Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 207/05
PDF · 229.61 KB
No categories available
II. ÚS 207/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. novembra 2005
v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra
Bröstla prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., bytom Z., zastúpeného advokátom Mgr. M. U., Z., vo
veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu
Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 294/96 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Ing. Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 294/96 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 7 C 294/96 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. Ľ. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie 60 000 Sk (slovom
šesťdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
4. Okresný súd Banská Bystrica j e p o v i n n ý Ing. Ľ. H. uhradiť trovy
právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet jeho
právneho zástupcu Mgr. M. U., Z., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. júla 2005
doručená sťažnosť Ing. Ľ. H., bytom Z. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namietal, že
postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 294/96 bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Ústavný súd uznesením zo 16. septembra 2005 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Návrhom zo dňa 3. 12. 1996 podaným Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa
4. 12. 1996 sa navrhovatelia (...) domáhali, aby súd určil, že (...) je výlučným vlastníkom
nehnuteľností – parcelné č. KN 1321/1, parcelné č. KN 1321/2, parcelné č. 1321/3
a parcelné č. KN 1273, ktoré mali byť vytvorené z pozemkovoknižných parciel č. 799
a č. 800 zapísaných vo vl. 1899. Alternatívne navrhovatelia žiadali, aby bolo určené, že
výlučnou vlastníčkou týchto nehnuteľností je (...). Ako odporcovia 31 a 32 som v tomto
návrhu bol označený ja a aj moja manželka. Na základe výzvy súdu zo dňa 21. 1. 1997 sme
sa spolu s manželkou prostredníctvom nášho právneho zástupcu k veci písomne vyjadrili
podaním zo dňa 25. 2. 1997. Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 19. 3. 1997
(konanie pod sp. značkou č. 7 C 294/96). Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Druhé
pojednávanie vo veci súd vytýčil na 1. 3. 2001. Pretože môj právny zástupca sa v termíne
od 26. 2. do 4. 3. 2001 nachádzal mimo územia SR, požiadali sme súd, aby pojednávanie
bolo odročené na iný termín po 4. 3. 2001. Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa
22. 3. 2001. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom nariadenia ohliadky na
mieste samom za účelom stotožnenia predmetu konania. To znamená, že medzi prvým
a druhým pojednávaním uplynula doba 4 rokov, pričom nemáme vedomosť o tom, že by súd
v priebehu tohto obdobia niečo vo veci konal, aspoň sme o tom neboli upovedomení. Dňa
2. 6. 2003 sme podali na súd oznámenie o zmene nášho právneho zástupcu a zároveň
požiadali súd, keďže opäť vo veci viac ako 2 roky nekonal, aby odstránil prieťahy v konaní
a pokračoval v ňom. Zrejme na základe tejto našej výzvy súd nariadil na deň 3. 10. 2003
ohliadku, ktorá sa aj uskutočnila. Uznesením zo dňa 20. 10. 2003 nariadil súd znalecké
dokazovanie, pričom úlohou znalca bolo určiť, ktoré v katastri nehnuteľnosti zapísané
parcely predstavujú pôvodné pozemkovoknižné parcely č. 799, 800 a 801. Listom zo dňa
11. 2. 2004 nás súd vyzval, aby sme sa písomne vyjadrili k znaleckému posudku, ktorý nám
zaslal. Zároveň súd vytýčil pojednávanie na deň 30. 3. 2004, ktoré sa aj uskutočnilo a bol
na ňom aj vypočutý znalec. K vypracovanému znaleckému posudku sme sa prostredníctvom
právneho zástupcu vyjadrili na pojednávaní a to v tom zmysle, že znalec v celom rozsahu
potvrdil naše doterajšie tvrdenia. Taktiež sme žiadali aby súd v konaní rozhodol, pretože
podľa nášho názoru bolo v konaní dostatočne preukázané, že návrh navrhovateľov nie je
dôvodný a navrhovatelia sa už po dobu 10 rokov rôznymi zmenenými návrhmi domáhajú
určenia vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam a tak nám bránia v ich užívaniu. Keďže
však navrhovateľ trval na vykonaní ohliadky za účasti súdneho znalca a Ing. Š., o ktorého
geometrický plán sa opierali (hoci súdny znalec sa vyjadril, že ohliadku na mieste samom
nepovažuje za potrebnú), súd pojednávanie za týmto účelom odročil na neurčito.
Túto ohliadku nariadil súd na deň 17. 9. 2004, t. j. znova až po 6 mesiacoch od
posledného pojednávania, pričom nám nie je známe, že by súd vo veci konal iným
spôsobom. Pred pojednávaním som súdu písomne ospravedlnil svoju neúčasť na ohliadke
(...). Ohliadka sa uskutočnila za účasti nášho právneho zástupcu ale sa na ňu nedostavil
Ing. Š. a vzhľadom k tomu, že navrhovateľ trval na jeho konfrontácii so súdnym znalcom na
mieste samom, ako aj na mojej osobnej účasti, súd nariadil ďalšiu ohliadku.
