Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 161/05
PDF · 212.96 KB
No categories available
III. ÚS 161/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. júna 2005 v senáte
zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya
vo veci sťažnosti D. T., trvale bytom J., prechodne bytom P., zastúpenej advokátom
JUDr. F. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02 (pôvodne
Okresného súdu Revúca v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 398/02) takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Rimavská Sobota (pôvodne Okresný súd Revúca) v konaní vedenom
pod sp. zn. RA 2 C 398/02 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 2 C 398/02) p o r u š i l
základné právo D. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. D. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk
(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Rimavská Sobota
p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Rimavská Sobota j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania
D. T. v sume 5 302 Sk (päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu
JUDr. F. K., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti D. T. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla 2005
doručená sťažnosť D. T., trvale bytom J., prechodne bytom P. (ďalej len „sťažovateľka“),
zastúpenej advokátom JUDr. F. K., P., pre namietané porušenie jej základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní
vedenom pod sp. zn. RA 2 C 398/02 (pôvodne Okresného súdu Revúca v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 C 398/02).
Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 161/05-11 z 1. júna 2005 bola vec prijatá
na ďalšie konanie.
Sťažovateľka uviedla, že na bývalom Okresnom súde Revúca podala návrh na rozvod
manželstva, ktorý bol vedený pod sp. zn. 2 C 398/02. Tento súd vo veci určil len jeden
termín pojednávania, ktoré bolo odročené na neurčito. Ďalej uviedla, že v danom prípade
nejde o právne zložitú vec a svojím konaním nezapríčinila prieťahy v konaní. Okresné súdy
od podania návrhu nevystupovali aktívne. Vo veci podala aj sťažnosť, na ktorú jej
predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota odpovedala, no napriek tomu je tento súd
naďalej nečinný a vo veci nekoná. Sťažovateľka vidí v postupe tohto súdu porušenie svojho
základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka žiada priznať primerané
zadosťučinenie vo výške 50 000 Sk, pretože nevidí možnosť nápravy vzniknutého porušenia
základného práva. Od 1. januára 2005 došlo k zlúčeniu Okresného súdu Revúca s Okresným
súdom Rimavská Sobota, kde je vec ďalej vedená pod sp. zn. RA 2 C 398/02. Sťažovateľka
zároveň uviedla, že pociťuje ujmu z dlhoročných pocitov právnej neistoty a úzkosti spojenej
s nemožnosťou usporiadať si svoje rodinné pomery a starostlivosťou o maloleté deti.
Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol aj o priznaní trov právneho zastúpenia.
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že:
„1. Okresný súd v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn.: RA 2 C 398/02
porušil základné právo D. T., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.
2. D. T. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk (...), ktoré
je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresnému súdu v Rimavskej Sobote prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.:
RA 2 C 398/02 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Okresný súd v Rimavskej Sobote je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia
D. T., ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi sťažovateľky advokátovi JUDr. F. K.
(...) vo výške 5.302,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.“
Sťažovateľka listom z 24. júna 2005 súhlasila s upustením od ústneho prejednania
veci.
K veci sa listom sp. zn. Spr. 641/2005 z 19. mája 2005 vyjadrila aj predsedníčka
Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorá uviedla, že sťažovateľka podala 25. októbra 2002
žalobu proti L. T. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností voči maloletým deťom
pochádzajúcim z ich manželstva. Od podania žaloby Okresný súd Revúca vo veci nekonal
až do 16. decembra 2003, keď vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku.
Sťažovateľka žalobu doplnila 3. februára 2004. Dňa 11. februára 2004 konajúca sudkyňa
vyzvala sťažovateľku na oznámenie adresy zamestnávateľa, čo jej bolo oznámené 18.
februára 2004. Dňa 19. februára 2004 bol vytýčený termín pojednávania na 3. marec 2004.
