Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 272/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. októbra 2005

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. O., bytom B., a MVDr. R. P., bytom R., toho času

bytom B., zastúpených advokátkou JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia ich

základných práv a slobôd zaručených v čl. 46, čl. 47 ods. 3 a v čl. 12 ods. 1, 2 a ods. 4

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II

v konaniach vedených pod sp. zn. a , postupom a rozhodnutím

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v súvislosti s nepodaním mimoriadneho

dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca

2004 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť Ing. P. O., a MVDr. R. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia ich

základných práv a slobôd zaručených v čl. 46, čl. 47 ods. 3 a v čl. 12 ods. 1, 2 a ods. 4

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a ako oneskorene podanú.

2. Sťažnosť Ing. P. O., a MVDr. R. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia ich

základných práv a slobôd zaručených v čl. 46, čl. 47 ods. 3 a v čl. 12 ods. 1, 2 a ods. 4

postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

3. Sťažnosť Ing. P. O., a MVDr. R. P. v časti týkajúcej sa namietaného porušenia ich

základných práv a slobôd zaručených v čl. 46, čl. 47 ods. 3 a v čl. 12 ods. 1, 2 a ods. 4

postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v súvislosti s nepodaním mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004 o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna 2005

podaná sťažnosť z 24. júna 2005 Ing. P. O., bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ 1“) a MVDr.

R. P., bytom R., toho času bytom B. (ďalej aj „sťažovateľ 2“), zastúpených advokátkou

JUDr. E. B., B., vo veci namietaného porušenia ich základných práv a slobôd zaručených

v , a v , 2 a ods. 4 (ďalej len

„ústava“) postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod

sp. zn. a , postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v súvislosti s nepodaním

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -112

zo 17. marca 2004.

Právna zástupkyňa sťažovateľov 1 a 2 uviedla, že 20. marca 1996 bola medzi S., a. s.,

ako poistníkom a U., a. s., ako poistiteľom uzatvorená poistná zmluva č. 1010000367 (ďalej

len „poistná zmluva z 20. marca 1996“), predmetom ktorej bolo dojednanie skupinového

životného poistenia pre prípad smrti a dožitia s poistnou dobou 3 roky a poistným plnením

2 000 000 Sk vrátane podielu na výnosoch z poistných rezerv (v prípade dožitia) v prospech

tretích osôb (riadiacich pracovníkov S., a. s.). Sťažovatelia 1 a 2 požiadali poistiteľa

o plnenie z poistnej zmluvy po 21. marci 1999. Pretože ich žiadosti o plnenie neboli

akceptované, domáhali sa uspokojenia uplatnených práv žalobou na súde.

Sťažovateľ 1 podal 2. augusta 2000 na Okresnom súde Bratislava I žalobu proti

poistiteľovi a poistníkovi, ktorou sa domáhal alternatívne plnenia z poistnej zmluvy

z 20. marca 1996 alebo náhrady škody (poistiteľ a poistník uzavreli 4. marca 1999 dohodu

o zrušení poistnej zmluvy z 20. marca 1996). Konanie bolo vedené pod sp. zn. .

Sťažovateľ 2 podal 25. júna 2001 na Okresnom súde Bratislava II žalobu proti

poistiteľovi a poistníkovi, ktorou sa domáhal určenia platnosti poistnej zmluvy z 20. marca

1996, ako aj plnenia z poistnej zmluvy z 20. marca 1996. Konanie bolo vedené pod sp. zn.

.

Právna zástupkyňa sťažovateľov 1 a 2 uviedla, že tak Okresný súd

Bratislava I v konaní sp. zn. , ako aj Okresný súd Bratislava II v konaní sp. zn.

spôsobovali prieťahy. Následne poistník – S., a. s., podala na Okresnom súde

Bratislava II proti poisťovateľovi (po zmene obchodného mena – W., a. s., ďalej len

„poisťovateľ“) žalobu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy z 20. marca 1996. Žaloba bola

podaná 24. marca 2003. Okresný súd Bratislava II rozsudkom č. k. -112 zo

17. marca 2004 okrem iného určil, že poistná zmluva z 20. marca 1996 uzavretá medzi

S., a. s., a poisťovateľom je neplatná. Sťažovateľ 2 sa počas konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. podaním z 10. októbra 2003 domáhal vstupu do

konania „ako vedľajší účastník“ na strane žalovaného. O jeho návrhu Okresný súd

Bratislava II vôbec nerozhodol, vysporiadal sa s ním iba v odôvodnení rozsudku zo

17. marca 2004.

Vzhľadom na tieto skutočnosti podali sťažovateľ 1, ako aj sťažovateľ 2 podnety

generálnej prokuratúre, ktorými sa domáhali podania mimoriadneho dovolania generálnym

prokurátorom vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. .

