Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 130/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2005

zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej

o sťažnosti JUDr. K. S. a J. S., obaja bytom V., zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so

sídlom P., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

upravené v a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. K. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom

dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc

slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. JUDr. K. S. a J. S. p r i z n á v a úhradu trov konania 4 300 Sk (slovom

štyritisíctristo slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. Ž. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2005

doručená sťažnosť JUDr. K. S. a J. S., obaja bytom V. (ďalej aj „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so sídlom P., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie ich záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 3. februára 2000 doručený návrh na

určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov. Po doplnení návrhu (7. februára 2000) bolo

vo veci nariadené pojednávanie na 5. december 2000, ktoré bolo pre práceneschopnosť

sudkyne odročené na neurčito. Listom z 2. januára 2001 súd vyzval sťažovateľov na

doplnenie návrhu v časti označenia navrhovateľov. Sťažovatelia doplnili návrh podaním

z 15. januára 2001. Okresný súd uznesením z 30. marca 2001 pripustil do konania na strane

navrhovateľa sťažovateľku J. S.. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené na 18. december

2001 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Listom z 23. septembra 2004

okresný súd vyzval sťažovateľov na predloženie zmlúv o vstavbe bytov č. 310, 311 a 312

a ich dodatkov č. 1 a 2. Sťažovatelia doručili okresnému súdu 8. októbra 2004 zmluvu

č. 312 a uviedli, že ďalšie zmluvy nemajú k dispozícii, s oznámením, že tieto sa nachádzajú

v spise. Uznesením okresného súdu z 18. novembra 2004 boli sťažovatelia vyzvaní na

doplnenie a opravu návrhu. Sťažovatelia doplnili návrh v zmysle výzvy súdu podaním

z 28. januára 2001 s upozornením, že zmluvy č. 311 a 312 nemôžu predložiť, pretože im ich

odporcovia ani po urgencii nezaslali. Okresný súd výzvami zo 17. marca 2005 vyzval

sťažovateľov na predloženie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a aktuálny list vlastníctva,

ako aj doplatenie súdneho poplatku. Sťažovatelia podaním zo 6. apríla 2005 predložili

okresnému súdu požadované doklady a poukázali na to, že súdny poplatok už uhradili

v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov účinného v čase podania návrhu. Okresný súd

v reakcii na podanie sťažovateľov podaním z 12. apríla 2005 sťažovateľom oznámil, že

súdny poplatok za návrh bol vyrubený v celkovej výške 3 000 Sk vzhľadom na skutočnosť,

že návrh sa týka určenia neplatnosti troch zmlúv. Sťažovatelia v odpovedi z 26. apríla 2005

poukázali na to, že výzva okresného súdu na doplatenie súdneho poplatku je irelevantná

vzhľadom na to, že koncom roka 2003 došlo k zániku práva na vymáhanie poplatku.

Sťažovatelia podali predsedníčke okresného súdu 3. marca 2005 sťažnosť na

prieťahy v konaní. Na sťažnosť odpovedala predsedníčka okresného súdu listom

z 30. marca 2005, v ktorom uviedla, že „vo veci nezistila prieťahy v konaní“. Sťažovatelia

s týmto záverom predsedníčky okresného súdu vyjadrili v sťažnosti svoj nesúhlas

a namietajú, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom v konaní, a teda k porušeniu ich základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nasledovne:

„1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S., garantované Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 prvou vetou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

bola vec čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.

3. JUDr. K. S. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk, ktoré mu

je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000, - Sk, ktoré

jej je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na

účet advokáta (v zmysle dodatočne predloženého splnomocnenia o zastupovaní

advokátom).“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k.

-14 z 23. mája 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu

sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby oznámili ústavnému súdu, či trvajú na

tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň

ústavný súd vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu oznámil,

že sťažovatelia trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu doručila svoje vyjadrenie k sťažnosti ústavnému súdu

6. júla 2005. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„ ... sťažnosť na prieťahy v konaní považujem za čiastočne dôvodnú, a to pokiaľ ide

o prieťahy v konaní vzniknuté v období od podania návrhu na tunajšom súde do augusta

2003.

