Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 45/05
PDF · 231.41 KB
No categories available
II. ÚS 45/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka
a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Alexandra Bröstla na verejnom zasadnutí senátu
28. februára 2006 prerokoval sťažnosť RNDr. M. B., bytom B., zastúpenej advokátom
JUDr. J. H., B., ktorou namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/99, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo RNDr. M. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava
I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 15 C 10/99 konal bez zbytočných prieťahov.
3. RNDr. M. B. n e p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie.
4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý RNDr. M. B. uhradiť trovy právneho
zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jej
právneho zástupcu advokáta JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2004
doručená sťažnosť RNDr. M. B., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 10/99 a porušenie
zákona akceptovaním listín vydaných v cudzine bez náležitých overení v dedičskom konaní
vedenom na okresnom súde pod sp. zn. D 332/98, D not 69/98 a v konaní vedenom na
okresnom súde pod sp. zn. 15 C 10/99.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že „V právnej veci RNDr. M.
B. c/a D. R., o určenie spoluvlastníckych podielov nehnuteľností, vedenej na Okresnom súde
Bratislava 1 pod č. k. 15 C 10/99 sa konanie začalo na návrh navrhovateľky zo dňa 29. 1.
1999. Hoci od podania návrhu doteraz uplynulo skoro 6 rokov táto právna vec doteraz nie
je ani rozhodnutá na súde I. stupňa a odporca, ktorého pobyt podľa vyjadrenia jeho
právneho zástupcu je známy, doteraz v konaní nebol vypočutý. (...) Navrhovateľka má za to,
že súd v doterajšom konaní postupuje nesústredene a nehospodárne, pretože vo veci vytýčil
niekoľko pojednávaní na ktoré predvoláva odporcu z rôznych adries jeho bydliska v U. S. A.
označených právnym zástupcom odporcu, a to napriek tomu, že navrhovateľka som
predložila dôkazy v konaní spojené s osobným zisťovaním fyzickými osobami ako aj
fotodokumentáciou, že na dvoch označených adresách odporca nebýva. Tieto pojednávania
zostali zmarené a teda skoro po 6 rokoch od podania návrhu súd vo veci fakticky nevykonal
meritórny úkon“.
Na základe v sťažnosti uvedených dôvodov sťažovateľka žiadala, aby „Ústavný súd
SR podľa čl. 56 ods. 3, písm. a) zák. č. 38/93 Z. z. (...) sťažnosti vyhovel a prikázal
Okresnému súdu Bratislava 1, ktorý porušil moje základné práva a slobody svojou
nečinnosťou, aby vo veci konal a aby mi podľa § 56 ods. 4 cit. zák. bola priznaná náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 5,000.000 Sk, splatnej do 2 mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia Ústavného súdu SR“.
Súčasne sťažovateľka žiadala, „aby Ústavný súd SR vyslovil, že v dedičskom konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava 1 pod č. k. D 332/98, D not 69/98 ako aj v konaní
Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 15 C 10/99 súd a súdna komisárka prejednávajúca
dedičstvo porušili zákon, lebo akceptovali verejné listiny vydané úradmi v cudzine bez
náležitých overení, ktoré neboli superlegalizované do II/2002 resp. overené apostillou po
II/2002“.
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti zistil, že sťažnosť, ktorou
sťažovateľka namieta porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu vo veci vedenej pod
sp. zn. 10 C 15/99, spĺňa všeobecné náležitosti návrhu na začatie konania pred ústavným
súdom predpísané v § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ako aj osobitné
náležitosti, ktoré sú pre konanie o sťažnosti fyzických osôb a právnických osôb ustanovené
v § 50 zákona o ústavnom súde, a rozhodol uznesením zo 16. februára 2005 o jej prijatí na
ďalšie konanie v časti vymedzenej v bode 1 výroku tohto rozhodnutia. Konanie o ostatných
nárokoch ústavný súd zastavil.
II.
