Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 112/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2005 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya

prerokoval sťažnosť L. M., bytom V., zastúpeného advokátkou JUDr. J. F., Ž, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Žilina v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Základné právo L. M. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

3. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

4. L. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk

(slovom šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Žilina p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho zastúpenia L. M. na

účet advokátky JUDr. J. F., Ž., vo výške 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských

korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti L. M. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2005

doručená sťažnosť L. M., bytom V. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. J. F., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „“) a základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

navrhovateľov L. M. a spol. proti odporcom E. M. a spol. o vyrovnanie dedičských

podielov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti doplnenej 4. apríla 2005 uviedol, že od roku 1993

sa žalobou podanou na okresnom súde domáha vyrovnania dedičských podielov

k nehnuteľnostiam. Podľa vyjadrenia sťažovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský

súd“) zrušil rozsudok okresného súdu, ktorým boli vyrovnané dedičské podiely. Po zrušení

tohto rozsudku okresný súd podľa neho nevykonal vo veci žiadny úkon a taktiež neurčil

termín pojednávania. Podľa názoru sťažovateľa mu je týmto postupom okresného súdu

znemožnené disponovať so svojimi spoluvlastníckymi podielmi. Zároveň sťažovateľ

poznamenal, že stav právnej neistoty, ktorý je vyvolaný nečinnosťou okresného súdu,

vytvára priestor na protiprávne konanie odporcov.

Vzhľadom na nečinnosť okresného súdu sťažovateľ 2. novembra 2004 podal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní. Z obsahu sťažnosti podanej

ústavnému súdu však nie je zrejmé, či predseda okresného súdu reagoval na predmetnú

sťažnosť týkajúcu sa prieťahov v konaní.

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk.

Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnil sťažovateľ tým,

že od podania žaloby v roku 1993 doteraz nie je právoplatne rozhodnuté, čím dochádza

u neho k stavu právnej neistoty. Výšku finančného zadosťučinenia sťažovateľ stanovil

s ohľadom na možné výnosy plynúce z užívania predmetných nehnuteľností.

Porušenie základných práv a slobôd podľa a

vidí sťažovateľ v tom, že od 2. marca 1993 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené

súdne konanie, ktorého je sťažovateľ účastníkom.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol v sťažnosti doplnenej 4. apríla

2005, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Základné právo L. M. (...) na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných

prieťahov upravené v a základné právo na súdnu

ochranu upravené v v konaní pred Okresným

súdom v Žiline č. k. bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Okresnému súdu v Žiline, aby vo veci

vedenej na Okresnom súde v Žiline pod č. k. konal.

Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť L. M. primerané finančné zadosťučinenie

v sume 250.000,- Sk do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vrátane trov právneho

zastupovania v sume 14.600,- Sk na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. J. F. (...)

do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu,

ktorý vo svojom vyjadrení z 24. mája 2005 uviedol prehľad vykonaných úkonov v danej

právnej veci a poukazuje na spoluúčasť účastníkov konania na celkovej dĺžke konania

a na skutkovú a právnu zložitosť prípadu. Zákonná sudkyňa vo veci uvádza, že ak v konaní

došlo k prieťahom, tieto neboli subjektívneho charakteru, pretože v roku 2003 prevzala

271 nevybavených vecí po predchádzajúcich kolegoch.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 24. mája 2005 súhlasil s upustením

od ústneho pojednávania. Právny zástupca sťažovateľa vo svojom podaní z 31. mája 2005

taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. -14 z 13. apríla 2005 bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

().

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníkov a postup súdu

(, ).

Účelom je zaručiť prístup k súdu a rovnaké právne postavenie

v konaní pred súdom každému, kto žiada o ochranu tých svojich záujmov chránených

právnym poriadkom, ktoré štát zveril do právomoci orgánov súdnej moci ().

Obsahom práva na súdnu ochranu je, aby rozhodnutie v konkrétnej veci bolo

výsledkom konania nestranného súdu, čo znamená, že súd musí každú vec prerokovať

a rozhodnúť tak, aby voči účastníkom postupoval nezaujato a neutrálne, žiadnemu z nich

nenadŕžal a objektívne posúdil všetky skutočnosti závažné pre rozhodnutia vo veci.

Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie

všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok, pokiaľ súd má právomoc o takomto

práve rozhodnúť ().

Ústavný súd nezistil porušenie základného práva podľa v konaní

okresného súdu vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľovi nebola odopretá súdna

ochrana. Prieťahy v konaní nemajú bez ďalšieho za následok porušenie základného práva

na súdnu ochranu. Preto ústavný súd vyslovil, že základné právo sťažovateľa na súdnu

ochranu podľa porušené nebolo.

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. , v rámci ktorého namieta

sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité s ohľadom

na množstvo účastníkov dedičského konania, zmeny účastníkov konania z dôvodu úmrtia

a nutnosť pripojenia viacerých dedičských spisov (sp. zn. D 41/69, sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. D 1197/99).