Od uvedeného termínu, ako to vyplýva zo spisu, zákonná sudkyňa vo veci priebežne

koná, pričom mi neprináleží hodnotiť, či úkony súdu spôsobujú zbytočné prieťahy v konaní,

ako to tvrdia sťažovatelia v podanej sťažnosti. Mám za to, že od vyššie uvedeného termínu

v roku 2003 prieťahy v konaní nevznikajú. Mám tiež za to, že na vzniku prieťahov v konaní

sa podieľajú aj sťažovatelia, a to jednak podaním neúplného návrhu a taktiež nedoložením

dôkazov (listinných), na ktoré sa podaným návrhom odvolávali...“.

Zo súdneho spisu sp. zn. ústavný súd zistil nasledovné:

1. Návrh na určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov bol doručený okresnému súdu

3. februára 2000.

2. Podľa úradného záznamu (č. l. 41 spisu) zákonná sudkyňa prevzala vec až

10. augusta 2000.

3. Dňa 18. septembra 2000 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie vo veci na

5. december 2000 (pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu

práceneschopnosti zákonnej sudkyne).

4. Prípisom z 2. januára 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa K. S., aby v časti

označenia navrhovateľov doplnil návrh (návrh bol doplnený podaním doručeným

okresnému súdu 15. januára 2001, podľa ktorého je navrhovateľom v II. rade

sťažovateľka J. S.).

5. Okresný súd uznesením z 30. marca 2001 pripustil do konania na strane

navrhovateľa sťažovateľku J. S..

6. Zákonná sudkyňa 4. októbra 2001 nariadila pojednávanie na 18. december 2001.

7. Prípismi z 10. decembra 2001 bolo účastníkom konania oznámené, že sa ruší termín

pojednávania nariadený na 18. december 2001 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej

sudkyne.

8. Dňa 31. júla 2003 dala zákonná sudkyňa (zo spisu sa dá usúdiť, že ide o novú

zákonnú sudkyňu) pokyn na pripojenie spisu sp. zn. (opätovne

15. januára 2004).

9. Prípisom z 19. februára 2004 okresný súd vyzval odporcu mestskú časť Bratislava -

Ružinov (ďalej len „odporca“) na predloženie dokladov preukazujúcich jeho aktívnu

legitimáciu vo veci.

10. Odporca doručil odpoveď na výzvu okresného súdu 28 apríla 2004 (po

predchádzajúcej urgencii súdu z 30. marca 2004).

11. Prípisom zo 4. augusta 2004 okresný súd vyzval odporcu, aby predložil okresnému

súdu uznesenia miestneho zastupiteľstva dotýkajúce sa predmetnej veci (odpoveď

bola okresnému súdu doručená 8. septembra 2004).

12. Prípisom z 23. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby predložili

súdu zmluvy o vstavbe č. 310, 311 a 312 z 28. augusta 1997 a ich dodatky.

13. Sťažovatelia doručili odpoveď na výzvu okresnému súdu 8. októbra 2004

a poukázali na to, že požadované dokumenty nemajú k dispozícii a podľa ich

informácií sa nachádzajú v spise sp. zn. .

14. Dňa 17. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby doplatili súdny poplatok

a predložili okresnému súdu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a aktuálny list

vlastníctva.

15. Sťažovatelia doručili okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu 6. apríla 2004,

s ktorou predložili súdu požadované dokumenty a vo vzťahu k výzve na doplatenie

súdneho poplatku poukázali na nesprávnosť postupu okresného súdu.

16. Okresný súd 12. apríla 2004 opätovne vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho

poplatku s poukazom na skutočnosť, že návrh sa dotýka zrušenia neplatnosti troch

zmlúv.

17. Sťažovatelia v odpovedi okresnému súdu na jeho výzvu z 26. apríla 2005 opätovne

argumentovali, že výzva okresného súdu týkajúca sa vyrubenia doplatku súdneho

poplatku je v rozpore s právnymi predpismi.

18. Pokynom z 21. júna 2005 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 17. október

2005.

