Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 268/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2006 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Ľ. L., bytom B., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., B., vo

veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom

pod sp. zn. RA , pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod

sp. zn. (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára

2005) a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA

p o r u š i l základné právo Ing. Ľ. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných

prieťahov, zaručené v a právo na prerokovanie

veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. Ľ. L. pr i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk

(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Rimavská Sobota

p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. Ľ. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk

(slovom osemtisícstodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Rimavská

Sobota p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. L. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo

14. decembra 2005 č. k. -10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. L., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátom Mgr. P. L., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v

(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. RA , pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod

sp. zn. (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára

2005).

2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 19. februára 2004 podal Okresnému

súdu Revúca návrh na vydanie platobného rozkazu proti M. J. z R. (ďalej len „odporca“).

Sťažovateľ uviedol, že: „ (...) Okresný súd... do dnešného dňa od podania predmetného

návrhu platobný rozkaz nevydal a zároveň nevytýčil žiadny termín pojednávania, hoci je

tomu viac ako rok aj trištvrte a to aj napriek tej skutočnosti, že som prostredníctvom svojho

právneho zástupcu viackrát podával žiadosť (dňa 22. 11. 2004 a dňa 22. 04. 2005)

o vydanie a doručenie platobného rozkazu, resp. o vytýčenie termínu pojednávania, pričom

takéto konanie hodnotím ako zbytočné prieťahy v danom konaní.

Jedinú činnosť, ktorú príslušný Okresný súd v tejto záležitosti de facto vyvinul bolo

to, že výzvu zo dňa 23. 02. 2004 ma požiadal o úhradu súdneho poplatku, ktorý bol z mojej

strany dňa 02. 03. 2004 uhradený; a dňa 24. 10. 2005 som bol zo strany Okresného súdu

v Rimavskej Sobote opätovne vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške

105.895,- Sk, čo považujem za mimoriadne nekorektný postup tohto orgánu. (...)“

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných

práv, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu

finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, z dôvodu, že: „Porušovanie mojich ľudských

práv navodzuje stav právnej neistoty, takisto negatívne vplýva na môj psychický stav,

situácia v ktorej som sa ocitol mi sťažuje vysporiadať si svoje majetkové pomery. Finančné

zadosťučinenie, ktoré zároveň požadujem, chápem aj ako satisfakciu za to, že Okresný súd

by, podľa môjho názoru, mal v zmysle právneho poriadku SR dbať aj o to, aby ochrana práv

všetkých účastníkov v konaní, bola rýchla a účinná, k čomu však z jeho strany nedochádza.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením č. Spr. 36/06 z 11. januára 2006

a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu z 23. januára 2006.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prerokovanie

veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ), resp. právo na

prerokovanie veci v primeranej lehote.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení

účastníkov konania a dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. RA .

A

Sťažovateľ podal na Okresnom súde Revúca 23. februára 2004 návrh proti odporcovi

na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 120 860 Sk s prísl.

Na výzvu Okresného súdu Revúca sťažovateľ 3. marca 2004 uhradil súdny poplatok

a vec bola 26. marca 2004 prevedená do registra „C“.

Sťažovateľ 22. novembra 2004 urgoval pokračovanie v konaní. Okresný súd Revúca

mu v odpovedi z 24. novembra 2004 oznámil, že „od 1. 1. 2005 obvod tunajšieho súdu

bude patriť pod obvod Okresného súdu Rimavská Sobota, na ktorom súde sa bude v

predmetnej veci ďalej konať“.

Po zlúčení Okresného súdu Revúca s Okresným súdom Rimavská Sobota od

1. januára 2005 vo veci ďalej konal Okresný súd Rimavská Sobota. Vec bola pridelená

sudcovi V. K., ktorému rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky „ z júla

2005 bol zastavený výkon sudcovskej činnosti“.

Sťažovateľ 22. apríla 2005 urgoval pokračovanie v konaní.

Okresný súd 11. júla 2005 doručil odporcovi návrh na vyjadrenie.

Dňa 6. septembra 2005 bola vec pridelená sudcovi Mgr. I. A.

Okresný súd 24. októbra 2005 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku.