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd zistil

z predmetného spisu, že aj sťažovateľ prispel k celkovej dĺžke súdneho konania najmä tým,

že podával nekvalifikované návrhy, u ktorých bolo potrebné odstraňovať nedostatky

na výzvu súdu.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že boli vykonané

tieto úkony:

Dňa 2. marca 1993 bol okresnému súdu doručený návrh na začatie konania.

Dňa 26. augusta 1993 boli navrhovatelia vyzvaní na doplnenie návrhu.

Dňa 13. septembra 1993 bol okresnému súdu doručený doplnený návrh.

Dňa 4. marca 1994 okresný súd predvolal navrhovateľa v 1. rade za účelom

doplnenia návrhu.

Dňa 21. marca 1994 sa navrhovateľ v 1. rade dostavil na okresný súd za účelom

doplnenia návrhu.

Dňa 21. marca 1994 okresný súd uznesením konanie zastavil z dôvodu, že pred

prvým pojednávaním zobral navrhovateľ svoj návrh späť.

Dňa 6. apríla 1994 došlo okresnému súdu odvolanie navrhovateľov v 1. až 7. rade

proti uzneseniu okresného súdu o zastavení konania.

Dňa 12. apríla 1994 okresný súd vyzval na doplnenie návrhu.

Dňa 27. apríla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 16. mája 1994 bol okresnému súdu doručený doplnený návrh.

Dňa 17. mája 1994 okresný súd vylúčil návrh navrhovateľov v 2. až 7. rade na

samostatné konanie.

Dňa 23. mája 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 4. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 20. júla 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 20. júla 1994 okresný súd uložil právnej zástupkyni navrhovateľov poriadkovú

pokutu za neúčasť na pojednávaní.

Dňa 22. júla 1994 došlo okresnému súdu ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne

navrhovateľov na pojednávaní.

Dňa 24. augusta 1994 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 9. novembra 1994 bola právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvaná, aby

oznámila, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody.

Dňa 14. decembra 1994 okresný súd urgoval vyjadrenie právnej zástupkyne

navrhovateľov.

Dňa 16. decembra 1994 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej

zástupkyne navrhovateľov, v ktorom sa uvádza, že k mimosúdnej dohode nedošlo.

Dňa 5. januára 1995 bola právna zástupkyňa navrhovateľov vyzvaná na predloženie

identifikácie parciel.

Dňa 23. marca 1995 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila okresným súdom

vyžiadané doklady.

Dňa 3. apríla 1995 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 20. apríla 1995 okresný súd vyzval Mestský úrad Ž. a Š. m. Ž. na vyjadrenie, kto

užíva parcely tvoriace predmet súdneho konania.

Dňa 8. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Š. m. Ž.

Dňa 9. mája 1995 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 10. mája 1995 okresný súd opätovne vyzval Mestský úrad Ž. na vyjadrenie, kto

je užívateľom parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.

Dňa 10. mája 1995 okresný súd vyzval Š. m., š. p., R. na vyjadrenie, kto je

užívateľom parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.

Dňa 23. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Mestského úradu Ž.

Dňa 30. mája 1995 došlo okresnému súdu vyjadrenie Š. m., š. p., R.

Dňa 13. júna 1995 okresný súd vyzval Š. o. a. v Ž. na vyhľadanie príslušnej

dokumentácie o užívaní parciel, ktoré tvoria predmet súdneho konania.

Dňa 21. marca 1997 právna zástupkyňa navrhovateľov požiadala okresný súd

o pokračovanie v konaní vzhľadom na značný časový odstup od posledného úkonu

okresného súdu.

Dňa 20. júna 1997 okresný súd vydal uznesenie, ktorým zastavil konanie v časti

týkajúcej sa nároku navrhovateľov v 1. až 7. rade proti odporcom v 1. až 6. rade na

vyrovnanie dedičských podielov po poručiteľke J. M. z dôvodu, že dedičstvo po nej bolo

prejednané bývalým Štátnym notárstvom v Ž. pod sp. zn. D 41/69.

Dňa 23. júna 1997 okresný súd vyzval Nemocnicu s poliklinikou Ž., psychiatrické

oddelenie, na vyjadrenie, či účastníčka E. M. je spôsobilá zúčastňovať sa súdneho konania.

Dňa 23. júna 1997 okresný súd vyzval Okresný úrad Ž., odbor katastrálny, na

aktualizáciu identifikácií parciel.

Dňa 1. júla 1997 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie Nemocnice

s poliklinikou Ž., psychiatrického oddelenia.

Dňa 14. augusta 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 11. septembra 1997 okresnému súdu došlo oznámenie právnej zástupkyne

navrhovateľov o adrese navrhovateľa v 7. rade.

Dňa 26. septembra 1997 okresný súd vykonal výsluchy účastníkov vo V.

Dňa 15. októbra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 15. decembra 1997 sa uskutočnilo pojednávanie.

Dňa 15. decembra 1997 bol vyhlásený rozsudok o potvrdení nadobudnutia

dedičských podielov.