Ústavný súd vyžiadal stanovisko okresného súdu, jeho spis sp. zn. 15 C 10/99,
doplnil stanovisko okresného súdu o priebežné správy o stave konania a po preskúmaní
obsahu sťažnosti, spisu a stanovísk účastníkov tohto konania zistil tieto skutočnosti majúce
právny význam pri poskytovaní ochrany základnému právu na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Sťažovateľkou podaný návrh na začatie konania súčasne s návrhom na nariadenie
predbežného opatrenia bol doručený okresnému súdu 5. februára 1999. Sudkyňa 9. februára
1999 vyzvala navrhovateľku na predloženie listinných dokladov, ktoré boli doručené
okresnému súdu 1. marca 1999.
Uznesením č. k. 15 C 10/99-19 z 3. marca 1999 súd rozhodol o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia a uznesením č. k. 15 C 10/99-20 z 3. marca 1999 ustanovil
prekladateľa z jazyka anglického na preklad súdnych písomností.
Sudkyňa sa listom z 11. mája 1999 obrátila na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky so žiadosťou o pomoc pri doručovaní odporcovi. Navrhovateľka listom
z 24. novembra 1999 oznámila súdu, že odporca nie je občanom USA a vyhýba sa stykom
s úradmi. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom zo 4. februára 2000
uviedlo, že písomnosti súdu boli zaslané americkému ústrednému orgánu s pôsobnosťou
na doručovanie súdnych písomností.
Dňa 22. februára 2000 sudkyňa pod hrozbou zastavenia konania vyzvala zástupcu
navrhovateľky na riadne označenie odporcu, jeho bydliska, pretože písomnosti súdu
doručované odporcovi sa vrátili späť s tým, že navrhovateľkou uvedená adresa neexistuje.
Listom doručeným súdu 7. marca 2000 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že
iná adresa nie je známa, a žiadal o postup podľa § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Dňa 5. apríla 2000 odporca doručil súdu odvolanie proti uzneseniu č. k. 15 C10/99-
18 z 3. marca 1999. Sudkyňa úpravou z 11. mája 2000 dala pokyn na doručenie odvolania
právnemu zástupcovi navrhovateľky na vyjadrenie k nemu. Vyjadrenie doručil súdu
13. júna 2000. Na základe úpravy sudkyne zo 16. júna 2000 bola predložená vec
na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu v Bratislave 3. júla 2000.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 17 Co 223/00-71 z 21. júla 2000 odvolanie
odmietol.
Dňa 22. februára 2001 sudkyňa nariadila pojednávanie na 27. apríl 2001 a vyžiadala
na nahliadnutie spisy okresného súdu sp. zn D 854/91 a sp. zn. D 332/98.
Na žiadosť navrhovateľky bol zmenený termín pojednávania na 29. máj 2001.
Na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky upresnil adresu bydliska odporcu. Odporca
sa nedostavil. Súd pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyrubenia súdneho poplatku.
Sudkyňa 30. mája 2001 podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov vyzvala
navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za návrh. Dňa 15. augusta 2001 bolo súdu
podľa výpisu z Národnej banky Slovenskej z 21. júna 2001 potvrdené zaplatenie súdneho
poplatku za návrh.
Sudkyňa 14. septembra 2001 nariadila pojednávanie na 18. január 2002 a uznesením
č. k. 15 C 10/99-106 zo 14. septembra 2001 nariadila preklad písomností a vyzvala
právneho zástupcu odporcu na vyjadrenie k návrhu na začatie konania.
Právny zástupca navrhovateľky 14. septembra 2001 podal návrh na vydanie
predbežného opatrenia bez zaplatenia súdneho poplatku za návrh. Dňa 19. septembra 2001
sudkyňa dala pokyn kancelárii na doručenie výzvy na zaplatenie súdneho poplatku pod
hrozbou zastavenia konania o nariadenie predbežného opatrenia. Poplatok bol zaplatený
2. októbra 2001.
Vyjadrenie na návrh bolo doručené súdu 16. októbra 2001. Uznesením
č. k. 15 C 10/99-131 zo 4. decembra 2001 súd rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia. Právny zástupca navrhovateľky 28. decembra 2001 doručil súdu odvolanie s tým,
že dôvody opravného prostriedku zašle v lehote 7 dní.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 18. január 2002.