Pojednávanie bolo odročené na neurčito pre neúčasť odporcu, ktorý nemal vykázané
doručenie. Uznesením z 8. apríla 2004 bola žalovanému uložená poriadková pokuta
vo výške 600 Sk z dôvodu, že sa nedostavil na pojednávanie a svoju neúčasť riadne
neospravedlnil. Dňa 8. apríla 2004 bol vytýčený ďalší termín pojednávania na 19. máj 2004,
na ktorom bol vypočutý odporca, a toto pojednávanie bolo odročené za účelom zadováženia
priestupkových spisov proti odporcovi. V spise sa nachádza sťažnosť adresovaná bývalému
predsedovi Okresného súdu Revúca. Keďže sťažovateľke sa narodilo ďalšie dieťa,
na Okresnom súde Prešov prebieha konanie o zapretie otcovstva voči tomuto dieťaťu, ktoré
je vedené pod sp. zn. 10 C 176/04, avšak zatiaľ nie je právoplatne skončené, preto nemôže
ďalej v tejto veci konať. Okresný súd Prešov vytýčil termín pojednávania a spis sp. zn.
RA 2 C 398/02 bol uložený na lehotu do 30. júna 2005. Predsedníčka Okresného súdu
Rimavská Sobota označila sťažnosť za odôvodnenú, pretože Okresný súd Revúca vo veci
riadne nekonal. Podľa jej informácií nebol tento súd riadne obsadený, preto veci nemohli
byť vybavované bez zbytočných prieťahov. V súčasnom štádiu konania nie je možné
rozhodnúť a je potrebné vyčkať na výsledok konania o zapretie otcovstva vedeného
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 176/04 voči maloletej M. T. Predsedníčka
Okresného súdu Rimavská Sobota uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.
II.
Z obsahu sťažnosti, z k nej priložených písomností, z vyjadrenia predsedníčky
Okresného súdu Rimavská Sobota a najmä z obsahu na vec sa vzťahujúceho spisu ústavný
súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci:
Dňa 25. októbra 2002 sťažovateľka podala bývalému Okresnému súdu Revúca návrh
na rozvod manželstva, ktorému bola pridelená sp. zn. 2 C 398/02. K návrhu boli pripojené
prílohy. V ten istý deň bol spis pridelený do senátu JUDr. M. Ž.
Dňa 22. augusta 2003 zákonná sudkyňa vyzvala sťažovateľku, aby oznámila adresu
zamestnávateľa.
Dňa 23. októbra 2003 sťažovateľka doložila dôkazy o priestupkoch sťažovateľa
spolu s potvrdením o svojej práceneschopnosti.
Dňa 5. decembra 2003 sťažovateľka urgovala konanie vo veci a zároveň oznámila,
že žalovaný napriek tomu, že pracuje ako vodič pri S. R., od augusta 2002 neprispieva
na výživné dcér.
Dňa 16. decembra 2003 bola sťažovateľka vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku.
Výzva bola expedovaná 23. decembra 2003.
Dňa 3. februára 2004 sťažovateľka doplnila návrh a predložila lekárske potvrdenia
o úraze.
Dňa 12. februára 2004 bola sťažovateľka vyzvaná, aby oznámila svoju adresu.
Dňa 18. februára 2004 sťažovateľka oznámila požadovanú adresu.
Dňa 19. februára 2004 bol daný pokyn kancelárii na predvolanie účastníkov
na pojednávanie, ktoré sa malo konať 3. marca 2004.
Dňa 19. februára 2004 bola pre maloleté deti sťažovateľky ustanovená opatrovníčka
z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R.
Dňa 26. februára 2004 bolo Okresnému súdu Revúca doručené oznámenie
o príjmoch sťažovateľky.
Dňa 1. marca 2004 bolo Okresnému súdu Revúca doručené oznámenie o príjmoch
žalovaného.
Na č. l. 22 – 23 spisu sa nachádzajú ďalšie doklady sťažovateľky bez uvedenia
dátumu, kedy boli doručené.
Dňa 3. marca 2004 sa vo veci konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky a orgánu
starostlivosti o deti bez účasti žalovaného. Z obsahu zápisnice vyplýva, že sťažovateľka
bola za žalovaným, nezastihla ho, ale požiadala, aby bola k veci vypočutá, lebo
je na rizikovom tehotenstve.
Dňa 8. apríla 2004 bolo vydané uznesenie o uložení pokuty žalovanému a v ten istý
deň bol určený termín pojednávania na 19. máj 2004.
