Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 199/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. augusta 2005

predbežne prerokoval sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou namietal

porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a základných práv zaručených Slovenskej

republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. z 12. januára 2005

v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 6. apríla 2005,

a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júla 2005

doručená sťažnosť J. H., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody Želiezovce (ďalej len

„sťažovateľ), ktorou namietal porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a základných práv zaručených (ďalej len „“)

rozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 12. januára 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 6. apríla 2005.

Z obsahu sťažnosti a vyžiadaného súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva,

že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 12. januára 2005 uznaný

za vinného z trestného činu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate

a úradnej uzávery podľa (ďalej len „Tr. zák.“) a trestného

činu nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora

a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b) a písm. d) Tr. zák., za čo mu bol podľa

§ 187 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 rokov. Proti označenému rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal

v zákonnej lehote odvolanie, čo odôvodňoval tým, že sa necíti byť vinným ani z jedného

z uvedených trestných činov, pretože ich nespáchal.

Krajský súd odvolanie sťažovateľa na verejnom zasadnutí 6. apríla 2005 podľa

ustanovenia uznesením sp. zn. zamietol.

Sťažovateľ podrobne opisuje okolnosti predchádzajúce jeho vzatiu do väzby tvrdiac,

že jeho obvinenie bolo zmanipulované políciou na základe vykonštruovaných dôkazov.

Podáva vlastnú verziu skutkového stavu veci, ako aj s ním súvisiacich širších okolností

prípadu. Spochybňuje výpovede svedkov a poukazuje na niektoré rozpory v ich

výpovediach pred súdom oproti tomu, čo uviedli v prípravnom konaní, a podrobne

vysvetľuje, prečo a v ktorých častiach sú podľa jeho názoru skutkové zistenia a právne

závery okresného súdu a krajského súdu nesprávne. Pokiaľ na verejnom zasadnutí senátu

odvolacieho súdu čiastočne priznal spáchanie jedného zo skutkov podľa obžaloby, tvrdí,

že urobil tak po dohode s novým obhajcom „... rozhodnutý prijať menšie zlo...“, keďže

nevidel iné východisko.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd konštatoval, „... že rozsudkom KS v Bratislave

v spojení s rozsudkom OS v Bratislave V boli porušené moje ľudské práva, napr. čl. 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý garantuje práva

na spravodlivé súdne konanie, plus príslušné články SR. Ďalej žiadam Ústavný súd

SR, aby zrušil mnou napadnuté rozsudky OS BA V a KS v Bratislave“.

Podaním doručeným ústavnému súdu 15. júla 2005 sťažovateľ požiadal, aby mu bol

v konaní o jeho sťažnosti ustanovený advokát, „... pretože advokátka Mgr. Z. K., podstúpila

v uplynulom čase operáciu, čiže je a bude dlhodobo práce neschopná“.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil,

uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať podľa

o namietaných porušeniach alebo príslušnou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv a slobôd je daná v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných

súdov, alebo v prípade, že účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom nie sú

zlučiteľné so súvisiacou ústavnou úpravou alebo úpravou v príslušnej medzinárodnej

zmluve ().

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej predmetom je tvrdené porušenie práva sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, ako aj bližšie neoznačených základných

práv zaručených rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 12. januára 2005

v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. zo 6. apríla 2005, čo sťažovateľ

odôvodňuje nesúhlasom s hodnotením skutkových a právnych náležitostí rozhodnutí oboch

všeobecných súdov v jeho trestnej veci.

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie práv sťažovateľa rozsudkom okresného súdu,

treba poukázať na citovaný , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného

súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Právomoc ústavného súdu je preto v týchto prípadoch subsidiárna. O ochrane práv

sťažovateľa, ktorých porušenie namieta, vo vzťahu k rozsudku okresného súdu rozhodol

v odvolacom konaní krajský súd, a preto vzhľadom na uvedenú zásadu subsidiarity nie je

v právomoci ústavného súdu preskúmať rozsudok okresného súdu sp. zn.

z 12. januára 2005.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť bolo treba túto časť sťažnosti odmietnuť pre

nedostatok právomoci ústavného súdu.

2. Pokiaľ ide o námietku porušenia označených práv citovaným uznesením krajského

súdu, podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti

poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi

všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci

v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou

inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu

nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnou zmluvou podľa

().

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne výnimočne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (m. m.

, , ).

Ústavný súd si vyžiadal súvisiaci spis okresného súdu, ktorý mu bol doručený

5. augusta 2005, a oboznámil sa podrobne s jeho obsahom a s rozhodnutiami ako

prvostupňového, tak aj odvolacieho súdu.

Ústavný súd zistil, že krajský súd (ako súd odvolací) si osvojil skutkové a právne

závery prvostupňového súdu, pričom v potrebnom rozsahu doplnil a rozšíril jeho právnu

argumentáciu. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia je zrejmé, že krajský súd taktiež náležite

preskúmal skutkovú právnu stránku veci.