Tretiu ohliadku na mieste samom nariadil súd na deň 29. 10. 2004, pričom
v predvolaní na ňu súd zároveň oznámil, že moju osobnú účasť považuje za nevyhnutnú.
Z tohto dôvodu som sa ja aj osobne dostavil na ohliadku ale opätovne sa na ňu nedostavil
Ing. Š. Podľa našich vedomostí súd nevyužil žiadne poriadkové opatrenia, ktoré pripúšťa
O. s. p. a Ing. Š. nepredvolával napr. ani pod hrozbou poriadkovej pokuty, čím taktiež
podľa môjho názoru došlo k sťaženiu postupu konania a tým aj spôsobeniu prieťahov
v konaní. Na deň 7. 12. 2004 nariadil súd pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo a bolo opäť
odročené na neurčito za účelom vykonania dopytu na príslušný kataster nehnuteľností.
Zatiaľ posledné pojednávanie nariadil súd na 26. 4. 2005, toto sa aj uskutočnilo a hoci tak
navrhovateľ ako i ja prostredníctvom nášho právneho zástupcu sme považovali vykonané
dokazovanie za dostatočné a žiadali sme, aby súd vo veci rozhodol a hoci sa jedná
o sporové konanie, súd uznesením zo dňa 16. 5. 2005 nariadil vykonať kontrolné znalecké
dokazovanie, pričom podľa môjho názoru sa nejedná o prípad v zmysle § 120 ods. 1
O. s. p., podľa ktorého môže súd výnimočne vykonať aj iné dôkazy než tie, ktoré navrhnú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.“
Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd „v náleze vyslovil, že konaním Okresného súdu
v Banskej Bystrici v konaní č. 7 C 294/96 bolo porušené moje Ústavou zaručené právo na
súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a to právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň žiadam, aby mi bolo priznané aj
primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ako náhrada nemajetkovej ujmy“.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu spisu
okresného súdu sp. zn. 7 C 294/96 ústavný súd zistil, že sťažovateľ je žalovaným v konaní
pôvodne vedenom na základe žaloby o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Okresný súd sa na výzvu ústavného súdu z 5. októbra 2005 vyjadril k sťažnosti
sťažovateľa podaním z 12. októbra 2005, z ktorého vyplýva táto chronológia úkonov:
Rok 1996:
„Dňa 4. 12. 1996 podali navrhovatelia (...) návrh o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. 06. 12. 1996 súd žiadal právnu zástupkyňu navrhovateľov, aby doplnila
žalobu. Žaloba bola doplnená 9. 01. 1997 (kópie príloh).
- 17. 01. 1997 súd ustanovil žalovaným 1-24 opatrovníčku, zároveň súd doručoval
opis návrhu odporcom na vyjadrenie. 17. 02. 1997 súd nariadil termín pojednávania na
deň 19. 03. 1997, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania
a pripojenia spisu 14 C 71/91.“
V rokoch 1998 – 2000 nebol okresným súdom vykonaný žiaden úkon.
„- dňa 24. 01. 2001 súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 01. 03. 2001,
ktorý bol zrušený a vytýčený bol termín pojednávania na deň 22. 03. 2001.
- pojednávanie dňa 22. 03. 2001 súd odročil na neurčito za účelom doplnenia
dokazovania – bude nariadená ohliadka na mieste samom.
- 17. 04. 2001 súd si dal pripojiť spis 12 C 117/94.“
V roku 2002 nebol okresným súdom vykonaný žiaden úkon.
Okresný súd uznesením 4. júla 2003 zmenil uznesenia zo 17. januára 1997
v osobe opatrovníčky žalovaným v prvom až dvadsiatomštvrtom rade. Zároveň vyzval
právnu zástupkyňu žalobcov, aby oznámila právnych nástupcov po žalovanom
v dvadsiatomdeviatom rade. Právna zástupkyňa žalobcov reagovala 5. augusta 2003.
Okresný súd 8. septembra 2003 nariadil termín ohliadky na mieste na 3. október
2003. Do zápisnice z ohliadky okresný súd uviedol, že vo veci bude nariadené znalecké
dokazovanie.
Okresný súd 20. októbra 2003 ustanovil vo veci znalca z odboru geodézie. Dňa
19. novembra 2003 znalec požiadal okresný súd o zaslanie spisu a poskytnutie preddavku na
znalečné.
Okresný súd 1. decembra 2003 uznesením priznal znalcovi preddavok na znalečné
a zároveň odoslal spis Okresnému súdu Lučenec za účelom jeho predloženia znalcovi.