Dňa 21. apríla 2004 bolo Okresnému súdu Revúca doručené potvrdenie o výške
nemocenských dávok pre sťažovateľku.
Dňa 19. mája 2004 sa vo veci konalo pojednávanie bez účasti sťažovateľky,
na ktorom bol vypočutý žalovaný a pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom
zadováženia priestupkových spisov, resp. trestných spisov vedených proti žalovanému.
Dňa 7. júna 2004 dala zákonná sudkyňa pokyn kancelárii zistiť, či je v trestnom
oddelení vedený trestný spis na žalovaného.
Dňa 11. júna 2004 zákonná sudkyňa požiadala o predloženie spisu z polície.
Dňa 6. júna 2004 bolo urgované predloženie spisov.
Dňa 10. novembra 2004 sťažovateľka podala urgenciu predsedovi Okresného súdu
Revúca.
Dňa 29. novembra 2004 zákonná sudkyňa vyžiadala rodný list dieťaťa narodeného
sťažovateľke v r. 2004.
Dňa 7. decembra 2004 sťažovateľka oznámila, že návrh na zapretie otcovstva proti
M. T. je vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 10 C 176/04. Pripojený spis v tejto
veci bol vrátený 21. februára 2005.
III.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania
na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov je zabezpečenie odstránenia stavu
právnej neistoty osôb domáhajúcich sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe
(III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04 a iné).
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníkov
konania a spôsobu, akým vo veci postupoval príslušný súd (III. ÚS 175/04, III. ÚS 229/04).
Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je návrh na rozvod
manželstva a úpravu pomerov maloletých detí.
V konaniach pred všeobecnými súdmi I. stupňa ide o stabilnú agendu s veľmi
širokou judikatúrou. Právne vec nemožno hodnotiť ako zložitú. Určitú zložitosť možno
pripustiť pri faktickej zložitosti veci (správne určenie pomerov maloletých).
Z vyjadrení sťažovateľky a predsedníčky Okresného súdu Rimavská Sobota,
ale najmä zo samotného súdneho spisu ústavný súd zistil, že okresný súd síce reagoval
v dvoch prípadoch na neúčasť žalovaného na pojednávaní, ale túto reakciu je potrebné
vyhodnotiť ďalšími okolnosťami. Pri druhom z nastolených kritérií ústavný súd teda zistil,
že na vzniknutých prieťahoch sa do určitej miery podieľal aj žalovaný tým, že nepreberal
poštu a nezúčastňoval sa pojednávaní vo veci, čo tiež prispelo k predĺženiu konania.
Ústavný súd zdôrazňuje, že z ustanovenia § 101 Občianskeho súdneho poriadku
vyplýva pre účastníkov konania procesná povinnosť prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania poskytnutím náležitej súčinnosti súdu v záujme zabezpečenia plynulého postupu
v konaní (III. ÚS 347/04 a iné).
Pri skúmaní ďalšieho kritéria, a to postupu samotného súdu, ústavný súd zistil,
že tento nepostupoval tak, ako mu to ukladajú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku. Túto skutočnosť pripustila aj predsedníčka Okresného súdu Rimavská Sobota,
kam bola vec pridelená po zániku bývalého Okresného súdu Revúca, ktorá ako jeden
z dôvodov nekonania vo veci uviedla, že tento súd bol obsadený sudcami len na 50 %.
Túto argumentáciu ústavný súd nevzal do úvahy aj vzhľadom na stanovisko
Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej množstvo vecí
nezbavuje zákonného sudcu povinnosti rešpektovať ústavou zaručené základné práva
a slobody.