Sudkyňa opakovane požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
o právnu pomoc a uznesením č. k. 15 C 10/99-145 z 8. januára 2002 rozhodla o odmene pre
prekladateľa. Právny zástupca navrhovateľky 16. januára 2002 doručil dôvody odvolania.
Na pojednávaní konanom dňa 18. januára 2002 súd vykonal dokazovanie výsluchom
svedka, odporca sa nedostavil, súd pojednávanie odročil na neurčito z dôvodu potreby
predloženia listinných dokladov a vyjadrenia právnej zástupkyne odporcu k odvolaniu,
ktoré prevzala na pojednávaní.
Právny zástupca odporcu 22. januára 2002 oznámil adresu odporcu pre doručovanie
písomností. Dňa 28. januára 2002 doložil časť požadovaných dokladov a súčasne požiadal
o predĺženie lehoty. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky doručil súdu 4. februára 2002.
Sudkyňa 8. marca 2002 dala pokyn na predloženie spisu Krajskému súdu
v Bratislave na rozhodnutie o odvolaní. Právny zástupca odporcu 8. júla 2002 znovu
oznámil adresu odporcu.
Odvolací súd uznesenie okresného súdu uznesením č. k. 13 Co 120/02-221
z 30. októbra 2002 potvrdil. Spis bol vrátený 12. decembra 2002.
Uznesením č. k. 15 C 10/99-227 z 31. marca 2003 súd nariadil preklad súdnej
písomnosti a nariadil pojednávanie na 2. december 2002. Prekladateľ 25. apríla 2003 doručil
súdu preklad spolu s vyúčtovaním odmeny. Uznesením č. k. 15 C 10/99-234 z 19. mája
2003 súd rozhodol o tejto odmene.
Listom z 19. mája 2003 sa sudkyňa obrátila na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky so žiadosťou o doručenie predvolania do vlastných rúk odporcu.
Uznesením č. k. 15 C10/99-253 z 23. septembra 2003 súd nariadil učtárni okresného súdu
zaplatiť úhradu za vybavovanie žiadosti o doručenie písomnosti odporcovi zdržiavajúcemu
sa na území USA.
Na pojednávanie konané 2. decembra 2003 sa odporca nedostavil a súd konal v jeho
neprítomnosti. Navrhovateľka namietala plnú moc udelenú odporcom JUDr. M. Š. a súd
uznesením na pojednávaní vyslovil, že uvedené právne zastupovanie pripúšťa, a
pojednávanie odročil na neurčito za účelom vyhotovenia uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu č. k. 15 C 10/99-276 z 2. decembra 2003 podala dňa
28. januára 2004 navrhovateľka odvolanie a vec bola 3. februára 2004 predložená
odvolaciemu súdu na rozhodnutie. Uznesením č. k. 9 Co 34/04-298 odvolací súd napadnuté
uznesenie tunajšieho súdu zrušil ako nadbytočné s tým, že súd prvého stupňa svoje
rozhodnutie odôvodnil vecne správne. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu 21. októbra 2004.
Sudkyňa 15. novembra 2004 vyzvala navrhovateľku, aby sa vyjadrila, či naďalej
spochybňuje existenciu odporcu. Dňa 18. januára 2005 bol poverený príslušný vyšší súdny
úradník konaním a rozhodovaním v tejto veci.
Dňa 7. februára 2005 bolo doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcu
k odvolaniu navrhovateľky. K vyjadreniu bolo doložené aj plnomocenstvo pre právnu
zástupkyňu odporcu. Dňa 22. februára 2005 súd zaslal právnemu zástupcovi odporcu
dovolanie navrhovateľky voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 34/04-298
z 30. júla 2004.
Dňa 16. marca 2005 bol spis zaslaný Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
na rozhodnutie o dovolaní. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky došiel 18. marca 2005.
Dňa 3. mája 2005 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky zaslaný aj dodatok ku
dovolaniu. Dňa 19. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu. Najvyšší súd Slovenskej
republiky uznesením sp. zn. 1 Cdo 58/2005 z 1. júla 2005 dovolanie navrhovateľky
odmietol. Právnemu zástupcovi navrhovateľky, ako aj právnej zástupkyni odporcu bolo
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doručené 14. septembra 2005.
