Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 21/05
PDF · 235.95 KB
No categories available
I. ÚS 21/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 21/05-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte
zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa
prerokoval prijatú sťažnosť Ľ. L., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo
veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného
súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 81/98 a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 81/98 p o r u š i l
základné právo Ľ. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 81/98
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Ľ. L. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk (slovom
štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť
mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ľ. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 463 Sk (slovom
deväťtisícštyristošesťdesiattri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III
p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. E. Ľ., do jedného mesiaca od
právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I .
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 3. februára 2005 č. k. I. ÚS 21/05-7 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ľ. L., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátkou JUDr. E. Ľ., B., vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 81/98.
2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 8. júna 1998 podal na okresnom súde
návrh na začatie konania o vydanie hnuteľných vecí. Konanie nebolo dosiaľ právoplatne
skončené.
Postup okresného súdu považuje sťažovateľ za porušenie ním označeného
základného práva.
3. Sťažovateľ viackrát (7. novembra 1999, 11. februára 2004) urgoval pokračovanie
v konaní a ani sťažnosti na prieťahy v konaní podané predsedovi okresného súdu
(14. februára 2003, resp. 17. februára 2004 cestou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky) neviedli k efektívnej náprave.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného
práva, okresnému súdu prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu finančné
zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk a náhradu trov konania..
5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril okresný súd,
zastúpený jeho podpredsedom, vyjadrením sp. zn. Spr. 3237/05 z 20. mája 2005
a sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu stanoviskom k tomuto vyjadreniu
z 13. júna 2005.
6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s predloženým dokumentačným materiálom dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej
prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je
určená povahou týchto základných práv – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani
za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne
rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo
nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrenia okresného súdu
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 13 C 81/98.
Sťažovateľ sa žalobou doručenou okresnému súdu 8. júna 1998 domáhal vydania
vecí od svojej manželky JUDr. S. L. (ďalej len „žalovaná“), s ktorou bol v tom čase
v rozvodovom konaní (súdny poplatok na výzvu okresného súdu uhradil 10. augusta1998).
K žalobe (ktorá bola zaslaná 11. septembra a doručená 17. septembra 1998
žalovanej) sa žalovaná vyjadrila 28. septembra 1998.
Sťažovateľ 7. novembra 1999 urgoval pokračovanie v konaní. Oznámil, že
manželstvo so žalovanou bolo právoplatne rozvedené 12. augusta 1998.
Okresný súd 15. decembra 1999 stanovil termín pojednávania na 31. január 2000.
Sťažovateľa vyzval, aby predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
Na pojednávaní konanom 31. januára 2000 sa obaja účastníci vyjadrili k predmetu
sporu. Pojednávanie bolo odročené na 23. február 2000 s tým, že sťažovateľ predloží súdu
písomné rozšírenie svojej žaloby (predložené súdu 3. novembra 2000).
Na pojednávaní konanom 23. februára 2000 (ktorého sa žalovaná bez
ospravedlnenia nezúčastnila) sťažovateľ označil ďalšie hnuteľné veci, ktoré žiada
žalovanou vydať. Pojednávanie bolo odročené na 5. apríl 2000 (žalovanej bolo doručené
predvolanie 8. marca 2000, k rozšírenej žalobe sa vyjadrila 15. marca 2000). Dňa 24.
marca 2000 žalovaná ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní. Žiadala pojednávať v jej
neprítomnosti.
Na pojednávaní konanom 5. apríla 2000 sťažovateľ opätovne rozšíril svoju žalobu
a navrhol vypočuť svedkov.
Okresný súd 28. mája 2000 stanovil termín pojednávania na 13. september 2000
(predvolanie pre sťažovateľa bolo vrátené nedoručené poštou 3. júla 2000 a náhradne
doručené 22. augusta 2000). Žalovaná 11. septembra 2000 osobne ospravedlnila svoju
neúčasť na pojednávaní.
