Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 112/05
PDF · 221.03 KB
No categories available
III. ÚS 112/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya
prerokoval sťažnosť L. M., bytom V., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., Ž, vo veci
namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 17 C 145/93 p o r u š e n é b o l o .
2. Základné právo L. M. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93
p o r u š e n é n e b o l o .
3. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93 p r i k a z u j e
konať bez zbytočných prieťahov.
4. L. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk
(slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia L. M. na
účet advokátky JUDr. J. F., Ž., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských
korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.
6. Sťažnosti L. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2005
doručená sťažnosť L. M., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou
JUDr. J. F., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom
Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93
navrhovateľov L. M. a spol. proti odporcom E. M. a spol. o vyrovnanie dedičských
podielov.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doplnenej 4. apríla 2005 uviedol, že od roku 1993
sa žalobou podanou na okresnom súde domáha vyrovnania dedičských podielov
k nehnuteľnostiam. Podľa vyjadrenia sťažovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský
súd“) zrušil rozsudok okresného súdu, ktorým boli vyrovnané dedičské podiely. Po zrušení
tohto rozsudku okresný súd podľa neho nevykonal vo veci žiadny úkon a taktiež neurčil
termín pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa mu je týmto postupom okresného súdu
znemožnené disponovať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Zároveň sťažovateľ
poznamenal, že stav právnej neistoty, ktorý je vyvolaný nečinnosťou okresného súdu,
vytvára priestor na protiprávne konanie odporcov.
Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sťažovateľ 2. novembra 2004 podal
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Z obsahu sťažnosti podanej
ústavnému súdu však nie je zrejmé, či predseda okresného súdu reagoval na predmetnú
sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní.
Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk.
Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým,
že od podania žaloby v roku 1993 doteraz nie je právoplatne rozhodnuté, čím dochádza
u neho k stavu právnej neistoty. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ stanovil
s ohľadom na možné výnosy plynúce z užívania predmetných nehnuteľností.
Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy
vidí sťažovateľ v tom, že od 2. marca 1993 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené
súdne konanie, ktorého je sťažovateľ účastníkom.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol v sťažnosti doplnenej 4. apríla
2005, aby ústavný súd takto rozhodol:
„Základné právo L. M. (...) na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných
prieťahov upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo na súdnu
ochranu upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní pred Okresným
súdom v Žiline č. k. 17 C 145/93 bolo porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci
vedenej na Okresnom súde v Žiline pod č. k. 17 C 145/93 konal.
Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť L. M. primerané finančné zadosťučinenie
v sume 250.000,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vrátane trov právneho
zastupovania v sume 14.600,- Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. J. F. (...)
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,
ktorý vo svojom vyjadrení z 24. mája 2005 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej
právnej veci a poukazuje na spoluúčasť účastníkov konania na celkovej dĺžke konania
a na skutkovú a právnu zložitosť prípadu. Zákonná sudkyňa vo veci uvádza, že ak v konaní
došlo k prieťahom, tieto neboli subjektívneho charakteru, pretože v roku 2003 prevzala
271 nevybavených vecí po predchádzajúcich kolegoch.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 24. mája 2005 súhlasil s upustením
od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 31. mája 2005
taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 112/05-14 z 13. apríla 2005 bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie.
II.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie
ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval
(II. ÚS 26/95).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu
Účelom čl. 46 ods. 1 ústavy je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie
v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených
právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci (II. ÚS 26/96).
Obsahom práva na súdnu ochranu je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo
výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať
a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich
nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie
všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto
práve rozhodnúť (II. ÚS 71/97).
Ústavný súd nezistil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v konaní
okresného súdu vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93. Sťažovateľovi nebola odopretá súdna
ochrana. Prieťahy v konaní nemajú bez ďalšieho za následok porušenie základného práva
na súdnu ochranu. Preto ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy porušené nebolo.
Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 145/93, v rámci ktorého namieta
sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité s ohľadom
na množstvo účastníkov dedičského konania, zmeny účastníkov konania z dôvodu úmrtia
a nutnosť pripojenia viacerých dedičských spisov (sp. zn. D 41/69, sp. zn. Dnot 270/93,
sp. zn. Dnot 305/94, sp. zn. D 1197/99).
V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd zistil
z predmetného spisu, že aj sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania najmä tým,
že podával nekvalifikované návrhy, u ktorých bolo potrebné odstraňovať nedostatky
na výzvu súdu.