Dňa 2. februára 1998 podala právna zástupkyňa odporcov odvolanie proti rozsudku

okresného súdu.

Dňa 19. februára 1998 doplnila právna zástupkyňa odporcov svoje odvolanie.

Dňa 12. marca 1998 okresný súd vyzval odporcov na zaplatenie súdneho poplatku za

podanie odvolania.

Dňa 20. marca 1998 bol zaplatený súdny poplatok za podanie odvolania.

Dňa 7. apríla 1998 bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní krajskému súdu.

Dňa 19. marca 1999 krajský súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Dňa 26. marca 1999 sa spis vrátil okresnému súdu.

Dňa 7. októbra 1999 okresný súd postúpil spis krajskému súdu na rozhodnutie

o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 21. marca 1994 o zastavení konania.

Dňa 30. júna 2000 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu o zastavení konania

z 21. marca 1994 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 12. júla 2000 bol spis doručený okresnému súdu.

Dňa 12. júla 2000 bol spis pridelený na základe rozvrhu práce sudkyni Mgr. D. W.

Dňa 9. októbra 2000 došlo okresnému súdu odvolanie N. M. proti rozhodnutiu

Štátneho notárstva v Ž. č. k. D 41/69-9 z 10. februára 1969.

Dňa 18. októbra 2000 bol navrhovateľ v 1. rade vyzvaný, aby sa dostavil na okresný

súd za účelom upresnenia podania N. M., ktorá ho splnomocnila na zastupovanie v konaní.

Dňa 6. novembra 2000 bol s navrhovateľom v 1. rade spísaný na okresnom súde

úradný záznam o oprave podania N. M.

Dňa 16. apríla 2003 bol spis pridelený na základe rozvrhu práce sudkyni JUDr. A. M.

Dňa 7. júna 2003 bol daný pokyn kancelárii na zistenie, či sa v registri C alebo NcC

vedie konanie E. M. proti E. M. o vyrovnanie dedičských podielov.

Dňa 25. júna 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že sa vyššie uvedené konanie

nevedie.

Dňa 26. júna 2003 okresný súd vyzval navrhovateľa v 1. rade na predloženie dokladu

o úmrtí E. M.

Dňa 3. júla 2003 právna zástupkyňa navrhovateľov predložila do spisu doklady

(testament E. M., splnomocnenie C. M.).

Dňa 30. júla 2003 oznámila právna zástupkyňa navrhovateľov úmrtie navrhovateľa

v 2. rade.

Dňa 13. augusta 2003 okresný súd požiadal Register obyvateľov Slovenskej

republiky o oznámenie adresy J. M.

Dňa 18. augusta 2003 došlo okresnému súdu oznámenie o trvalom pobyte A. M.

Dňa 21. augusta 2003 došlo okresnému súdu oznámenie o trvalom pobyte J. M.

Dňa 10. septembra 2003 sa v spise nachádza úradný záznam, že dedičské konanie po

nebohom odporcovi v 2. rade J. M. sa vedie na Okresnom súde Martin pod sp. zn. D 501/99.

Dňa 10. septembra 2003 okresný súd vyžiadal spis sp. zn. D 501/99 od Okresného

súdu Martin.

Dňa 19. septembra 2003 Okresný súd Martin odpovedal na výzvu okresného súdu.

Dňa 16. júna 2004 navrhovateľ v 1. rade ako zástupca N. M. vzal späť jej odvolanie

proti rozhodnutiu Štátneho notárstva v Ž. č. k. D 41/69-9.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn.

došlo k zbytočným prieťahom od 13. júna 1995 (výzva Š. o. a. v Ž.) do 20. júna 1997

(uznesenie o čiastočnom zastavení konania) v trvaní 24 mesiacov, od 6. novembra 2000 do

16. apríla 2003, t. j. 29 mesiacov, a od 10. septembra 2003 (okresný súd vyžiadal spis

sp. zn. D 501/99) do 9. marca 2005 (podanie sťažnosti na ústavnom súde) v trvaní

18 mesiacov. Teda celkové prieťahy sú v trvaní 71 mesiacov.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku

1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody

porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd

mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. .

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk. Svoj

návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tak, že nekonaním

okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie. Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ

domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje,

a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva

na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa v konaní vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. a prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo

porušil, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov. Dovŕšením opatrení smerujúcich zo

strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia vo výške 60 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu

a jeho zložitosť a dĺžku jeho trvania. Výšku zadosťučinenia stanovil ústavný súd najmä

s ohľadom na zistené obdobie nečinnosti okresného súdu a na už uvedené kritériá riešenia

zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ bol vo veci sčasti úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade

trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb (ďalej len „“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred

ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet konania – ochrana základných ľudských práv a slobôd – je v zásade

nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky

za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný súd priznal právnej zástupkyni sťažovateľa odmenu za dva úkony právnej

služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady a napísanie sťažnosti.

Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby

vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý

úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti

tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2005