Generálny prokurátor mimoriadne dovolania nepodal, o čom orgány prokuratúry

upovedomili sťažovateľa 1 dňa 25. apríla 2005 a sťažovateľa 2 dňa 21. júna 2005.

Rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004

nadobudol právoplatnosť 12. júla 2004. Okresný súd Bratislava I následne rozsudkom č. k.

-255 z 21. decembra 2004 zamietol žalobu sťažovateľa 1. Rozsudkom č. k.

-85 z 18. januára 2005 Okresný súd Bratislava II zamietol žalobu sťažovateľa

2 v časti týkajúcej sa uplatneného nároku na plnenie z poistnej zmluvy z 20. marca 1996

a v časti týkajúcej sa návrhu na určenie platnosti poistnej zmluvy z 20. marca 1996 konanie

zastavil. Podstatným z hľadiska meritórneho rozhodnutia oboch súdov v právnych veciach

sťažovateľov 1 a 2, bol pritom právoplatný rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k.

-112 zo 17. marca 2004 o predbežnej otázke týkajúcej sa platnosti poistnej

zmluvy z 20. marca 1996.

Sťažovatelia 1 a 2 namietajú, že im postupom Okresného súdu Bratislava II bola

odňatá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, keď poistník –

S., a. s., podal na Okresnom súde Bratislava II proti poisťovateľovi žalobu o určenie

neplatnosti poistnej zmluvy z 20. marca 1996 výlučne z toho dôvodu, aby prejudikoval

výsledok sporov, v ktorých sa sťažovatelia 1 a 2 domáhali plnenia na základe poistnej

zmluvy z 20. marca 1996 a v ktorých boli účastníkmi na strane žalovaných tak poistník, ako

aj poisťovateľ, o čom musel mať Okresný súd Bratislava II vedomosť. Sťažovateľovi 2 bola

navyše odňatá možnosť konať pred súdom aj tým, že o jeho podaní z 10. októbra 2003,

ktorým sa domáhal vstupu do konania na strane žalovaného, okresný súd nerozhodol.

Okresný súd Bratislava II si musel byť vedomý, že takýmto postupom dôjde

k znevýhodneniu postavenia sťažovateľov 1 a 2 v prebiehajúcich konaniach, v ktorých sa

domáhali plnenia na základe poistnej zmluvy z 20. marca 1996 a určenia jej platnosti

(sťažovateľ 2).

Sťažovatelia 1 a 2 tvrdia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.

-112 zo 17. marca 2004, ako aj jemu predchádzajúcim postupom Okresného

súdu Bratislava II v označenom konaní, ale aj rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k.

-255 z 21. decembra 2004 a rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.

-85 z 18. januára 2005 boli porušené ich základné práva zaručené v čl. 46,

a v , 2 a ods. 4 .

K námietke porušenia označených základných práv generálnou prokuratúrou

sťažovatelia 1 a 2 uviedli, že po tom, ako sa dozvedeli o rozsudku Okresného súdu

Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004, podal každý z nich samostatne podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom (sťažovateľ 2 aj opakovane,

pričom okrem iného namietal, že postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní sp. zn.

v súvislosti s jeho podaním z 10. októbra 2003 mu bola odňatá možnosť konať

pred súdom). Podnetom sťažovateľov 1 a 2 na podanie mimoriadneho dovolania však

nebolo vyhovené, čo bolo sťažovateľovi 1 oznámené listom Krajskej prokuratúry Bratislava

č. Kc 2035/05-18 z 21. apríla 2005 (doručeným jeho právnej zástupkyni 25. apríla 2005)

a sťažovateľovi 2 listom Krajskej prokuratúry Bratislava č. Kc 2209/04-23 z 5. januára 2005

a listom generálnej prokuratúry č. VI/2 Pz 93/05-25 z 10. júna 2005 (doručeným jeho

právnej zástupkyni 21. júna 2005).

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovatelia 1 a 2 v konaní pred ústavným

súdom domáhali rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

základných práv postupom a rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II v konaniach

vedených pod sp. zn. a , postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom generálnej

prokuratúry v súvislosti s nepodaním mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného

súdu Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004. Sťažovatelia navrhli, aby

ústavný súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca

2004, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. -85 z 18. januára 2005

a rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -255 z 21. decembra 2004.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovatelia 1 a 2 tvrdia, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k.