Zo spisu okresného súdu sp. zn. 17 C 145/93 ústavný súd zistil, že boli vykonané
tieto úkony:
Dňa 2. marca 1993 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania.
Dňa 26. augusta 1993 boli navrhovatelia vyzvaní na doplnenie návrhu.
Dňa 13. septembra 1993 bol okresnému súdu doručený doplnený návrh.
Dňa 4. marca 1994 okresný súd predvolal navrhovateľa v 1. rade za účelom
doplnenia návrhu.
Dňa 21. marca 1994 sa navrhovateľ v 1. rade dostavil na okresný súd za účelom
doplnenia návrhu.
Dňa 21. marca 1994 okresný súd uznesením konanie zastavil z dôvodu, že pred
prvým pojednávaním zobral navrhovateľ svoj návrh späť.
Dňa 6. apríla 1994 došlo okresnému súdu odvolanie navrhovateľov v 1. až 7. rade
proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.
Dňa 12. apríla 1994 okresný súd vyzval na doplnenie návrhu.
Dňa 27. apríla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 16. mája 1994 bol okresnému súdu doručený doplnený návrh.
Dňa 17. mája 1994 okresný súd vylúčil návrh navrhovateľov v 2. až 7. rade na
samostatné konanie.
Dňa 23. mája 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 4. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 20. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 20. júla 1994 okresný súd uložil právnej zástupkyni navrhovateľov poriadkovú
pokutu za neúčasť na pojednávaní.
Dňa 22. júla 1994 došlo okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne
navrhovateľov na pojednávaní.
Dňa 24. augusta 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 9. novembra 1994 bola právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvaná, aby
oznámila, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.
Dňa 14. decembra 1994 okresný súd urgoval vyjadrenie právnej zástupkyne
navrhovateľov.
Dňa 16. decembra 1994 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej
zástupkyne navrhovateľov, v ktorom sa uvádza, že k mimosúdnej dohode nedošlo.
Dňa 5. januára 1995 bola právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvaná na predloženie
identifikácie parciel.
Dňa 23. marca 1995 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila okresným súdom
vyžiadané doklady.
Dňa 3. apríla 1995 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 20. apríla 1995 okresný súd vyzval Mestský úrad Ž. a Š. m. Ž. na vyjadrenie, kto
užíva parcely tvoriace predmet súdneho konania.
Dňa 8. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Š. m. Ž.
Dňa 9. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 10. mája 1995 okresný súd opätovne vyzval Mestský úrad Ž. na vyjadrenie, kto
je užívateľom parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.
Dňa 10. mája 1995 okresný súd vyzval Š. m., š. p., R. na vyjadrenie, kto je
užívateľom parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.
Dňa 23. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Mestského úradu Ž.
Dňa 30. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Š. m., š. p., R.
Dňa 13. júna 1995 okresný súd vyzval Š. o. a. v Ž. na vyhľadanie príslušnej
dokumentácie o užívaní parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.
Dňa 21. marca 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala okresný súd
o pokračovanie v konaní vzhľadom na značný časový odstup od posledného úkonu
okresného súdu.
Dňa 20. júna 1997 okresný súd vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti
týkajúcej sa nároku navrhovateľov v 1. až 7. rade proti odporcom v 1. až 6. rade na
vyrovnanie dedičských podielov po poručiteľke J. M. z dôvodu, že dedičstvo po nej bolo
prejednané bývalým Štátnym notárstvom v Ž. pod sp. zn. D 41/69.
Dňa 23. júna 1997 okresný súd vyzval Nemocnicu s poliklinikou Ž., psychiatrické
oddelenie, na vyjadrenie, či účastníčka E. M. je spôsobilá zúčastňovať sa súdneho konania.
Dňa 23. júna 1997 okresný súd vyzval Okresný úrad Ž., odbor katastrálny, na
aktualizáciu identifikácií parciel.
Dňa 1. júla 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie Nemocnice
s poliklinikou Ž., psychiatrického oddelenia.
Dňa 14. augusta 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 11. septembra 1997 okresnému súdu došlo oznámenie právnej zástupkyne
navrhovateľov o adrese navrhovateľa v 7. rade.
Dňa 26. septembra 1997 okresný súd vykonal výsluchy účastníkov vo V.
Dňa 15. októbra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 15. decembra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.
Dňa 15. decembra 1997 bol vyhlásený rozsudok o potvrdení nadobudnutia
dedičských podielov.
