako aj skutočnosť, že
v inom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I ho tento súd oslobodil od
súdnych poplatkov pri tých istých majetkových pomeroch. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ
podal proti predmetnému uzneseniu odvolanie, ktoré však Krajský súd v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) uznesením sp. zn. 3 Co 280/04 z 21. decembra 2004 odmietol s poukázaním
na skutočnosť, že jeho majetkové pomery sa zlepšili príjmom 100 000 Sk z titulu
primeraného zadosťučinenia priznaného mu ústavným súdom. Zároveň okresný súd určil
sťažovateľovi povinnosť zaplatiť v predmetnom konaní súdny poplatok vo výške 23 155 Sk.
Ako sťažovateľ ďalej uviedol, keďže nemal potrebné finančné prostriedky na
zaplatenie súdneho poplatku, nemohol ho z objektívnych dôvodov zaplatiť, a preto zákonite
súd v merite jeho veci konanie zastavil (sťažovateľ v prílohe priložil uznesenie okresného
súdu sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 o zastavení konania).
Sťažovateľ považuje tak rozhodnutie okresného súdu z 20. septembra 2004, ako aj
rozhodnutie krajského súdu z 21. decembra 2004 o nepriznaní oslobodenia od súdnych
poplatkov z titulu údajného zlepšenia jeho majetkových pomerov oproti pomerom
uvádzaným v potvrdení za nezákonné, v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy svojvoľne mu
stanovujúce povinnosť nad rámec zákonom uložených povinností, čím mu bolo zabránené
domáhať sa svojich práv zákonom ustanoveným postupom na nezávislom a nestrannom
súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Napriek uvedenému vymedzeniu ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada vydať nález,
ktorým by ústavný súd deklaroval porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Ro 110/2004, uložil
okresnému súdu povinnosť uhradiť mu v súlade s čl. 46 ods. 3 ústavy škodu vo výške
463 170 Sk s príslušenstvom podľa žalobného návrhu vo veci vedenej pod
sp. zn. 5 Ro 110/2004. Ďalej požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
vo výške 100 000 Sk, ako aj náhradu trov konania vo výške 4 534 Sk za každý právny úkon
a hodnotu režijného paušálu 136 Sk a doterajších trov súdneho zastúpenia vo výške
18 600 Sk.
Vzhľadom na znenie požadovaného výroku sa ústavný súd zaoberal sťažnosťou
vo veci sťažovateľa z hľadiska porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy iba okresným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom a rozhodnutím okresného súdu
sp. zn. 5 Ro 110/2004 o nepriznaní mu oslobodenia od súdnych poplatkov.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že základnou námietkou sťažovateľa bolo to, že
napadnuté uznesenie treba považovať za nezákonné z hľadiska posudzovania jeho
majetkových pomerov, pretože okresný súd, neoslobodiac ho od tejto povinnosti, požadoval
od sťažovateľa zaplatenie súdneho poplatku v predmetnej veci.
Pokiaľ z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1
ústavy, ústavný súd poukazuje na to, že už podľa doterajšej jeho judikatúry je na skúmanie
prípustnosti návrhu na začatie súdneho konania, jeho opodstatnenosti, dodržiavanie
zákonných lehôt, oprávnenosti navrhovateľa takýto návrh podať, právomoci súdu o ňom
konať a rozhodnúť, či plnenia iných zákonom ustanovených náležitostí zásadne príslušný
orgán, ktorý rozhoduje o merite návrhu. To znamená, že právomoc konať o veci, ktorej sa
návrh týka, obsahuje v sebe právomoc skúmať to, či návrh zodpovedá tým podmienkam,
ktoré pre konanie o ňom ustanovuje príslušný procesný kódex. Ingerencia ústavného súdu
do výkonu tejto právomoci všeobecným súdom je opodstatnená len v prípade jeho
nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 74/02,
Podstatou sťažnosti namietajúcej porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy je pritom nesúhlas
sťažovateľa s právnym názorom okresného súdu, ktorý neoslobodil sťažovateľa vzhľadom
na jeho majetkové pomery od súdnych poplatkov, ako aj s právnym názorom krajského
súdu, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie poukazujúc pritom na zlepšenie finančnej
situácie sťažovateľa (o 100 000 Sk priznaných v konaní pred ústavným súdom).
Podľa názoru ústavného súdu posúdenie otázok podmienok konania prináleží súdu,
ktorý rozhoduje o merite veci, čo sa stalo aj v danom prípade.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Sťažovateľ v rámci konania o vydanie bezdôvodného obohatenia voči odporcovi,
vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 5 Ro 110/2004, uplatňoval svoje právo zákonom
predpísaným spôsobom. Uplatňovanie jeho práva v okolnostiach prípadu predpokladalo
zaplatenie súdneho poplatku alebo požiadanie súdu o oslobodenie od súdnych poplatkov.