-112 zo 17. marca 2004, ako aj jemu predchádzajúcim postupom Okresného

súdu Bratislava II v označenom konaní boli porušené ich základné práva zaručené v čl. 46,

v a v , 2 a ods. 4 , a to v dôsledku odňatia možnosti domáhať

sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, keď poistník podal na Okresnom súde

Bratislava II proti poisťovateľovi žalobu o určenie neplatnosti poistnej zmluvy z 20. marca

1996 účelovo – iba z toho dôvodu, aby prejudikoval výsledok sporov, v ktorých sa

sťažovatelia 1 a 2 domáhali plnenia na základe uvedenej poistnej zmluvy a v ktorých boli

účastníkmi na strane žalovaných tak poistník, ako aj poisťovateľ, o čom musel mať Okresný

súd Bratislava II vedomosť. Sťažovateľovi 2 bola navyše odňatá možnosť konať pred

súdom aj tým, že o jeho podaní z 10. októbra 2003, ktorým sa domáhal vstupu do konania

na strane žalovaného, okresný súd nerozhodol. Okresný súd Bratislava II si musel byť

vedomý, že takýmto postupom dôjde k znevýhodneniu postavenia sťažovateľov 1 a 2

v prebiehajúcich konaniach, v ktorých sa domáhali plnenia na základe poistnej zmluvy

z 20. marca 1996 a určenia jej platnosti.

Podľa možno sťažnosť podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľov 1 a 2, ako aj z obsahu k nej pripojených listinných

dôkazov (vrátane kópie napádaného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II zo 17.

marca 2004 opatreného tzv. doložkou právoplatnosti) vyplýva, že rozsudok Okresného súdu

Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004 nadobudol právoplatnosť 12. júla

2004.

Sťažovatelia 1 a 2 sa na ústavný súd obrátili sťažnosťou z 24. júna 2005 podanou

osobne v podateľni ústavného súdu 27. júna 2005, t. j. po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ktorým

malo dôjsť k porušeniu ich základných práv. O existencii uvedeného rozhodnutia (ako aj

namietaných dôvodov jeho protiústavnosti) sa pritom sťažovateľ 2 musel dozvedieť v období

do 22. novembra 2004, keď podal prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne

podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti tomuto rozsudku. Sťažovateľ 1 sa musel o

existencii uvedeného rozhodnutia dozvedieť v období do 16. februára 2005, keďže

v uvedený deň taktiež podal v tejto veci prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne

podnet na podanie mimoriadneho dovolania. Sťažovatelia sa teda na ústavný súd obrátili

oneskorene (po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov) aj pri zohľadnení

skutočnosti, že ako subjekty, ktoré neboli bezprostredne účastníkmi konania vedeného na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , sa mohli o skutočnostiach, na základe

ktorých namietajú porušenie svojich základných práv v tomto konaní, dozvedieť s určitým

časovým odstupom.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd

sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovatelia 1 a 2 domáhali ochrany svojich základných práv

a slobôd na ústavnom súde podľa namietajúc protiústavnosť rozsudku

Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004 vrátane jemu

predchádzajúceho postupu Okresného súdu Bratislava II v označenom konaní už uplynula

lehota ustanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom.

V danej situácii nepovažoval ústavný súd za právne významné pre okamih začatia

plynutia zákonnej lehoty podľa okamihy doručenia

oznámení orgánov prokuratúry sťažovateľom o tom, že generálny prokurátor na základe

nimi podaných podnetov mimoriadne dovolanie proti označenému rozsudku nepodá

(upovedomenie o odložení podnetu na podanie mimoriadneho dovolania), pretože podnet

na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom (§ 243e až 243j

, ďalej len „OSP“) nemožno z hľadiska

považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom

(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku , a na jeho

podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom

súde možné prihliadať (obdobne napr. , , ).

Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

v tejto časti odmietol podľa ako podanú oneskorene.

3. Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorou sťažovatelia 1 a 2 namietali porušenie

svojich základných práv zaručených v , a v , 2 a ods. 4

rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. -255 z 21. decembra 2004 a jemu

predchádzajúcim postupom Okresného súdu Bratislava I v označenom konaní, ako aj

rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -85 z 18. januára 2005 a jemu

predchádzajúcim postupom Okresného súdu Bratislava II v označenom konaní, dospel

ústavný súd pri jej predbežnom prerokovaní k záveru o nedostatku svojej právomoci na jej

prerokovanie a rozhodovanie o nej v merite veci.

Sťažovatelia 1 a 2 sa obrátili na ústavný súd namietajúc ústavne nekonformný

postup, ako aj následné meritórne rozhodnutia v sporovom konaní pred súdmi prvého

stupňa.

Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Citované ustanovenie limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého rozhoduje ústavný súd

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Z ústavnej kompetencie všeobecných súdov rozhodovať v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, ako aj preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej

správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon ( ), za súčasnej viazanosti sudcov , ústavným

zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ),

ako aj z judikatúry ústavného súdu (napr. ) vyplýva, že nie je iba povinnosťou

ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd účastníkov konania. Túto

povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti.

Vychádzajúc z uvedeného zobral ústavný súd do úvahy, že právna úprava

občianskeho súdneho konania umožňuje sťažovateľom ako účastníkom (žalobcom)

v jednotlivých označených konaniach napadnúť rozsudky súdov prvého stupňa odvolaním (§

201 až ), a tak sa využitím uvedeného opravného prostriedku právne účinným

spôsobom domáhať ochrany svojich práv pred príslušným odvolacím súdom vrátane

požiadavky, aby sa súdy riešením predbežnej otázky platnosti poistnej zmluvy z 20. marca

1996 opätovne zaoberali s poukazom na skutočnosť, že v rozsudku Okresného súdu

Bratislava II č. k. -112 zo 17. marca 2004 nejde o rozhodnutie podľa § 135

ods. 1 , pričom sťažovatelia 1 a 2 neboli účastníkmi konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava II pod sp. zn. (rozdielny okruh účastníkov, ako aj petit žalôb

z hľadiska totožnosti predmetu konania) a nemohli sa tak k tejto právne významnej otázke

procesne relevantným a právne účinným spôsobom vyjadriť.

Vzhľadom na tieto skutočnosti dospel ústavný súd k názoru, že sťažovatelia majú

(resp. mali) v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný prostriedok na dosiahnutie

ochrany svojich práv v prípade uznania ich argumentácie súdmi oprávnenými konať v ich

veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval

v označených konaniach do právomoci všeobecných súdov. Nevyužitie uvedenej možnosti

ochrany svojich práv zo strany sťažovateľov nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou

ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba

nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Uvedený

princíp subsidiarity vyplývajúci z zároveň vylučuje možnosť paralelne

sa domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd v konaní pred všeobecným

súdom, ako aj ústavným súdom (o daný prípad by išlo, ak sťažovatelia možnosť podať

odvolanie využili).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť v tejto časti odmietol podľa uvedeného

zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

4. Ústavný súd predbežne prerokoval aj tú časť sťažnosti sťažovateľov 1 a 2, v ktorej

namietali porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46, čl. 47 ods. 3 a v čl. 12

ods. 1, 2 a ods. 4 postupom generálnej prokuratúry v súvislosti s nepodaním

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -112

zo 17. marca 2004.

Ak sa občan obráti na generálneho prokurátora s podnetom na mimoriadne

dovolanie, tak mu tým nevzniká právo, aby generálny prokurátor mimoriadne dovolanie

podal, ale právo, aby orgány prokuratúry jeho podnet riadne vybavili ().

Sťažovateľ 1, ako aj sťažovateľ 2 podali podnety generálnej prokuratúre, ktorými sa

domáhali podania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom vo veci vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. . Generálny prokurátor mimoriadne

dovolania nepodal, o čom orgány prokuratúry upovedomili sťažovateľa 1 listom Krajskej

prokuratúry Bratislava č. Kc 2035/05-18 z 21. apríla 2005 (doručeným jeho právnej

zástupkyni 25. apríla 2005) a sťažovateľa 2 listom Krajskej prokuratúry Bratislava

č. Kc 2209/04-23 z 5. januára 2005 a listom generálnej prokuratúry č. VI/2 Pz 93/05-25

z 10. júna 2005 (doručeným jeho právnej zástupkyni 21. júna 2005).

Obsah označených oznámení o odložení podnetov sťažovateľa 1, ako aj sťažovateľa

2 na podanie mimoriadneho dovolania svedčí o skutočnosti, že orgány prokuratúry sa vecou

náležite zaoberali. Z odôvodnení ich stanoviska vyplýva, že podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. -112

zo 17. marca 2004 nevyhoveli pre nesplnenie zákonných podmienok vyplývajúcich z § 243e

ods. 1 (okrem iného aj podmienky, že ochranu práv a zákonom chránených záujmov

sťažovateľov nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, poukazujúc na

možnosť poskytnutia súdnej ochrany na základe odvolania proti prvostupňovému súdnemu

rozhodnutiu v konaní o žalobe na plnenie z poistnej zmluvy).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti (s prihliadnutím na dôvody uvedené v časti II bode

3 tohto rozhodnutia) nepovažuje ústavný súd spôsob a účinky vybavenia podnetov

sťažovateľov 1 a 2 na podanie mimoriadneho dovolania orgánmi prokuratúry v danom

prípade za nezlučiteľné s označeným , a , 2 a 4 .

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. októbra 2005