Dňa 4. februára 2004 bol Okresným súdom Lučenec predložený znalecký posudok.
Dňa 9. februára 2004 okresný súd priznal znalcovi znalečné a odoslal účastníkom znalecký
posudok na vyjadrenie.
Právna zástupkyňa žalobcov 25. februára 2004 oznámila okresnému súdu nesúhlas
žalobcov so znaleckým posudkom. Právna zástupkyňa žalobcov 2. marca 2004 podala
odvolanie proti uzneseniu o priznaní znalečného. Pojednávanie 30. marca 2004 bolo
odročené na neurčito s tým, že vo veci bude nariadená opätovná ohliadka na mieste za
účasti znalca.
Dňa 13. apríla 2004 právna zástupkyňa žalobcov upravila okruh žalovaných.
Okresný súd 8. mája 2004 predložil spis odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia
o podanom odvolaní proti uzneseniu o priznaní znalečného.
Krajský súd v Banskej Bystrici 31. mája 2004 uznesením zrušil napadnuté uznesenie
a vec vrátil na ďalšie konanie, spis bol vrátený okresnému súdu 29. júna 2004.
Okresný súd 14. júla 2004 odoslal účastníkom konania zrušujúce uznesenie a vyzval
znalca na špecifikáciu odmeny a vykonaných úkonov.
Okresný súd 31. augusta 2004 nariadil termín ohliadky na mieste na 17. september
2004, sťažovateľ svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil. Kvôli neúčasti predvolaného
svedka sa ďalšia ohliadka na mieste uskutočnila 29. októbra 2004.
Okresný súd 29. októbra 2004 uložil svedkovi poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk.
Pojednávanie 7. decembra 2004 bolo odročené na neurčito s tým, že okresný súd vyzve
Správu katastra v Banskej Bystrici na podanie správy.
Okresný súd 9. decembra 2004 vyzval Správu katastra v Banskej Bystrici na podanie
správy, ktorá bola predložená 25. januára 2005.
Pojednávanie 29. marca 2005 bolo odročené na 26. apríl 2005. Okresný súd
pojednávanie 26. apríla 2005 odročil na neurčito za účelom nariadenia ďalšieho znaleckého
dokazovania, ktoré bolo nariadené 16. mája 2005.
Ustanovený znalec 13. júna 2005 okresnému súdu oznámil, že z dôvodu jeho
pracovnej zaneprázdnenosti nie je schopný vypracovať znalecký posudok. Dňa 23. júna
2005 okresný súd zmenil uznesenie zo 16. mája 2005 vo výroku v osobe znalca. Znalec
11. júla 2005 okresnému súdu oznámil, že z dôvodu jeho žiadosti o vyčiarknutie zo
zoznamu znalcov nemôže vypracovať znalecký posudok.
Okresný súd 4. augusta 2005 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov na oznámenie
právnych nástupcov po žalovanom v dvadsiatomšiestom rade.
Dňa 8. septembra 2005 okresný súd opätovne zmenil uznesenie zo 16. mája 2005
vo výroku v osobe znalca.
Ústavný súd konštatuje, že zo súdneho spisu vyplývajú v zásade tie isté údaje, ktoré
uviedla predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 4043/05
z 12. októbra 2005.
Predsedníčka okresného súdu súčasne uviedla: „Vo veci som v minulosti zistila
zbytočné prieťahy v konaní v období od 17. 03. 1997 – 24. 01. 2001 a v období od 22. 03.
2001 – 04. 07. 2003. Dĺžka konania je spôsobená aj skutkovou a právnou náročnosťou
tohto sporu. Jedná sa o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kde na strane
žalovaných vystupuje viac účastníkov. Medzičasom dochádza k úmrtiu účastníkov konania
a tým aj k zmene vo vlastníckych vzťahoch. Preto súd neustále zisťuje aktuálny okruh
dedičov, aby mohol v konaní pokračovať s pasívne legitimovanými účastníkmi.“
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa
nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním
veci na všeobecnom súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu.
Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní a porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry
(napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu
podľa a) právnej a faktickej zložitosti veci, pričom zohľadňuje aj povahu veci a o čo ide
sťažovateľovi pri uplatňovaní základného práva na súdnu ochranu, b) správania účastníka
konania a c) postupu súdu.
a) Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho
spisu zistil, že pôvodne bolo predmetom konania rozhodovanie o určení vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti. Po pripustení zmeny žalobného návrhu na pojednávaní 26. apríla 2005 je
predmetom súdnej ochrany nárok žalobcov na určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva
po poručiteľke.