To sťažovateľ aj urobil podaním z 2. júla 2004 a následne aj predložením potvrdenia
o svojich osobných a majetkových pomeroch.
Okresný súd však nerozhodol v súlade so žiadosťou sťažovateľa, keď po zhodnotení
jeho osobných a majetkových pomerov (sťažovateľ je samostatne zárobkovo činnou
osobou, vlastní v bezpodielovom spoluvlastníctve rodinný dom, príjem manželky je
cca 23 000 Sk) dospel k záveru, že sťažovateľ nespĺňa podmienky pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.
V rámci predbežného prerokovania sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ z vyššie
uvedeného dôvodu domáhal ochrany svojho základného práva na súdnu ochranu
zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd vychádzajúc aj z vyžiadaného spisu
okresného súdu prihliadol na to, že ochranu uvedenému základnému právu už poskytli
všeobecné súdy v civilnom procese.
Z pripojeného uznesenia okresného súdu totiž vyplynulo, že voči tomuto rozhodnutiu
možno podať odvolanie a v spise sa nachádzajúce uznesenie krajského súdu sp. zn.
3 Co 280/04 z 21. decembra 2004 potvrdzuje, že sťažovateľ túto možnosť aj využil (aj keď
odvolací súd jeho odvolaniu nevyhovel s poukázaním na zlepšenie jeho majetkových
pomerov). Sťažovateľ mal preto v systéme všeobecného súdnictva proti namietanému
porušeniu základných práv k dispozícii účinný prostriedok nápravy (odvolanie podľa § 201
a nasl. Občianskeho súdneho poriadku), ktorý využil, hoci neúspešne. O podanom dovolaní
sťažovateľa rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) tak, že
ho uznesením sp. zn. 4 Cdo 47/2005 z 31. marca 2005 odmietol ako neprípustné.
Napokon okresný súd uznesením sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 konanie
o zaplatenie peňažnej sumy 463 170,50 Sk s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia zastavil.
Úlohou ústavného súdu nie je naprávať prípadné skutkové a právne omyly
všeobecných súdov. Ak však k rozhodnutiu súdu neoslobodiť sťažovateľa od súdnych
poplatkov došlo z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje a umožňuje Občiansky súdny
poriadok, nie je podľa názoru ústavného súdu možné vstupovať do jeho právomoci
preskúmaním jeho myšlienkových úvah a hodnotení o existencii alebo neexistencii
skutkových okolností (majetkových pomerov) odôvodňujúcich rozhodnutie okresného súdu
o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ nemá zaručené
právo, aby všeobecný súd akceptoval jeho názor na rozsah, spôsob a postup zisťovania
skutkového stavu (v okolnostiach prípadu majetkových pomerov). Pri rozhodovaní
o oslobodení od súdnych poplatkov súd zohľadňuje všetky jemu úradne známe skutočnosti
o majetkových a zvlášť príjmových pomeroch. Potvrdenie je len administratívnou
pomôckou a rozsah v ňom uvádzaných údajov nevymedzuje rozsah informácií, ktoré súd
môže použiť pri rozhodovaní o oslobodení. Ak súd vedel o ďalšom relatívne novom príjme
sťažovateľa, tak toto nielen mohol, ale i musel zohľadniť (čo aj urobil nadriadený krajský
súd v rámci odvolania sťažovateľa). Preto v okolnostiach prípadu ústavný súd navyše
konštatuje, že uvedené rozhodnutie prvostupňového ani odvolacieho súdu o nepriznaní
oslobodenia od súdnych poplatkov nie je zjavne svojvoľné.
Z uvedeného dôvodu samotné rozhodnutie, ktorým nebolo vyhovené návrhu
účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, nemožno považovať za odňatie možnosti
konať pred súdom (I. ÚS 160/03). Právo na spravodlivý súdny proces totiž neznamená
právo na vyhovujúce rozhodnutie o procesnom návrhu na priznanie oslobodenia od súdnych
poplatkov.
Napokon vo veci odvolania sťažovateľa voči uzneseniu okresného súdu
sp. zn. 5 Ro 110/2004 zo 14. februára 2005 o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku (odvolanie sťažovateľ podal 28. februára 2005) stále rozhoduje všeobecný súd.
Ústavný súd na základe obsahu sťažnosti sťažovateľa, v ktorej sa len opakovali
dôvody, ktoré už preskúmali všeobecné súdy postupom podľa zákona a vysvetlených
ústavných princípov, dospel k záveru, že nie je daná jeho právomoc a sťažnosť odmietol už
na predbežnom prerokovaní podľa § 25 zákona o ústavnom súde. Z tohto dôvodu ústavný
súd už nerozhodoval ani o ďalších návrhoch sťažovateľa predložených na rozhodnutie
ústavnému súdu.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. mája 2005