Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 167/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. novembra

2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej

a Alexandra Bröstla prerokoval sťažnosť V., K. N. M., zastúpenej advokátom JUDr. M. S.,

Č., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Krajského

súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo V. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Trenčíne p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. V. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom

dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Krajský súd v Trenčíne p o v i n n ý zaplatiť do

dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trenčíne j e p o v i n n ý V. uhradiť trovy právneho zastúpenia

6 252,50 Sk (slovom šesťtisícdvestopäťdesiatdva slovenských korún päťdesiat halierov)

na účet jej právneho zástupcu JUDr. M. S., Č., do dvoch mesiacov od doručenia tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obchodná spoločnosť V., K. N. M. (ďalej len „sťažovateľka“), v sťažnosti doručenej

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 13. mája 2005 namietala,

že postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“).

V sťažnosti sťažovateľka okrem iného uviedla: „Sťažovateľ sa svojím návrhom

zo dňa 15. 06. 2001 zaslanom na Krajský súd v Trenčíne domáhal zdržania sa klamlivého

označenia tovaru, odstránenie následkov a náhradu škody vyvolanú klamlivým označením

tovaru. Postup Krajského súdu v Trenčíne v konaní č. prebiehal od doručenia

návrhu 06/2001 v nasledujúcich časových intervaloch: - výzva KS v Trenčíne z 24. 01. 2003

na zaplatenie súdneho poplatku. Sťažovateľ v priebehu konania žiadal odstránenie

prieťahov v konaní žiadosťou z 08. 11. 2001, urgenciou z 27. 04. 2005. (...) Krajský súd

v Trenčíne rok aj pol po podaní návrhu vyzval navrhovateľa na úhradu súdneho poplatku

a od tejto výzvy až do súčasnosti t. j. už vyše dvoch rokov opätovne nekoná. Spoločne

s návrhom z 15. 06. 2001 boli predložené všetky doklady na preukázanie skutočností

tvrdených navrhovateľom. Navrhovateľ ihneď po doručení výzvy uhradil súdny poplatok.

Napriek tomu, že ide o právnu vec, ktorá sa svojou náročnosťou nijako významne neodlišuje

od vecí podobného charakteru, súd po dobu takmer štyroch rokov nevytýčil ani jedno

pojednávanie a nevykonal žiaden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty

sťažovateľa, t. j. k rozhodnutiu vo veci samej.“

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa vo svojej sťažnosti požaduje, aby

krajský súd konal bez zbytočných prieťahov, zaplatil jej primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 100 000 Sk a úhradu trov konania.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od konania verejného ústneho

pojednávania.

II.

Z obsahu sťažnosti, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu krajského súdu

sp. zn. ústavný súd zistil, že sťažovateľka 27. júla 2001 podala krajskému súdu

žalobu o uloženie povinnosti zdržať sa klamlivého označenia tovaru, odstránenia následkov

a náhrady škody.

Krajský súd 24. januára 2003 vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku,

ktorý bol zaplatený 18. februára 2003.

Krajský súd 11. apríla 2003 odoslal žalovanému žalobu na vyjadrenie. Vyjadrenie

bolo krajskému súdu doručené 13. júna 2003.

Krajský súd 15. augusta 2005 nariadil termín pojednávania na 6. december 2005.

Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté skutočnosti,

ktoré uviedol predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 564/05

zo 6. septembra 2005. Predseda krajského súdu súčasne uznal, že došlo k zbytočným

prieťahom, „najmä v dobe od júna 2003, t. j. po podaní vyjadrenia odporcu k obsahu

návrhu“.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa prvej vety „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva

podľa ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry

(napr. , ) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu

podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide

sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka

konania a c) postupu súdu.

Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho

spisu krajského súdu a z vyjadrenia krajského súdu zistil, že predmetom posudzovaného

konania je žaloba žalobcu o uloženie povinnosti zdržať sa klamlivého označenia tovaru,

odstránenia následkov a náhrady škody. Krajský súd však nevykonal žiaden relevantný

úkon, ktorý by umožňoval hodnotiť právnu a skutkovú zložitosť veci, pričom treba uviesť,

že spory obdobného charakteru nie sú právne a skutkovo také zložité, aby sa v nich konalo

spôsobom, aký bol zistený v konaní pred krajským súdom.

Ústavný súd po zistení, že od podania žaloby 27. júla 2001 do doručenia sťažnosti

ústavnému súdu, ale v podstate ani ku dňu rozhodovania o sťažnosti (prvé pojednávanie

vo veci je nariadené na 6. december 2005) nedošlo k žiadnemu meritórnemu úkonu súdu

okrem výzvy na úhradu súdneho poplatku, doručenia návrhu na začatie konania

a nariadenia pojednávania, nepovažoval za potrebné analyzovať konanie pred krajským

súdom podľa uvedených kritérií. Ústavný súd dospel k záveru, že dlhotrvajúcou ničím

neospravedlniteľnou nečinnosťou krajského súdu, ktorá bola jedinou príčinou zbytočných

prieťahov v konaní pred krajským súdom, došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa .

Na tomto mieste ústavný súd súčasne uvádza, že sťažovateľka sa žiadnym spôsobom

nepričinila o taký stav konania, aký bol zistený v konaní pred ústavným súdom. Na tento

stav nemalo podstatnejší vplyv ani to, že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok v súlade

so zákonom.

IV.

Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

prikázal v zmysle krajskému súdu, aby vo veci

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia 100 000 Sk najmä s poukazom na „dĺžku doterajšieho konania, ktoré trvá

štvrtý rok a počas ktorého nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej, ba nekonalo sa ešte

ani jedno pojednávanie“.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal aj zo zásad

spravodlivosti, ktoré v podobných veciach uplatňuje Európsky súd pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa

pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je predovšetkým

zmiernenie ujmy v dôsledku dlhotrvajúceho súdneho konania.

Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka oprávnene trpí pocitom právnej

neistoty. Za účelom odstránenia tejto neistoty krajský súd dosiaľ nerealizoval žiadne

relevantné úkony, za ktoré nemožno považovať výzvu na zaplatenie súdneho poplatku,

resp. doručenie návrhu na začatie konania žalovanému. Stav konania je v skutočnosti taký,

aký bol pri podaní žaloby.

Tento postup, resp. nečinnosť krajského súdu nemôžu byť v súlade so stabilizovanou

judikatúrou ústavného súdu ospravedlnené argumentáciou predsedu krajského súdu, že na

priebeh konania mali vplyv okrem subjektívnych príčin spočívajúcich v nečinnosti zákonnej

sudkyne aj príčiny objektívne s poukazom na nedostatočné personálne obsadenie súdu.

Ústavný súd preto považoval priznanie sumy 20 000 Sk za primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v hodnote

6 252,50 Sk za dva úkony právnej služby každý v hodnote 2 051 Sk vrátane dane z pridanej

hodnoty (príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie podania). Ústavný súd súčasne

priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky dvakrát náhradu režijného paušálu po 150 Sk

(vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb).

Úhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).