Ústavný súd hodnotí tento spor s desiatkami účastníkov ako skutkovo zložitý prípad,
v ktorom sa však nevyskytujú osobitné právne otázky. Opakované zisťovanie rozširujúceho
sa okruhu účastníkov - 32 účastníkov na strane žalovaného, ako aj vykonanie znaleckého
dokazovania sú skutočnosťami, ktoré trvalo spôsobujú nárast faktickej zložitosti
prejednávanej veci.
V tejto súvislosti však ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že ani zložitosť sporu
nezbavuje sudcu ústavnej zodpovednosti za prieťahy v konaní zapríčinené nesprávnou
organizáciou práce, nečinnosťou bez relevantného právneho dôvodu alebo inými
nedostatkami v činnosti súdu (mutatis mutandis I. ÚS 47/96).
Námietku právnej a faktickej zložitosti veci predsedníčky okresného súdu preto
ústavný súd pri hodnotení okolností prípadu ďalej posudzoval s prihliadnutím na spôsob,
akým okresný súd v priebehu konania postupoval.
b) Postup a úkony sťažovateľa v konaní žiadnym spôsobom neprispeli ku vzniku
zbytočných prieťahov ani neviedli k spomaleniu postupu okresného súdu.
c) Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v konaní došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v spore.
Ústavný súd uvádza, že konanie na okresnom súde začalo podaním návrhu žalobcov
ešte 4. decembra 1996, pričom ani ku dňu rozhodovania ústavného súdu vo veci nebolo
vynesené žiadne meritórne rozhodnutie, ktorým by sa okresný súd pokúsil odstrániť právnu
neistotu účastníkov konania.
Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu v predmetnej veci konštatuje, že
okresný súd bol úplne nečinný:
od 19. marca 1997 (dátum uskutočnenia pojednávania) do 24. januára 2001
(nariadenie termínu pojednávania na 22. marec 2001), t. j. v trvaní štyridsiatich
piatich mesiacov;
od 22. marca 2001 (dátum uskutočnenia pojednávania) do 4. júla 2003 (uznesenie
okresného súdu, ktorým došlo k zmene uznesenia zo 17. januára 1997 o ustanovení
opatrovníka žalovaným), t. j. v trvaní dvadsiatich siedmich mesiacov;
t. j. spolu takmer sedemdesiattri mesiacov. Ústavný súd nezistil, že by v týchto obdobiach
existovali procesné prekážky jeho postupu, ktoré by okresnému súdu bránili vykonať úkony
smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.
Postup okresného súdu v období od 4. júla 2003 až do dátumu rozhodovania
ústavného súdu bol formálne plynulý, ale do značnej miery vykazoval znaky málo
sústredenej činnosti nesmerujúcej k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania. Platí
to najmä pre postup súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania, ktoré v prvom prípade
bolo chybné a v druhom prípade okresný súd si vopred nezisťoval, či ustanovený znalec je
spôsobilý podať posudok, hoci je to povinnosťou súdu.
Uvedená nečinnosť okresného súdu, resp. postup okresného súdu, ktorý nesmeroval
účinne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v posudzovanom spore, je porušením
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
III.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo
veci sp. zn. 7 C 294/96 konal bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že to sťažovateľ
výslovne nežiadal. Ústavný súd však považoval taký príkaz okresnému súdu za úkon
nevyhnutný na to, aby sa v ďalšom konaní už nevyskytovali zbytočné prieťahy.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti požadoval priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk z dôvodu „neprimerane dlhých prieťahov v konaní,
v dôsledku ktorých mne a spolu so mnou aj mojej manželke, keďže nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom dotknutého konania máme v BSM, bolo po dobu približne 10 rokov znemožnené
vykonávať základné práva, ktoré má každý vlastník v súlade s § 123 Občianskeho zákonníka,
a to predmet svojho vlastníckeho práva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať
s ním“.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, keď
priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom
riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie
nemateriálnej ujmy. Hoci ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom súdnom
konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva
sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho
právomoci. V dôsledku toho mal za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 60 000 Sk. Táto
suma zohľadňuje predovšetkým dĺžku zbytočných prieťahov v konaní spôsobenú
nečinnosťou okresného súdu a s nimi spojenú ujmu, ktorá sťažovateľovi vznikla v dôsledku
právnej neistoty v konaní o ochranu jeho vlastníckych práv. Súčasne však zohľadňuje aj
skutkovú zložitosť sporu, tak ako to je uvedené v časti II tohto nálezu.
Ústavný súd rozhodol o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa, ktoré mu vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom. Podľa § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov konania 5 302 Sk za dva
úkony právnej služby, ktoré považoval za účelne vynaložené trovy konania pred ústavným
súdom, spolu s režijným paušálom za tieto úkony (vyhláška Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb).
Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).