Okresný súd uznesením z 29. novembra 2005 konanie zastavil (žalobca nezaplatil

v určenej lehote súdny poplatok za podanie návrhu v celej sume, ale zaplatil len časť z neho

v sume 6 040 Sk).

Na základe sťažovateľovho odvolania z 12. decembra 2005 Krajský súd v Banskej

Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. -28 z 20. januára 2006

uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. „(...) Nebol dôvod

zastaviť konanie pre nezaplatenie poplatku ohľadom istiny 120 860,- Sk a žiadaného úroku

25 % ročne od 20. 12. 2003 do zaplatenia, všetko do 15 dní. Okresný súd mal správne

vyzvať žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za ostatné dva žalované nároky v sume

82 750,- Sk (88 790-6 040). Vyzval ho na zaplatenie až 105 895,- Sk (číslo listu 18 spisu),

pričom vo výzve ani neuviedol základ poplatku a sadzbu poplatku. Nesprávnym postupom

okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd musel preto

napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. (...)“

Súdny spis sp. zn. RA bol 26. januára 2006 vrátený okresnému súdu.

Ústavný súd dopytom (22. februára 2006) na okresnom súde zistil, že tento

v súčasnosti doručuje druhostupňové rozhodnutie účastníkom konania.

B

V zmysle ustanovenia o sídlach

a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane

prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov

a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinnosti

z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešiel k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Revúca na

Okresný súd Rimavská Sobota.

III.

1. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)

v primeranej lehote prejednaná (...).

2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení

k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom

konaní a uviedla: „(...) Zo spisu vyplýva, že bývalý Okresný súd v Revúcej od 26. 03. 2004

až do jeho zlúčenia s tunajším súdom dňom 01. 01. 2005 neurobil vo veci žiadny úkon. Po

prevzatí nevybavených spisov z bývalého OS v Revúcej boli tieto prerozdelené a vec bola

pridelená sudcovi tunajšieho súdu JUDr. V. K. (...).

(...) Keďže rozhodnutím ministra spravodlivosti SR z júla 2005 bol zastavený výkon

sudcovskej činnosti sudcovi JUDr. V. K., jeho nevybavené spisy boli znovu prerozdelené

a táto právna vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie Mgr. I. A. dňa 06. 09. 2005.

(...)

Je pravdou, že v tejto právnej veci došlo k prieťahom v konaní a to jednak bývalého

Okresného súdu v Revúcej ako aj tunajšieho súdu, ktoré boli spôsobené prevzatím veľkého

počtu nevybavených spisov zo zaniknutého Okresného súdu v Revúcej, ktoré náš súd nestíha

vybavovať v primeranej lehote (...).“

3. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k predmetnému vyjadreniu okresného

súdu uviedol: „(...) Samotný porušovateľ základných práv – Okresný súd v Rimavskej

Sobote v predmetnom vyjadrení priamo uznal, že došlo k prieťahom v danom konaní,

pričom túto situáciu odôvodňuje tým, že tieto prieťahy boli spôsobené prevzatím veľkého

počtu nevybavených spisov zo zaniknutého Okresného súdu v Revúcej, ktoré tento súd

nestíha vybavovať v primeranej lehote. (...)

Faktom zostáva, že Okresný súd v Rimavskej Sobote od podania návrhu na vydanie

platobného rozkazu, t. j. dňa 19. 02. 2004 do 07. 02. 2006 nielenže platobný rozkaz nevydal,

ale ani len nevytýčil termín pojednávania, čo predstavuje takmer dva roky, a to aj napriek

tej skutočnosti, že boli z mojej strany podané žiadosti o vydanie a doručenie platobného

rozkazu, resp. o vytýčenie termínu pojednávania (z dní: 22. 11. 2004; 22. 04. 2005).

Vzhľadom na uvedené mám zato, že Okresný súd sa dopustil prieťahov v súdnom konaní,

a že sa nemôže spomínanými tvrdeniami zbaviť (a v konečnom dôsledku ani akýkoľvek iný

súd) zodpovednosti za porušovanie základných ľudských práv a slobôd. (...)