Na pojednávaní konanom 13. septembra 2000 bol vypočutý ako svedok otec
sťažovateľa. Pojednávanie bolo odročené na 6. november 2000 s tým, že svedok bude
opätovne vypočutý a na pojednávanie bude predvolaná žalovaná.
Okresný súd stanovil termín pojednávania na 8. november 2000. Na zmenu termínu
upozornil účastníkov. Na tomto pojednávaní (konanom za prítomnosti účastníkov) bola
pripustená zmena žaloby (rozšírenie návrhu na vydanie vecí vykonané podaniami
z 3. februára 2000, 24. februára 2000 a ústne na pojednávaní 5. apríla 2000). K obsahu
zmeny sa vyjadrila žalovaná a bol vypočutý otec sťažovateľa. Pojednávanie bolo odročené
na 11. december 2000 s tým, že budú predvolaní ďalší dvaja svedkovia.
Predvolaní svedkovia 7. decembra 2000 ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní.
Pojednávanie konané 11. decembra 2000 bolo pre neospravedlnenú neúčasť
žalovanej a trvaní sťažovateľa na vypočutí ním navrhovaných svedkov odročené na
24. január 2001.
Pojednávanie stanovené na 24. január 2001 bolo pre „neplánovú poradu tunajšieho
súdu“ odročené na 21. február 2001 s tým, že účastníci a svedkovia budú opätovne
predvolaní.
Na pojednávaní konanom 21. februára 2001 (za neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neúčasť neospravedlnila), boli vypočutí svedkovia. Pojednávanie bolo odročené na
21. marec 2001 s tým, že na pojednávanie budú predvolané dve svedkyne.
Na pojednávaní konanom 21. marca 2001 bolo uskutočnené oboznámenie
s doterajšími výpoveďami svedkov, ku ktorým sa vyjadrila žalovaná. Bola tiež vypočutá
svedkyňa. Pojednávanie bolo odročené na 25. apríl 2001, čo prítomní vzali na vedomie. Pre
neúčasť žalovanej a predvolanej svedkyne bolo toto pojednávanie odročené na 14. máj
2001 s tým, že súd opätovne predvolá žalovanú a svedkov.
Na pojednávaní konanom 14. mája 2001 (za neprítomnosti žalovanej, ktorá svoju
neúčasť neospravedlnila), boli vypočutí svedkyňa, otec sťažovateľa a brat sťažovateľa.
Pojednávanie bolo odročené na 4. jún 2001 s tým, že opätovne bude predvolaná žalovaná
na „oboznámenie sa s vykonanými dôkazmi výsluchom svedkov“.
Na pojednávaní konanom 4. júna 2001 (za neprítomnosti neospravedlnenej
žalovanej) bolo uskutočnené oboznámenie s doterajším priebehom konania. Sťažovateľ
nemal ďalšie dôkazné návrhy. Okresný súd rozsudkom žalobu zamietol a v časti o vydanie
troch švajčiarskych hodiniek, dvoch univerzitných diplomov a cigár konanie zastavil.
Na žiadosť sudcu bol termín na písomné vyhotovenie rozsudku predĺžený do 30. júla
2001. Písomné vyhotovenie rozsudku č. k. 13 C 81/98-103 zo 4. júna 2001 bolo doručené
účastníkom 5., resp. 8. októbra 2001.
Rozsudok napadol 13. augusta 2001 sťažovateľ odvolaním.
Súdny spis sp. zn. 13 C 81/98 bol 25. októbra 2001 predložený odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) stanovil termín pojednávania na
13. marec 2002. Na tomto pojednávaní po vypočutí sťažovateľa (žalovaná sa bez
ospravedlnenia pojednávania nezúčastnila) bol prvostupňový rozsudok zrušený a vec
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie. Súdny spis bol doručený okresnému súdu
29. apríla 2002 a druhostupňové rozhodnutie bolo doručené účastníkom 25., resp. 27. júla
2002.
