Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 130/05
PDF · 221.5 KB
No categories available
II. ÚS 130/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2005
zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej
o sťažnosti JUDr. K. S. a J. S., obaja bytom V., zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so
sídlom P., ktorou namietali porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00 takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 16 C 112/00 konal bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. K. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom
dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. J. S. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc
slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. JUDr. K. S. a J. S. p r i z n á v a úhradu trov konania 4 300 Sk (slovom
štyritisíctristo slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
zaplatiť na účet advokáta JUDr. A. Ž. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2005
doručená sťažnosť JUDr. K. S. a J. S., obaja bytom V. (ďalej aj „sťažovatelia“),
zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so sídlom P., vo veci namietaného porušenia ich
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný
súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 3. februára 2000 doručený návrh na
určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov. Po doplnení návrhu (7. februára 2000) bolo
vo veci nariadené pojednávanie na 5. december 2000, ktoré bolo pre práceneschopnosť
sudkyne odročené na neurčito. Listom z 2. januára 2001 súd vyzval sťažovateľov na
doplnenie návrhu v časti označenia navrhovateľov. Sťažovatelia doplnili návrh podaním
z 15. januára 2001. Okresný súd uznesením z 30. marca 2001 pripustil do konania na strane
navrhovateľa sťažovateľku J. S.. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené na 18. december
2001 bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti sudkyne. Listom z 23. septembra 2004
okresný súd vyzval sťažovateľov na predloženie zmlúv o vstavbe bytov č. 310, 311 a 312
a ich dodatkov č. 1 a 2. Sťažovatelia doručili okresnému súdu 8. októbra 2004 zmluvu
č. 312 a uviedli, že ďalšie zmluvy nemajú k dispozícii, s oznámením, že tieto sa nachádzajú
v spise. Uznesením okresného súdu z 18. novembra 2004 boli sťažovatelia vyzvaní na
doplnenie a opravu návrhu. Sťažovatelia doplnili návrh v zmysle výzvy súdu podaním
z 28. januára 2001 s upozornením, že zmluvy č. 311 a 312 nemôžu predložiť, pretože im ich
odporcovia ani po urgencii nezaslali. Okresný súd výzvami zo 17. marca 2005 vyzval
sťažovateľov na predloženie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a aktuálny list vlastníctva,
ako aj doplatenie súdneho poplatku. Sťažovatelia podaním zo 6. apríla 2005 predložili
okresnému súdu požadované doklady a poukázali na to, že súdny poplatok už uhradili
v zmysle sadzobníka súdnych poplatkov účinného v čase podania návrhu. Okresný súd
v reakcii na podanie sťažovateľov podaním z 12. apríla 2005 sťažovateľom oznámil, že
súdny poplatok za návrh bol vyrubený v celkovej výške 3 000 Sk vzhľadom na skutočnosť,
že návrh sa týka určenia neplatnosti troch zmlúv. Sťažovatelia v odpovedi z 26. apríla 2005
poukázali na to, že výzva okresného súdu na doplatenie súdneho poplatku je irelevantná
vzhľadom na to, že koncom roka 2003 došlo k zániku práva na vymáhanie poplatku.
Sťažovatelia podali predsedníčke okresného súdu 3. marca 2005 sťažnosť na
prieťahy v konaní. Na sťažnosť odpovedala predsedníčka okresného súdu listom
z 30. marca 2005, v ktorom uviedla, že „vo veci nezistila prieťahy v konaní“. Sťažovatelia
s týmto záverom predsedníčky okresného súdu vyjadrili v sťažnosti svoj nesúhlas
a namietajú, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 16 C 112/00 došlo k zbytočným
prieťahom v konaní, a teda k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nasledovne:
„1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S., garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 6 ods. 1 prvou vetou Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00
porušené bolo.
2. Okresnému súdu Bratislava II prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
16 C 112/00 bola vec čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.
3. JUDr. K. S. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk, ktoré mu
je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
4. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000, - Sk, ktoré
jej je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
5. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na
účet advokáta (v zmysle dodatočne predloženého splnomocnenia o zastupovaní
advokátom).“.
Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval a uznesením č. k.
II. ÚS 130/05-14 z 23. mája 2005 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu
sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby oznámili ústavnému súdu, či trvajú na
tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu zároveň
ústavný súd vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.
Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa
vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu oznámil,
že sťažovatelia trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Predsedníčka okresného súdu doručila svoje vyjadrenie k sťažnosti ústavnému súdu
6. júla 2005. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:
„ ... sťažnosť na prieťahy v konaní považujem za čiastočne dôvodnú, a to pokiaľ ide
o prieťahy v konaní vzniknuté v období od podania návrhu na tunajšom súde do augusta
2003.
Od uvedeného termínu, ako to vyplýva zo spisu, zákonná sudkyňa vo veci priebežne
koná, pričom mi neprináleží hodnotiť, či úkony súdu spôsobujú zbytočné prieťahy v konaní,
ako to tvrdia sťažovatelia v podanej sťažnosti. Mám za to, že od vyššie uvedeného termínu
v roku 2003 prieťahy v konaní nevznikajú. Mám tiež za to, že na vzniku prieťahov v konaní
sa podieľajú aj sťažovatelia, a to jednak podaním neúplného návrhu a taktiež nedoložením
dôkazov (listinných), na ktoré sa podaným návrhom odvolávali...“.
Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 112/00 ústavný súd zistil nasledovné:
1. Návrh na určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov bol doručený okresnému súdu
3. februára 2000.
2. Podľa úradného záznamu (č. l. 41 spisu) zákonná sudkyňa prevzala vec až
10. augusta 2000.
3. Dňa 18. septembra 2000 nariadila zákonná sudkyňa pojednávanie vo veci na
5. december 2000 (pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne).
4. Prípisom z 2. januára 2001 okresný súd vyzval sťažovateľa K. S., aby v časti
označenia navrhovateľov doplnil návrh (návrh bol doplnený podaním doručeným
okresnému súdu 15. januára 2001, podľa ktorého je navrhovateľom v II. rade
sťažovateľka J. S.).
5. Okresný súd uznesením z 30. marca 2001 pripustil do konania na strane
navrhovateľa sťažovateľku J. S..
6. Zákonná sudkyňa 4. októbra 2001 nariadila pojednávanie na 18. december 2001.
7. Prípismi z 10. decembra 2001 bolo účastníkom konania oznámené, že sa ruší termín
pojednávania nariadený na 18. december 2001 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej
sudkyne.
8. Dňa 31. júla 2003 dala zákonná sudkyňa (zo spisu sa dá usúdiť, že ide o novú
zákonnú sudkyňu) pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 18 C 52/98 (opätovne
15. januára 2004).
9. Prípisom z 19. februára 2004 okresný súd vyzval odporcu mestskú časť Bratislava -
Ružinov (ďalej len „odporca“) na predloženie dokladov preukazujúcich jeho aktívnu
legitimáciu vo veci.
10. Odporca doručil odpoveď na výzvu okresného súdu 28 apríla 2004 (po
predchádzajúcej urgencii súdu z 30. marca 2004).
11. Prípisom zo 4. augusta 2004 okresný súd vyzval odporcu, aby predložil okresnému
súdu uznesenia miestneho zastupiteľstva dotýkajúce sa predmetnej veci (odpoveď
bola okresnému súdu doručená 8. septembra 2004).
12. Prípisom z 23. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby predložili
súdu zmluvy o vstavbe č. 310, 311 a 312 z 28. augusta 1997 a ich dodatky.
13. Sťažovatelia doručili odpoveď na výzvu okresnému súdu 8. októbra 2004
a poukázali na to, že požadované dokumenty nemajú k dispozícii a podľa ich
informácií sa nachádzajú v spise sp. zn. 18 C 52/98.
14. Dňa 17. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby doplatili súdny poplatok
a predložili okresnému súdu zmluvu o prevode vlastníctva k bytu a aktuálny list
vlastníctva.
15. Sťažovatelia doručili okresnému súdu odpoveď na jeho výzvu 6. apríla 2004,
s ktorou predložili súdu požadované dokumenty a vo vzťahu k výzve na doplatenie
súdneho poplatku poukázali na nesprávnosť postupu okresného súdu.
16. Okresný súd 12. apríla 2004 opätovne vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho
poplatku s poukazom na skutočnosť, že návrh sa dotýka zrušenia neplatnosti troch
zmlúv.
17. Sťažovatelia v odpovedi okresnému súdu na jeho výzvu z 26. apríla 2005 opätovne
argumentovali, že výzva okresného súdu týkajúca sa vyrubenia doplatku súdneho
poplatku je v rozpore s právnymi predpismi.
18. Pokynom z 21. júna 2005 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 17. október
2005.
Ústavný súd nariadil ústne pojednávanie vo veci na 6. september 2005. Na ústnom
pojednávaní nezistil ústavný súd žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu neboli
už známe zo spisu a z vyjadrenia účastníkov konania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00.
