Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 48/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2005

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Alexandra Bröstla a Jána Lubyho

v konaní o sťažnosti Ing. M. H., bytom D., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Č., B., ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. , za účasti Okresného súdu Bratislava III, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 23. februára 2005 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. H. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 28. januára 2002 okresnému súdu návrh,

ktorým uplatnil nárok na náhradu škody vzniknutej následkom choroby z povolania.

Sťažovateľ uviedol, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebola vec

právoplatne skončená.

V sťažnosti sa sťažovateľ domáhal, aby ústavný súd podľa rozhodol,

že postupom okresného súdu bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , a súčasne žiadal, aby mu ústavný súd

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 500 000 Sk.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. Spr. 3323/05 doručeným ústavnému súdu 28. septembra 2005, z ktorého vyplýva,

že návrh na začatie konania bol podaný 28. januára 2002 a vo vyjadrení sa ďalej okrem

iného uvádza:

„Úpravou zo dňa 31. 1. 2002 sudkyňa doručovala návrh odporcovi s výzvou, aby sa

k nemu v lehote 15 dní vyjadril.

Dňa 5. 3. 2002 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k návrhu.

Úpravou zo dňa 30. 3. 2002 sudkyňa doručovala rovnopis vyjadrenia odporcu

k návrhu.

Dňa 23. 4. 2002 bolo súdu doručené vyjadrenie zástupkyne navrhovateľa.

Dňa 24. 5. 2002 bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu k predchádzajúcemu

vyjadreniu zástupkyne navrhovateľa.

Úpravou zo dňa 1. 3. 2005 sudkyňa nariadila pojednávanie na deň 16. 5. 2005.

Úpravou zo dňa 3. 5. 2005 sudkyňa zmenila termín pojednávania na deň 30. 5. 2005

z dôvodu účasti na odbornom seminári.

Pojednávanie dňa 30. 5. 2005, ktoré bolo meritórne, súd odročil na deň 27. 9. 2005

s tým, že zástupkyňa navrhovateľa v lehote 10 dní predloží súdu mená a adresy navrhnutých

svedkov.

Dňa 9. 6. 2005 zástupkyňa navrhovateľa oznámila súdu mená a adresy svedkov.

Úpravou zo dňa 2. 9. 2005 sudkyňa zmenila termín pojednávania na deň 6. 10. 2005

z dôvodu sťahovania súdu do nových priestorov.

Dňa 16. 9. 2005 boli súdu poštou vrátené ako nedoručené zásielky od predvolávaných

svedkov (...) s reláciou pošty, že adresát je neznámy.

Je pravdou, že vo veci sa nekonalo v období od 24. 5. 2005 (správne 24. mája 2002,

poznámka ústavného súdu) do 3. 5. 2005, čo však pripisujem najmä preťaženosti sudkyne,

ktorá má v súdnom oddelení 541 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý od 1. 1. 1997

prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek a od 1. 1. 2005 veci bývalého

Okresného súdu Pezinok.

V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov, resp. zoznam preťažených

súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti SR. Podľa neho na Slovensku

chýba 258 sudcov, z toho v Bratislave 71, z toho na našom súde. Z prvých šiestich

najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na štvrtom mieste.

Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem, že z hľadiska

rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné.“

Obsah spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 21. septembra 2005, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto

vyjadrení, ktoré považuje za preukázané. Okrem týchto úkonov ústavný súd ďalej zistil, že:

- pojednávanie uskutočnené 6. októbra 2005 bolo odročené na 14. november 2005

za účelom opätovného predvolania svedkov navrhnutých sťažovateľom na vypočutie;

- pojednávanie uskutočnené 14. novembra 2005 bolo odročené na 9. február 2006,

pričom právnemu zástupcovi odporcu bolo uložené, aby v lehote 20 dní okresnému súdu

predložil „... predpisy armády ohľadom postupu pri stanovení jednotlivých kvalifikácií

zdravotnej spôsobilosti so špecifikáciou možnosti zaradenia v rámci armády pri tom ktorom

druhu zdravotnej spôsobilosti“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä

podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup

súdu. Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada

aj na predmet sporu (povaha veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval

aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

sporov o náhradu škody z titulu choroby z povolania môže predstavovať určitý stupeň

právnej a faktickej zložitosti, najmä v súvislosti s určovaním a výpočtom výšky

odškodnenia. Doterajšiu dĺžku napadnutého konania však ústavný súd nemôže pripísať iba

na vrub faktickej a právnej zložitosti prerokovávanej veci.

2. Pri vyhodnotení doterajšieho priebehu konania podľa ďalšieho kritéria, teda

správania sťažovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by

mohla byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých

dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu a z vyjadrení účastníkov zistil, že

k spomaleniu konania, resp. k prieťahom v konaní došlo v období od 30. marca 2002

(okresný súd doručoval rovnopis vyjadrenia sťažovateľovi), do 1. marca 2005 (okresný súd

nariadil pojednávanie na 16. máj 2005).

Prieťahy v konaní v dôsledku nečinnosti okresného súdu predstavujú takmer 3 roky.

Okresnému súdu možno pripísať na vrub aj určitú mieru nesústredenosti postupu,

keď ostatné pojednávanie vo veci uskutočnené 14. novembra 2005 bolo odročené

na 9. február 2006 s tým, že právny zástupca odporcu „... predloží súdu v lehote

20 dní predpisy armády ohľadom postupu pri stanovení jednotlivých kvalifikácií zdravotnej

spôsobilosti so špecifikáciou možnosti zaradenia v rámci armády pri tom ktorom druhu

zdravotnej spôsobilosti“.

Ústavný súd konštatuje, že vyžiadanie vnútorného predpisu odporcu patrí medzi

jednoduché úkony, ktoré mohol okresný súd realizovať už v rámci prípravy na prvé

pojednávanie. Existenciu prieťahov v konaní uznal okresný súd vo svojom vyjadrení

z 21. septembra 2005, v ktorom ďalej uviedol, že nekonanie vo veci „... pripisujem najmä

preťaženosti sudkyne, ktorá má v súdnom oddelení 541 nevybavených vecí, resp. celého

súdu, ktorý od 1. 1. 1997 prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava - vidiek

a od 1. 1. 2005 veci bývalého Okresného súdu Pezinok“.

Obranu okresného súdu spočívajúcu vo vysokom nápade vecí a personálnych

problémoch ako dôvodu, ktorý mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy

v konaní, ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa .

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádza sťažovateľ domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie“.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 500 000 Sk z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Sťažovateľ

poukázal najmä na to, že „Uvedená nečinnosť sa ma dotýka o to viac, že vzhľadom

na vzniknutú ujmu a zdravotné ťažkosti, ako dôsledok povolania, je pre mňa obtiažne

zabezpečiť si primerané zamestnanie a tým i finančné prostriedky, čo má za následok

neustále zhoršovanie mojich sociálnych pomerov“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na celkovú dĺžku konania okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä to, že konanie

o nárokoch vyplývajúcich z choroby z povolania majú pre sťažovateľa existenčný význam,

ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne

skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

Podľa môže ústavný súd v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uložiť účastníkom konania, aby úplne alebo čiastočne

uhradili inému účastníkovi konania jeho trovy.

V danom prípade ústavný súd o úhrade trov konania úspešného sťažovateľa

nerozhodol, pretože si ju jeho právna zástupkyňa neuplatnila a trovy konania ani nevyčíslila.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. decembra 2005