Okresný súd 14. novembra 2002 vyzval sťažovateľa, aby mu v lehote 30 dní oznámil
dôkazy, ktoré navrhuje v ďalšom konaní vykonať. Taktiež vyzval svedka, aby predložil
zoznam vecí vypracovaný žalovanou v roku 1998, ktorý mu bol (podľa jeho svedeckej
výpovede z 21. februára 2001) žalovanou predložený.
Sťažovateľ pri osobnej návšteve okresného súdu 18. decembra 2002 oznámil, že
mená a adresy svedkov sú už uvedené v súdnom spise a spôsob vybavenia trestného
oznámenia jeho otca na žalovanú je potrebné vyžiadať od neho.
Svedok bol 18. júla 2003 opätovne vyzvaný na predloženie zoznamu vecí
vypracovaných žalovanou.
Okresný súd 12. decembra 2003 stanovil termín pojednávania na 28. január 2004
(predvolanie bolo doručené účastníkom a svedkom).
Svedok 29. novembra 2003 oznámil okresnému súdu, že žiadny zoznam vecí
vypracovaný žalovanou už nevlastní a na bližšie okolnosti prípadu sa už nepamätá.
Na pojednávaní konanom 28. januára 2004 sa k predmetu veci vyjadrili účastníci
a bol vypočutý otec sťažovateľa.
Okresný súd 3. februára 2004 požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v S.,
Obvodné oddelenie Policajného zboru v S. (ďalej len „OR PZ“) o podanie informácie
o spôsobe vybavenia trestného oznámenia otca sťažovateľa na žalovanú.
Sťažovateľ 11. februára 2004 urgoval vytýčenie termínu pojednávania.
Okresný súd 29. marca 2004, 25. júna 2004, 9. augusta 2004 a 16. septembra 2004
opätovne žiadal OR PZ o podanie informácie a predloženie trestného spisu.
Uvedené bolo predložené okresnému súdu 6. októbra 2004. Trestné oznámenie bolo
odložené, lebo „boli zistené skutočnosti, ktoré nenasvedčovali naplneniu skutkovej podstaty
trestného činu“. Sťažnosť proti uzneseniu policajného orgánu okresná prokuratúra
zamietla, lebo bola podaná neoprávnenou osobou.
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
2. Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že vo veci konajúci
sudca je:
„... takisto ako všetci ostatní sudcovia občianskoprávneho úseku preťažený, ku dňu
30. 4. 2005 bolo v jeho súdnom oddelení 436 nevybavených vecí, pričom Opatrením
predsedu súdu Spr. 3000/2005-5 zo dňa 21. 4. 2005 boli v zmysle § 51 ods. 4 písm. a) Zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch prerozdelené nevybavené veci troch sudcov neprítomných dlhšie
ako šesť týždňov, celkom išlo o 1 435 vecí, ktoré boli prerozdelené ostatným sudcom,
a z tohto dôvodu bolo ku dňu 31. 5. 2005 v súdnom oddelení Mgr. T. 519 nevybavených
vecí. Pod tento stav sa podpísalo najmä prevzatie vecí bývalého Okresného súdu Bratislava
- vidiek.
Všetky prvostupňové súdy v Bratislave sú preťažené, štát nie je ochotný riešiť
personálne túto situáciu, a pokiaľ sa tento postoj nezmení, stavy v súdnych oddeleniach sa
nezlepšia .“
3. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol, že
„vyjadrenie orgánu štátnej správy ... vlastne potvrdzuje opodstatnenosť našej sťažnosti
ohľadne prieťahov v konaní ...“ . Na podporu svojho tvrdenia citoval z judikatúry ústavného
súdu týkajúcej sa predmetnej veci.
4. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre splnenie
ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval.
Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní zásadne až
právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia
právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti
každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). Ústavný súd pritom prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.
