Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 268/05
PDF · 243.09 KB
No categories available
I. ÚS 268/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 268/05-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2006 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Štefana Ogurčáka
prerokoval prijatú sťažnosť Ing. Ľ. L., bytom B., zastúpeného advokátom Mgr. P. L., B., vo
veci porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom
pod sp. zn. RA 3 C 75/2004, pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod
sp. zn. 3 C 75/2004 (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára
2005) a takto
r o z h o d o l :
1. Okresný súd Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 3 C 75/2004
p o r u š i l základné právo Ing. Ľ. L., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných
prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie
veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd.
2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA 3 C 75/2004
p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Ing. Ľ. L. pr i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 Sk
(slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktorú je Okresný súd Rimavská Sobota
p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ing. Ľ. L. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 8 196 Sk
(slovom osemtisícstodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktorú je Okresný súd Rimavská
Sobota p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu Mgr. P. L. do jedného mesiaca
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo
14. decembra 2005 č. k. I. ÚS 268/05-10 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. L., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom Mgr. P. L., B., vo veci porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Rimavská Sobota (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. RA 3 C 75/2004, pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod
sp. zn. 3 C 75/2004 (pred jeho zlúčením s Okresným súdom Rimavská Sobota 1. januára
2005).
2. Z prijatej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 19. februára 2004 podal Okresnému
súdu Revúca návrh na vydanie platobného rozkazu proti M. J. z R. (ďalej len „odporca“).
Sťažovateľ uviedol, že: „ (...) Okresný súd... do dnešného dňa od podania predmetného
návrhu platobný rozkaz nevydal a zároveň nevytýčil žiadny termín pojednávania, hoci je
tomu viac ako rok aj trištvrte a to aj napriek tej skutočnosti, že som prostredníctvom svojho
právneho zástupcu viackrát podával žiadosť (dňa 22. 11. 2004 a dňa 22. 04. 2005)
o vydanie a doručenie platobného rozkazu, resp. o vytýčenie termínu pojednávania, pričom
takéto konanie hodnotím ako zbytočné prieťahy v danom konaní.
Jedinú činnosť, ktorú príslušný Okresný súd v tejto záležitosti de facto vyvinul bolo
to, že výzvu zo dňa 23. 02. 2004 ma požiadal o úhradu súdneho poplatku, ktorý bol z mojej
strany dňa 02. 03. 2004 uhradený; a dňa 24. 10. 2005 som bol zo strany Okresného súdu
v Rimavskej Sobote opätovne vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo výške
105.895,- Sk, čo považujem za mimoriadne nekorektný postup tohto orgánu. (...)“
3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie označených základných
práv, okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a priznal mu
finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk, z dôvodu, že: „Porušovanie mojich ľudských
práv navodzuje stav právnej neistoty, takisto negatívne vplýva na môj psychický stav,
situácia v ktorej som sa ocitol mi sťažuje vysporiadať si svoje majetkové pomery. Finančné
zadosťučinenie, ktoré zároveň požadujem, chápem aj ako satisfakciu za to, že Okresný súd
by, podľa môjho názoru, mal v zmysle právneho poriadku SR dbať aj o to, aby ochrana práv
všetkých účastníkov v konaní, bola rýchla a účinná, k čomu však z jeho strany nedochádza.“
4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, vyjadrením č. Spr. 36/06 z 11. januára 2006
a sťažovateľ prostredníctvom stanoviska svojho právneho zástupcu k uvedenému vyjadreniu
okresného súdu z 23. januára 2006.
5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie
veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých prerokovanie na
ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
tohto základného práva – inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03), resp. právo na
prerokovanie veci v primeranej lehote.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení
účastníkov konania a dopytom na okresnom súde ústavný súd zistil nasledovný priebeh
a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. RA 3 C 75/2004.
A
Sťažovateľ podal na Okresnom súde Revúca 23. februára 2004 návrh proti odporcovi
na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie 120 860 Sk s prísl.
Na výzvu Okresného súdu Revúca sťažovateľ 3. marca 2004 uhradil súdny poplatok
a vec bola 26. marca 2004 prevedená do registra „C“.