Takisto je zrejme potrebné konštatovať, že jedinou činnosťou, ktorú Okresný súd

v predmetnom konaní vyvinul počas vyššie spomínaného časového intervalu bolo to, že

výzvou zo dňa 23. 02. 2004 ma požiadal o úhradu súdneho poplatku, (ktorý bol z mojej

strany bezodkladne – dňa 02. 03. 2004 uhradený); a dňa 24. 10. 2005 som bol zo strany

Okresného súdu v Rimavskej Sobote vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo

výške 105 895,- Sk, s odôvodnením, že súdny poplatok sa vyrubuje aj zo zmluvnej pokuty.

Následne po nezaplatení doplatku z mojej strany, bolo celé konanie uznesením zastavené,

čo takisto považujem za nesprávne a nekorektné rozhodnutie, nakoľko je zrejmé, že ak som

raz zaplatil súdny poplatok za návrh z istiny, nezaplatenie súdneho poplatku zo zmluvnej

pokuty, ako samostatného nároku, nemôže byť dôvodom na zastavenie konania o celom

návrhu, nehovoriac o tom, že okresný súd výšku doplatku nesprávne vyčíslil. (...)“

4. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. RA došlo k porušeniu sťažovateľom

označených práv zaručených v a v dohovoru.

5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre

naplnenie ústavného práva zaručeného nestačí, aby štátny orgán vec

prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní

zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha

odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. ).

6. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií

postupoval aj v danom prípade.

6.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetné konanie sa začalo

23. februára 2004, teda pred viac ako dvoma rokmi, pričom okresný súd dosiaľ nevytýčil

ani jeden termín pojednávania a vo veci meritórne nerozhodol.

6.2. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzované

konanie vzhľadom na svoj predmet (peňažný záväzok vyplývajúci z „Dohody o uznaní dlhu

a jeho splácaní“) nie je právne a ani fakticky zložité.

6.3. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci) ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu

pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným

prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh sporu zaujímal (urgoval pokračovanie v konaní). Dobu

trvania konania súvisiaceho so zastavením konania v dôsledku neuhradenia doplatku na

súdnom poplatku sťažovateľom v trvaní od 22. októbra 2005 (výzva na úhradu doplatku) do

26. januára 2006 (vrátenie súdneho spisu na okresný súd), t. j. vyše troch mesiacov, nie je

možné vzhľadom na dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil uznesenie o zastavení konania,

pripočítať v neprospech sťažovateľa; pozri II. časť odôvodnenia tohto nálezu).

6.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci

a konštatuje (okrem skutočnosti, že posudzované konanie dosiaľ trvá vyše dvoch rokov

a nebolo v ňom vykonané ani jedno pojednávanie), že okresný súd bol

- od 3. marca 2004 (zaplatenie súdneho poplatku) do 24. októbra 2005 (výzva na

doplatenie súdneho poplatku), t. j. v trvaní vyše 19 mesiacov (jediným úkonom súdu

v tomto období bolo doručenie návrhu odporcovi),

- od 29. novembra 2005 (uznesenie o zastavení konania) dosiaľ (t. j. do rozhodnutia

ústavného súdu 1. marca 2006), t. j. v trvaní vyše troch mesiacov,

bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za vyše 22 mesiacov (pričom samotný

spor trvá doteraz dva roky) neboli vo veci vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej

neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú

dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom,

ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku

postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu (pôvodne Okresného súdu Revúca, pozri

bod B II. časti odôvodnenia) spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne

príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal

personálne problémy, ako aj veľký nápad vecí, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na

ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť

súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil

(pozri napr. ).

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

7. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

8. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk

z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia. Keďže iba konštatovanie porušenia

označených základných práv nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný

súd uznal za dôvodné priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú

nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia pod bodom 3.

9. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom.

Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania,

písomné podanie (sťažnosť) z 21. novembra 2005 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu

z 11. januára 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb vykonaných v roku 2005

(v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,

t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným

paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Za dva úkony vykonané v roku 2005 predstavuje odmena

advokátovi sumu 5 302 Sk. Za úkon vykonaný v roku 2006 (1/6 z výpočtového základu

16 381 Sk je 2 730 Sk plus režijný paušál 164 Sk) prináleží advokátovi odmena v sume

2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom

predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 8 196 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod

bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.

10. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2006