Dňa 2. februára 1998 podala právna zástupkyňa odporcov odvolanie proti rozsudku
okresného súdu.
Dňa 19. februára 1998 doplnila právna zástupkyňa odporcov svoje odvolanie.
Dňa 12. marca 1998 okresný súd vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za
podanie odvolania.
Dňa 20. marca 1998 bol zaplatený súdny poplatok za podanie odvolania.
Dňa 7. apríla 1998 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.
Dňa 19. marca 1999 krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil
na ďalšie konanie.
Dňa 26. marca 1999 sa spis vrátil okresnému súdu.
Dňa 7. októbra 1999 okresný súd postúpil spis krajskému súdu na rozhodnutie
o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 21. marca 1994 o zastavení konania.
Dňa 30. júna 2000 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania
z 21. marca 1994 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Dňa 12. júla 2000 bol spis doručený okresnému súdu.
Dňa 12. júla 2000 bol spis pridelený na základe rozvrhu práce sudkyni Mgr. D. W.
Dňa 9. októbra 2000 došlo okresnému súdu odvolanie N. M. proti rozhodnutiu
Štátneho notárstva v Ž. č. k. D 41/69-9 z 10. februára 1969.
Dňa 18. októbra 2000 bol navrhovateľ v 1. rade vyzvaný, aby sa dostavil na okresný
súd za účelom upresnenia podania N. M., ktorá ho splnomocnila na zastupovanie v konaní.
Dňa 6. novembra 2000 bol s navrhovateľom v 1. rade spísaný na okresnom súde
úradný záznam o oprave podania N. M.
Dňa 16. apríla 2003 bol spis pridelený na základe rozvrhu práce sudkyni JUDr. A. M.
Dňa 7. júna 2003 bol daný pokyn kancelárii na zistenie, či sa v registri C alebo NcC
vedie konanie E. M. proti E. M. o vyrovnanie dedičských podielov.
Dňa 25. júna 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že sa vyššie uvedené konanie
nevedie.
Dňa 26. júna 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa v 1. rade na predloženie dokladu
o úmrtí E. M.
Dňa 3. júla 2003 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila do spisu doklady
(testament E. M., splnomocnenie C. M.).
Dňa 30. júla 2003 oznámila právna zástupkyňa navrhovateľov úmrtie navrhovateľa
v 2. rade.
Dňa 13. augusta 2003 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej
republiky o oznámenie adresy J. M.
Dňa 18. augusta 2003 došlo okresnému súdu oznámenie o trvalom pobyte A. M.
Dňa 21. augusta 2003 došlo okresnému súdu oznámenie o trvalom pobyte J. M.
Dňa 10. septembra 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že dedičské konanie po
nebohom odporcovi v 2. rade J. M. sa vedie na Okresnom súde Martin pod sp. zn. D 501/99.
Dňa 10. septembra 2003 okresný súd vyžiadal spis sp. zn. D 501/99 od Okresného
súdu Martin.
Dňa 19. septembra 2003 Okresný súd Martin odpovedal na výzvu okresného súdu.
Dňa 16. júna 2004 navrhovateľ v 1. rade ako zástupca N. M. vzal späť jej odvolanie
proti rozhodnutiu Štátneho notárstva v Ž. č. k. D 41/69-9.
Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 17 C 145/93
došlo k zbytočným prieťahom od 13. júna 1995 (výzva Š. o. a. v Ž.) do 20. júna 1997
(uznesenie o čiastočnom zastavení konania) v trvaní 24 mesiacov, od 6. novembra 2000 do
16. apríla 2003, t. j. 29 mesiacov, a od 10. septembra 2003 (okresný súd vyžiadal spis
sp. zn. D 501/99) do 9. marca 2005 (podanie sťažnosti na ústavnom súde) v trvaní
18 mesiacov. Teda celkové prieťahy sú v trvaní 71 mesiacov.
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku
1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd
mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 17 C 145/93.
Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk. Svoj
návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním
okresného súdu je v stave právnej neistoty.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ
domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,
a z akých dôvodov sa ho domáha.
Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva
na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom
na okresnom súde pod sp. zn. 17 C 145/93 a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo
porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo
strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu
a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä
s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na už uvedené kritériá riešenia
zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.
Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.
Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade
trov konania okresným súdom.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred
ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.
Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky
za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola
priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.
Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej
služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti.
Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby
vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý
úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.
Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júna 2005