Sťažovateľ 22. novembra 2004 urgoval pokračovanie v konaní. Okresný súd Revúca
mu v odpovedi z 24. novembra 2004 oznámil, že „od 1. 1. 2005 obvod tunajšieho súdu
bude patriť pod obvod Okresného súdu Rimavská Sobota, na ktorom súde sa bude v
predmetnej veci ďalej konať“.
Po zlúčení Okresného súdu Revúca s Okresným súdom Rimavská Sobota od
1. januára 2005 vo veci ďalej konal Okresný súd Rimavská Sobota. Vec bola pridelená
sudcovi V. K., ktorému rozhodnutím ministra spravodlivosti Slovenskej republiky „ z júla
2005 bol zastavený výkon sudcovskej činnosti“.
Sťažovateľ 22. apríla 2005 urgoval pokračovanie v konaní.
Okresný súd 11. júla 2005 doručil odporcovi návrh na vyjadrenie.
Dňa 6. septembra 2005 bola vec pridelená sudcovi Mgr. I. A.
Okresný súd 24. októbra 2005 vyzval sťažovateľa na doplatenie súdneho poplatku.
Okresný súd uznesením z 29. novembra 2005 konanie zastavil (žalobca nezaplatil
v určenej lehote súdny poplatok za podanie návrhu v celej sume, ale zaplatil len časť z neho
v sume 6 040 Sk).
Na základe sťažovateľovho odvolania z 12. decembra 2005 Krajský súd v Banskej
Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 13 Co 18/2006-28 z 20. januára 2006
uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. „(...) Nebol dôvod
zastaviť konanie pre nezaplatenie poplatku ohľadom istiny 120 860,- Sk a žiadaného úroku
25 % ročne od 20. 12. 2003 do zaplatenia, všetko do 15 dní. Okresný súd mal správne
vyzvať žalobcu na doplatenie súdneho poplatku za ostatné dva žalované nároky v sume
82 750,- Sk (88 790-6 040). Vyzval ho na zaplatenie až 105 895,- Sk (číslo listu 18 spisu),
pričom vo výzve ani neuviedol základ poplatku a sadzbu poplatku. Nesprávnym postupom
okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Odvolací súd musel preto
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie. (...)“
Súdny spis sp. zn. RA 3 C 75/2004 bol 26. januára 2006 vrátený okresnému súdu.
Ústavný súd dopytom (22. februára 2006) na okresnom súde zistil, že tento
v súčasnosti doručuje druhostupňové rozhodnutie účastníkom konania.
B
V zmysle ustanovenia § 15 ods. 2 písm. j) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach
a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 93/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov výkon súdnictva, všetky práva a povinnosti vrátane
prechodu správy majetku štátu, práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov
a štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov a práv a povinnosti
z osobitných vzťahov sudcu k štátu prešiel k 1. januáru 2005 z Okresného súdu Revúca na
Okresný súd Rimavská Sobota.
III.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...)
v primeranej lehote prejednaná (...).
2. Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyššie uvedenom vyjadrení
k opodstatnenosti sťažnosti podala chronologický prehľad úkonov súdu v doterajšom
konaní a uviedla: „(...) Zo spisu vyplýva, že bývalý Okresný súd v Revúcej od 26. 03. 2004
až do jeho zlúčenia s tunajším súdom dňom 01. 01. 2005 neurobil vo veci žiadny úkon. Po
prevzatí nevybavených spisov z bývalého OS v Revúcej boli tieto prerozdelené a vec bola
pridelená sudcovi tunajšieho súdu JUDr. V. K. (...).
(...) Keďže rozhodnutím ministra spravodlivosti SR z júla 2005 bol zastavený výkon
sudcovskej činnosti sudcovi JUDr. V. K., jeho nevybavené spisy boli znovu prerozdelené
a táto právna vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie Mgr. I. A. dňa 06. 09. 2005.
(...)