I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj
v danom prípade.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 81/98, v ktorom sťažovateľ vystupuje ako
navrhovateľ, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
4.1. Pri hodnotení podľa kritéria zložitosti posudzovanej veci ústavný súd berie do
úvahy určitú skutkovú zložitosť posudzovanej veci vyplývajúcu z viacnásobného rozšírenia
návrhu o ďalšie požadované veci a pomerne širokého svedeckého dokazovania. Táto
zložitosť však nie je výlučnou a ani hlavnou príčinou doterajšej dĺžky konania (pozri vyššie
prehľad konania uvedený v II. časti odôvodnenia).
4.2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, t. j. správania sťažovateľa v predmetnom
konaní, ústavný súd berie do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu konania viackrát
upravil svoj návrh (pozri vyššie bod 10 II. časti odôvodnenia). Túto skutočnosť však
nepovažuje ústavný súd za takú okolnosť, ktorá by významnou mierou predĺžila
a skomplikovala doterajší priebeh konania a ktorej následkom by boli zbytočné prieťahy
v konaní.
4.3. Ústavný súd ďalej skúmal postup okresného súdu v posudzovanom konaní
z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia
označeného základného práva.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že konanie v predmetnej veci od jej nápadu na
okresný súd (8. júna 1998) dosiaľ trvá vyše šesť a pol roka a v merite veci ešte nie je
právoplatne rozhodnuté.
V dôsledku posúdenia postupu okresného súdu vyplývajúceho zo súdneho spisu
sp. zn. 13 C 81/98 ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol:
- od 28. septembra 1998 (vyjadrenie žalovanej) do 15. decembra 1999 (predvolanie
na pojednávanie), t. j. v trvaní vyše 14 mesiacov,
- od 29. apríla 2002 (vrátenie súdneho spisu z odvolacieho súdu) do 14. novembra 2002
(výzva sťažovateľovi), t. j. v trvaní vyše 6 mesiacov,
- od 14. decembra 2002 (uplynutie 30-dňovej lehoty stanovenej sťažovateľovi vo
vyššie uvedenej výzve) do 12. decembra 2003 (predvolanie na pojednávanie),
v tomto období zaslal okresný súd jednu výzvu svedkovi z 18. júla 2003, t. j. v trvaní
takmer 12 mesiacov,
- od 3. februára 2004 (výzva OR PZ) do 20. mája 2005 (predloženie súdneho spisu
ústavnému súdu), t. j. v trvaní vyše 15 mesiacov (keď okresný súd zabezpečoval
urgenciami predloženie informácie od OR PZ a nevykonal žiadny úkon smerujúci
k rozhodnutiu v merite veci),
t. j. spolu v trvaní vyše štyroch rokov, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda
vyše štyri roky neboli vykonané vo veci žiadne úkony smerujúce k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú
dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom,
ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale postupom
okresného súdu. Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako
objektívne príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Personálne problémy
a vysoká zaťaženosť sudcov nemôže byť na ťarchu účastníka konania a nemá povahu
okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na
rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
5. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo
veci bez zbytočných prieťahov, pretože vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd
dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je žiadnou garanciou toho, že okresný
súd nebude pokračovať v nečinnosti v napadnutom konaní.
6. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk
z dôvodu „že sťažovateľ sa už 6,5 roka nevie právnou cestou domôcť ochrany svojich
majetkových práv, ktorých absencia mu podstatne znehodnocuje život, podmienky a celkové
pôsobenie“. Keďže iba konštatovanie porušenia označeného základného práva nie je
dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný súd uznal za dôvodné priznať mu
finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
7. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou. Advokátka vykonala tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu
zastupovania, písomné podanie (sťažnosť) zo 17. januára 2005 a stanovisko z 13. júna 2005
k vyjadreniu okresného súdu. Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11
ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, t. j. 1/6
výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným paušálom
150 Sk sumu 2 651 Sk. Odmena advokátke za poskytnuté právne služby v konaní pred
ústavným súdom predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 7 953 Sk. Po
pripočítaní 19 % DPH – 1 510 Sk predstavujú náklady sťažovateľa za domáhanie sa
ochrany ústavou mu zaručeného základného práva sumu 9 463 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku
tohto rozhodnutia.
8. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2005