Ústavný súd nariadil ústne pojednávanie vo veci na 6. september 2005. Na ústnom

pojednávaní nezistil ústavný súd žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu neboli

už známe zo spisu a z vyjadrenia účastníkov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,

v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (). Podľa názoru ústavného

súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania

považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu konajúceho súdu vo veci alebo

ku skončeniu konania iným zákonom predvídaným spôsobom, ako je rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu práva upraveného v a práva podľa

Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, II. ÚS

74/97, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn.

skonštatoval, že predmetom namietaného konania je určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe

bytov, ktoré patrí do štandardnej agendy prvostupňových súdov, pričom doterajší priebeh

konania nesignalizuje, že ide o spor, ktorý by z hľadiska požiadaviek na zisťovanie

faktického stavu mohol podstatným spôsobom ovplyvniť celkovú dĺžku konania. Na tomto

základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajšiu dĺžku namietaného konania nemožno

ospravedlniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľov ako

účastníkov namietaného konania vedeného pod sp. zn. . Opierajúc sa o obsah

predmetného súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia boli v doterajšom

priebehu konania aktívni a poskytovali okresnému súdu potrebnú súčinnosť, keď

v určených lehotách reagovali na výzvy súdu. Vo vzťahu k námietke predsedníčky

okresného súdu, podľa ktorej sa sťažovatelia podieľali na vzniku prieťahov, „ ... a to jednak

podaním neúplného návrhu a taktiež nedoložením dôkazov (listinných), na ktoré sa

podaným návrhom odvolávali“, ústavný súd konštatoval, že ani pri jej čiastočnom

zohľadnení v časti týkajúcej sa potreby doplnenia návrhu, nemožno sťažovateľom pripísať

podstatnejší vplyv na celkovú dĺžku namietaného konania.

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd hodnotil doterajší postup okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. . Na základe svojich zistení zo súdneho spisu,

ako aj dokumentácie predloženej sťažovateľmi dospel ústavný súd k záveru, že

k zbytočným prieťahom v namietanom konaní spôsobených postupom okresného súdu,

a teda k porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru došlo najmä v období od doručenia návrhu na začatie konania

okresnému súdu (3. februára 2000) do 31. júla 2003, a to jednak nedostatočnou plynulosťou

procesných úkonov okresného súdu (obdobie od 3. februára 2000 do 10. decembra 2001),

ako aj nečinnosťou okresného súdu v období od 10. decembra 2001 do 31. júla 2003, ktorú

nemožno ospravedlniť žiadnym právne relevantným dôvodom. V období po 31. júli 2003

síce okresný súd vo veci konal a pripravoval podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci,

ale podľa názoru ústavného súdu, by aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania

mal vo veci postupovať aktívnejšie.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo

veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov

podľa , ako aj ich právo podľa Dohovoru, zaoberal sa aj ich

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal

okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov,

nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za

dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti

sťažovateľov priznať im finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia žiadali, aby im obom bolo priznané finančné zadosťučinenie po

1 000 000 Sk pre každého vzhľadom „... na neúnosnú právnu neistotu s ďalekosiahlymi

následkami, v ktorej sa nachádzame už viac než 5 rokov“. V konkrétnostiach sťažovatelia

poukazujú na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho sporu a z toho vyplývajúcej

existenčnej neistoty došlo k citeľnému zhoršeniu kvality života celej rodiny, zhoršeniu

zdravotného stavu najmä sťažovateľky spôsobeného aj potrebou presťahovať sa a i s týmto

súvisiacej strate doterajšieho zamestnania.

Pri určení sumy finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

pôsobenie sťažovateľov ako účastníkov namietaného konania, ako aj ďalšie okolnosti

prípadu, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia po 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún) každému zo

sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym

zastupovaním advokátom JUDr. A. Ž. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

vyčíslil sumou 4 300 Sk (slovom štyritisíctristo slovenských korún) spolu za jeden úkon

právnej pomoci pre každého zo sťažovateľov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (vypočítanej zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004 v sume 15 008 Sk, t. j. dvakrát

suma 2 501 Sk znížená o 20 %, a dvakrát 150 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony

urobené v roku 2005). Ďalšiu úhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože ju nepovažoval za

účelne vynaložené trovy (porada a ústne pojednávanie konané 6. septembra 2005).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005