Od tej doby, ako to potvrdil predseda okresného súdu (Spr. 2027/00), nebol vo veci
sťažovateľky vykonaný žiadny procesný úkon.
Tento stav konania, dosiaľ vykonané úkony súdu a účastníkov konania potvrdzuje aj
obsah spisu sp. zn. 15 C 10/99.
Predseda okresného súdu ku konaniu uviedol ešte tieto skutočnosti:
„O kritickom personálnom obsadení sudcov na občianskoprávnom úseku Okresného
súdu Bratislava I a pretrvávajúcom poddimenzovanom stave sudcov, ktorý k dnešnému dňu
trvá, bol informovaný minister spravodlivosti SR ako i vedenie Krajského súdu v Bratislave.
Objektívny prieťah v konaní bol zavinený odporcom, ktorý má splnomocneného právneho
zástupcu v konaní, ale sa nedostavil na stanovené termíny pojednávaní, jeho výsluch ako
účastníka konania je nevyhnutný vzhľadom na predmet konania. Subjektívne zavinenie
konajúcej zákonnej sudkyne zistené nebolo. Vzhľadom na predmet sporu ako i skutočnosť,
že odporca sa zdržiava v cudzine a neúmerne vysoký stav vybavovaných vecí v pridelenom
oddelení (cca 801 vecí) popri priemernom mesačnom nápade nových vecí, súd vo veci konal
bez zbytočných prieťahov.“
Súčasne predseda okresného súdu požiadal ústavný súd, aby z týchto dôvodov nebolo
sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie, pričom zdôraznil, že k zavinenému
prieťahu v konaní zo strany sudkyne nedošlo a na konanie súdu vo veci samej mali vplyv
objektívne skutočnosti (nečinnosť odporcu a pretrvávajúci nízky počet sudcov tunajšieho
súdu). Skutočnosť, že odporca si neplní svoje povinnosti ako účastník konania v súlade
s platným Občianskym súdnym poriadkom, nemôže byť na ujmu súdu.
Sťažovateľka sa vyjadrila k tomuto stavu veci a k stanovisku okresného súdu tak, že
odmietla názor o objektívnom pôvode prieťahov zavinenom odporcom. Tvrdí, že
k zbytočným prieťahom dochádza v postupe okresného súdu, a zastáva názor, že nie je
nevyhnutný osobný výsluch odporcu, pretože tento dôkaz by nepriniesol žiadne potrebné
zistenia v spore o určenie spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti. Odporca nevie
posúdiť, či ide o rodinný alebo bytový dom, čo je podstatné pre výsledok sporu.
III.
Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu. Toto základné právo sa uplatňuje aj spore, v ktorom je sťažovateľka navrhovateľkou.
Otázku existencie zbytočných prieťahov aj v sporovom konaní pred všeobecným
súdom a porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd podľa svojej
konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy s ohľadom na
konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, o čo vo veci
účastníkovi ide, správania účastníka konania a napokon aj spôsobu, akým v konaní do
rozhodovania ústavného súdu postupoval súd.
a) V posudzovanom spore je predmetom súdnej ochrany nárok na určenie
spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnosti. Z hľadiska hmotnoprávnej úpravy takýto spor
nie je osobitne zložitý. Právna úprava podielového spoluvlastníctva podľa § 137
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka je podrobne analyzovaná v stabilizovanej
judikatúre všeobecných súdov a na tomto závere nemení nič ani to, že v spore je potrebné
určiť povahu nehnuteľnosti z hľadiska toho, či je to rodinný alebo bytový dom. Spor nie je
ani skutkovo osobitne zložitý a takáto komplikovať sa zatiaľ v konaní nevyskytla.
Vec je však komplikovaná z procesného hľadiska. Odporca nemá bydlisko
v Slovenskej republike, ale v USA a podľa všetkého na Slovensku nebol od roku 1944. To
spôsobuje, ako to napokon dokazuje aj priebeh sporu, ťažkosti s viacerými úkonmi súdu,
s predvolávaním, doručovaním, kde je potrebný úkon Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky, a napokon aj problémy s možnosťou využiť prostriedky bežné
v konaniach pred súdom, ako je napríklad predvedenie a uloženie poriadkovej pokuty za
nedostavenie sa na súd.