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,
v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného
súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania
považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu konajúceho súdu vo veci alebo
ku skončeniu konania iným zákonom predvídaným spôsobom, ako je rozhodnutie súdu.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS
74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 16 C 112/00
skonštatoval, že predmetom namietaného konania je určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe
bytov, ktoré patrí do štandardnej agendy prvostupňových súdov, pričom doterajší priebeh
konania nesignalizuje, že ide o spor, ktorý by z hľadiska požiadaviek na zisťovanie
faktického stavu mohol podstatným spôsobom ovplyvniť celkovú dĺžku konania. Na tomto
základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajšiu dĺžku namietaného konania nemožno
ospravedlniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci.
2. V rámci druhého kritéria ústavný súd hodnotil správanie sťažovateľov ako
účastníkov namietaného konania vedeného pod sp. zn. 16 C 112/00. Opierajúc sa o obsah
predmetného súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia boli v doterajšom
priebehu konania aktívni a poskytovali okresnému súdu potrebnú súčinnosť, keď
v určených lehotách reagovali na výzvy súdu. Vo vzťahu k námietke predsedníčky
okresného súdu, podľa ktorej sa sťažovatelia podieľali na vzniku prieťahov, „ ... a to jednak
podaním neúplného návrhu a taktiež nedoložením dôkazov (listinných), na ktoré sa
podaným návrhom odvolávali“, ústavný súd konštatoval, že ani pri jej čiastočnom
zohľadnení v časti týkajúcej sa potreby doplnenia návrhu, nemožno sťažovateľom pripísať
podstatnejší vplyv na celkovú dĺžku namietaného konania.
3. V rámci posledného kritéria ústavný súd hodnotil doterajší postup okresného súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00. Na základe svojich zistení zo súdneho spisu,
ako aj dokumentácie predloženej sťažovateľmi dospel ústavný súd k záveru, že
k zbytočným prieťahom v namietanom konaní spôsobených postupom okresného súdu,
a teda k porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru došlo najmä v období od doručenia návrhu na začatie konania
okresnému súdu (3. februára 2000) do 31. júla 2003, a to jednak nedostatočnou plynulosťou
procesných úkonov okresného súdu (obdobie od 3. februára 2000 do 10. decembra 2001),
ako aj nečinnosťou okresného súdu v období od 10. decembra 2001 do 31. júla 2003, ktorú
nemožno ospravedlniť žiadnym právne relevantným dôvodom. V období po 31. júli 2003
síce okresný súd vo veci konal a pripravoval podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci,
ale podľa názoru ústavného súdu, by aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania
mal vo veci postupovať aktívnejšie.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo
veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti
ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 16 C 112/00 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.
Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj ich
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal
okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 16 C 112/00 konal bez zbytočných prieťahov,
nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za
dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto rozhodol aj o žiadosti
sťažovateľov priznať im finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia žiadali, aby im obom bolo priznané finančné zadosťučinenie po
1 000 000 Sk pre každého vzhľadom „... na neúnosnú právnu neistotu s ďalekosiahlymi
následkami, v ktorej sa nachádzame už viac než 5 rokov“. V konkrétnostiach sťažovatelia
poukazujú na to, že v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho sporu a z toho vyplývajúcej
existenčnej neistoty došlo k citeľnému zhoršeniu kvality života celej rodiny, zhoršeniu
zdravotného stavu najmä sťažovateľky spôsobeného aj potrebou presťahovať sa a i s týmto
súvisiacej strate doterajšieho zamestnania.
Pri určení sumy finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad
spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,
pôsobenie sťažovateľov ako účastníkov namietaného konania, ako aj ďalšie okolnosti
prípadu, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného
zadosťučinenia po 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún) každému zo
sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.
Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o úhrade trov konania sťažovateľom, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym
zastupovaním advokátom JUDr. A. Ž. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich
vyčíslil sumou 4 300 Sk (slovom štyritisíctristo slovenských korún) spolu za jeden úkon
právnej pomoci pre každého zo sťažovateľov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (vypočítanej zo základu nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004 v sume 15 008 Sk, t. j. dvakrát
suma 2 501 Sk znížená o 20 %, a dvakrát 150 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony
urobené v roku 2005). Ďalšiu úhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože ju nepovažoval za
účelne vynaložené trovy (porada a ústne pojednávanie konané 6. septembra 2005).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. septembra 2005