Ústavný súd dospel k záveru, že v dôsledku čiastočného nekonania,
ako aj neefektívnych úkonov došlo zo strany Okresného súdu Revúca a už aj Okresného
súdu Rimavská Sobota, ktorý v roku 2005 vo veci ešte nevykonal žiadny úkon, k porušeniu
základného práva sťažovateľky. Bývalý Okresný súd Revúca vo veci nekonal od podania
žaloby (25. októbra 2002) do výzvy na zaplatenie súdneho poplatku (16. decembra 2003)
po započítaní doby oboznámenia sa sudcu so spisom, spolu 12 mesiacov. V roku 2004 konal
aj neefektívne úkony, napr. zisťoval na vlastnom súde existenciu trestného spisu (od 7. júna
2004 do 6. júla 2004), neefektívne viedol aj pojednávania vo veci (bez náležitej prípravy;
dôvodom odročenia pojednávania bolo vyžiadanie dokladov, ktoré bolo možné zabezpečiť
pri príprave pojednávania, napr. pripojením trestného spisu). Ako neefektívne hodnotí
ústavný súd aj odročenie pojednávania na neurčito bez stanovenia konkrétneho termínu.
Za neprípustné je možné hodnotiť, že nedošlo k vypočutiu sťažovateľky 3. marca 2004,
keď Okresnému súdu Revúca oznámila svoj zdravotný stav (rizikové tehotenstvo) a žiadala
ho o výsluch, čo však vykonané nebolo.
Námietka, že konanie nemôže pokračovať (pre spor o zapretie otcovstva dieťaťa),
je nedôvodná, pretože stále (ani dočasne) od októbra 2002 nedošlo k úprave pomerov detí
sťažovateľky, ktorá upozornila, že žalovaný napriek tomu, že od augusta 2002 pracuje,
neplatí výživné (list z 5. decembra 2003). Riešenie tejto situácie nie je v príčinnej súvislosti
s určením otcovstva novonarodeného dieťaťa v roku 2004.
Len okrajovo ústavný súd podotýka, že v prípade, ak je prekážka v konaní, konanie
sa preruší. K takémuto opatreniu však okresný súd nepristúpil.
Ústavný súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu nečinnosť Okresného súdu
Rimavská Sobota a jeho postup v konaní má za následok porušenie základného práva
sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výrokovej časti nálezu).
Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak k porušeniu základných práv alebo slobôd
došlo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody
porušil, vo veci konal.
Sťažovateľka sa vo svojom návrhu podanom ústavnému súdu takejto sťažnosti
domáhala, a keďže došlo k porušeniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy,
ústavný súd prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota vo veci konať (bod 2 výrokovej
časti nálezu).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 50 000 Sk, ktorých priznanie zdôvodnila predlžujúcou sa právnou
neistotou, ako aj stavmi spojenými s neusporiadaním jej rodinných pomerov a vzťahov
k výchove maloletých detí, o ktoré sa výlučne stará sama.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky, ako aj to, že obnovenie
stavu pred jeho porušením nemožno dosiahnuť v plnej miere deklarovaním porušenia
a vyslovením príkazu na odstránenie porušovania ústavy, preto sťažovateľke priznal
aj primerané finančné zadosťučinenie. V tomto prípade považoval za primerané priznať
sťažovateľke sumu 30 000 Sk (bod 3 výroku nálezu).
Pri posúdení intenzity nemajetkovej ujmy sťažovateľky zohľadnil ústavný súd dĺžku
konania vo veci, zbytočné a neefektívne úkony zo strany súdu a tiež aj predmet konania.
Pri rozhodovaní o výške priznaného finančného zadosťučinenia (vychádzajúc
zo zásad spravodlivosti) ústavný súd zohľadnil aj aktivitu sťažovateľky v konaní a jej snahu
zabezpečiť rozhodnutie.
Ústavný súd vo zvyšnej časti návrhu na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).
Sťažovateľka žiadala priznanie náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľky vyčíslil trovy konania za dva úkony a dva
režijné paušály spolu vo výške 5 302 Sk.
Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov konania vychádzal
z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Predmetom konania pred ústavným súdom o sťažnosti v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy
je ochrana základných ľudských práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade
nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením,
ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch, alebo s hodnotou
predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným súdom (III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03).
Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2005 v konaní
pred ústavným súdom predstavuje 2 501 Sk a hodnotu paušálu 150 Sk.
Vyčíslenie trov konania právnym zástupcom sťažovateľky zodpovedá vyhláške
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/204 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, preto ústavný súd trovy konania priznal
(bod 4 výroku nálezu).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. júna 2005