Z uvedeného vyplýva, že v takom type sporu, ktorý obsahuje zahraničný prvok
(bydlisko účastníka v zámorí), treba prihliadať na procesnú zložitosť konania predovšetkým
z hľadiska rovnosti účastníkov konania, teda aj toho, ktorý je v zahraničí.
b) Sťažovateľka podstatnejším spôsobom neprispela k spomaleniu postupu okresného
súdu, aj keď niektoré úkony k takému spomaleniu do istej miery viedli (podanie dovolania,
ktoré bolo odmietnuté, zaplatenie súdneho poplatku až po výzve súdu, hoci súdny poplatok
v spore je splatný podaním návrhu na začatie konania). Inak však sťažovateľka poskytovala
okresnému súdu potrebnú súčinnosť.
c) Postup okresného súdu sa od začatia konania prispôsoboval procesnej zložitosti
vyplývajúcej z toho, že odporca má trvalé bydlisko v USA. Okresný súd však až po dva
a pol roku zadovážil vyjadrenie odporcu a vyruboval súdny poplatok. Od začiatku
roku 2002 sa vo veci síce nariadili pojednávania, ktoré však boli odročené bez meritórneho
prejednania veci a za dva roky konania až do rozhodovania ústavného súdu sa nevykonal
žiaden úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky, hoci počas
tohto obdobia sa rozhodovalo o procesných úkonoch sťažovateľky, ktoré sa ukázali ako
neopodstatnené (odvolanie a dovolanie). Ústavný súd konštatuje, že ani po uplynutí
siedmich rokov od začatia konania sa vo veci zatiaľ nevykonal žiaden úkon, ktorý by
znamenal dokazovanie vo veci samej, hoci ide o spor týkajúci sa určenia spoluvlastníckych
podielov k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v obvode okresného súdu, pričom z obsahu
spisu nevyplýva, čo bráni súdu riešiť skutkový základ sporu, najmä ak odporca je, ako to
vyplýva zo spisu, zastúpený právnym zástupcom.
Vzhľadom na celkovú dĺžku doterajšieho konania, stav konania a posledné dva roky
tohto konania, keď sa nevykonal žiaden významnejší úkon sledujúci odstránenie právnej
neistoty sťažovateľky, ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd porušil základné právo
sťažovateľky na konanie bez zbytočných prieťahov garantované čl. 48 ods. 2 ústavy, aj keď
ústavný súd uznáva, že spor je procesne komplikovaný z dôvodov uvedených pod
písmenom a) tejto časti odôvodnenia nálezu.
Ústavný súd však nezohľadnil so zreteľom na svoju stabilizovanú judikatúru
argumenty okresného súdu spočívajúce v množstve nerozhodnutých vecí a v nedostatku
sudcov, pretože to nie sú skutočnosti, ktoré by mali vplyv na plnenie záväzku štátu
zabezpečiť súdne konania bez zbytočných prieťahov.
IV.
Vzhľadom na to, že ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,
prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo
veci sp. zn. 15 C 10/99 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 citovaného článku ústavy boli
porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške
5 000 000 Sk.
Ústavný súd je toho názoru, že so zreteľom na to, že v konaní ide aj o objektívne
príčiny prieťahov, pre ktoré konanie pred okresným súdom je zdĺhavé, postačuje na ochranu
základného práva sťažovateľky vyslovenie porušenia tohto práva, príkaz okresnému súdu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie úhrady trov konania.
Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov
konania úspešnej sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred
ústavným súdom advokátom, a priznal jej úhradu trov konania v hodnote 9 342 Sk za dva
úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku každému úkonu právnej
služby podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov na poskytovanie právnych služieb platnej v čase
poskytovania právnej pomoci. Za ďalší úkon (vyjadrenie zo 7. februára 2005 k stanovisku
okresného súdu) advokát neuplatnil nárok na úhradu trov konania.