Čo sa týka sťažovateľových námietok prednesených na verejnom zasadnutí, pokiaľ

ide o údajné nezrovnalosti a nedostatočné vysporiadanie sa okresného súdu vo vzťahu

ku koncentrácii a množstvu jednotlivých dávok, ktoré boli obsahom u neho nájdených

umelohmotných striekačiek, krajský súd k tomu uviedol: „Čo bolo obsahom dvoch

umelohmotných striekačiek bolo zistené KEÚ PZ SR v Bratislave; išlo o metamfetamín, ako

drogy zaradenej do II. skupiny psychotropných látok v zmysle

o omamných látkach, psychotropných látkach, jedoch a prípravkoch. V prvej striekačke

bolo 29,8 ± 1,6 % hmotnostných a v druhej 51,9 ± 0,6 hmotnostných, čo predstavovalo

0,24 g 29,8 % metamfetamínu s obsahom 72 mg čistej 100 % drogy (v 1. striekačke) a

0,38 g 51,9 % metamfetamínu s obsahom 0,2 g (nie mg, ako je omylom nesprávne uvedené

v napadnutom rozsudku) čistej 100 % drogy (v 2. striekačke), čo celkovo zodpovedalo 2 až

4 (v 1. striekačke), resp. 5 až 10 (v 2. striekačke), spolu 7 až 14 priemerných jednotlivých

dávok drogy.

Metamfetamín patrí medzi psychotropné látky zneužívané pre svoje stimulačné

pôsobenie. Látka sa aplikuje injekčne. Po aplikácii stimuluje centrálny nervový systém,

dostavujú sa neobyčajne silné a jasné vnemy, myslenie je subjektívne vnímané ako rýchle

a prenikavé, v skutočnosti je však neproduktívne. Z hľadiska fyziologického metamfetamín

zvyšuje psychomotorické tempo, dynamogéniu, odstraňuje potrebu spánku, pocit únavy

a znižuje chuť do jedla.

Pri dlhodobom užívaní dochádza ku chronickej intoxikácii, ktorá sa navonok

prejavuje depresiami, podozrievavosťou a vzťahovačnosťou, častokrát so suicidálnymi

(samovražednými) tendenciami.

Podľa ustálenej súdnej praxe s prihliadnutím aj na prepočty protidrogových agentúr,

za jednu jednotlivú dávku metamfetamínu sa považuje 10 mg čistej látky. (...)

Vzhľadom k odvolacím námietkam obžalovaného k právnemu posúdeniu jeho

konania v bode 2.) prvostupňového rozsudku, ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo

možné celkové množstvo drogy, čo predstavovalo 7-14 priemerných jednotlivých dávok,

považovať za neoprávnené prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu v zmysle § 186

Tr. zák., vzhľadom k vyššie uvedeným argumentom.“

Z citovaného rozhodnutia krajského súdu je podľa názoru ústavného súdu zjavné,

že tento sa zaoberal námietkami sťažovateľa. Z jeho záverov nevyplýva jednostrannosť,

ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne

záväzných právnych predpisov a bola by popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný

súd poznamenáva, že nie je jeho úlohou ani právom opätovne vyhodnotiť dôkazy, ustáliť

nanovo skutkový stav a sformulovať právne závery, keď to už pred ním primerane urobili

všeobecné súdy.

Na základe uvedeného a tiež na základe preskúmania dotknutého súdneho spisu

dospel ústavný súd k názoru, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadnu

skutočnosť, ktorá by umožňovala prijatie záveru, že predmetné rozhodnutie, ktoré obsahuje

podrobné odôvodnenie, je postihnuté takými nedostatkami, ktoré by odôvodňovali záver o

jeho zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti, a preto v konečnom dôsledku nezistil

existenciu žiadnej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením práv sťažovateľa

a označeným rozhodnutím krajského súdu v predmetnej veci.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu ohľadom zistenia skutkového

stavu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva na spravodlivý

proces podľa čl. 6 dohovoru.

Keďže sťažovateľ v podstate žiadal, aby ústavný súd preskúmal vecnú správnosť

vykonaného dokazovania v rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu, ústavný súd

neopovažoval za potrebné vyzývať ho, aby doplnil svoju sťažnosť o presné označenie

základných práv alebo slobôd zaručených , ktoré mali byť podľa neho namietanými

rozhodnutiami taktiež porušené. Ústavný súd totiž nemenne zastáva právny názor,

že do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže zasiahnuť len vtedy, ak je ich konanie

alebo rozhodnutie zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. , ),

čo, ako už bolo uvedené, v okolnostiach tohto prípadu nezistil.

Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo potrebné v tejto časti sťažnosť odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú.

Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol, považoval už za bezpredmetné rozhodovať

o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

Z týchto dôvodov ústavný súd rozhodol podľa

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Košice 25. augusta 2005