Je pravdou, že v tejto právnej veci došlo k prieťahom v konaní a to jednak bývalého
Okresného súdu v Revúcej ako aj tunajšieho súdu, ktoré boli spôsobené prevzatím veľkého
počtu nevybavených spisov zo zaniknutého Okresného súdu v Revúcej, ktoré náš súd nestíha
vybavovať v primeranej lehote (...).“
3. Právny zástupca sťažovateľa v stanovisku k predmetnému vyjadreniu okresného
súdu uviedol: „(...) Samotný porušovateľ základných práv – Okresný súd v Rimavskej
Sobote v predmetnom vyjadrení priamo uznal, že došlo k prieťahom v danom konaní,
pričom túto situáciu odôvodňuje tým, že tieto prieťahy boli spôsobené prevzatím veľkého
počtu nevybavených spisov zo zaniknutého Okresného súdu v Revúcej, ktoré tento súd
nestíha vybavovať v primeranej lehote. (...)
Faktom zostáva, že Okresný súd v Rimavskej Sobote od podania návrhu na vydanie
platobného rozkazu, t. j. dňa 19. 02. 2004 do 07. 02. 2006 nielenže platobný rozkaz nevydal,
ale ani len nevytýčil termín pojednávania, čo predstavuje takmer dva roky, a to aj napriek
tej skutočnosti, že boli z mojej strany podané žiadosti o vydanie a doručenie platobného
rozkazu, resp. o vytýčenie termínu pojednávania (z dní: 22. 11. 2004; 22. 04. 2005).
Vzhľadom na uvedené mám zato, že Okresný súd sa dopustil prieťahov v súdnom konaní,
a že sa nemôže spomínanými tvrdeniami zbaviť (a v konečnom dôsledku ani akýkoľvek iný
súd) zodpovednosti za porušovanie základných ľudských práv a slobôd. (...)
Takisto je zrejme potrebné konštatovať, že jedinou činnosťou, ktorú Okresný súd
v predmetnom konaní vyvinul počas vyššie spomínaného časového intervalu bolo to, že
výzvou zo dňa 23. 02. 2004 ma požiadal o úhradu súdneho poplatku, (ktorý bol z mojej
strany bezodkladne – dňa 02. 03. 2004 uhradený); a dňa 24. 10. 2005 som bol zo strany
Okresného súdu v Rimavskej Sobote vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku vo
výške 105 895,- Sk, s odôvodnením, že súdny poplatok sa vyrubuje aj zo zmluvnej pokuty.
Následne po nezaplatení doplatku z mojej strany, bolo celé konanie uznesením zastavené,
čo takisto považujem za nesprávne a nekorektné rozhodnutie, nakoľko je zrejmé, že ak som
raz zaplatil súdny poplatok za návrh z istiny, nezaplatenie súdneho poplatku zo zmluvnej
pokuty, ako samostatného nároku, nemôže byť dôvodom na zastavenie konania o celom
návrhu, nehovoriac o tom, že okresný súd výšku doplatku nesprávne vyčíslil. (...)“
4. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. RA 3 C 75/2004 došlo k porušeniu sťažovateľom
označených práv zaručených v čl. 48 ods. 2 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby
neodstráni. Spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu sa vytvára právna istota. Pre
naplnenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec
prerokoval. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní
zásadne až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha
odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. I. ÚS 41/02).
6. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.
Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote
zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,
správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný
súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre
sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií
postupoval aj v danom prípade.
6.1. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetné konanie sa začalo
23. februára 2004, teda pred viac ako dvoma rokmi, pričom okresný súd dosiaľ nevytýčil
ani jeden termín pojednávania a vo veci meritórne nerozhodol.
6.2. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že posudzované
konanie vzhľadom na svoj predmet (peňažný záväzok vyplývajúci z „Dohody o uznaní dlhu
a jeho splácaní“) nie je právne a ani fakticky zložité.
6.3. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria (správania sťažovateľa v preskúmavanej
veci) ústavný súd nezistil okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu
pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným
prieťahom. Sťažovateľ sa o priebeh sporu zaujímal (urgoval pokračovanie v konaní). Dobu
trvania konania súvisiaceho so zastavením konania v dôsledku neuhradenia doplatku na
súdnom poplatku sťažovateľom v trvaní od 22. októbra 2005 (výzva na úhradu doplatku) do
26. januára 2006 (vrátenie súdneho spisu na okresný súd), t. j. vyše troch mesiacov, nie je
možné vzhľadom na dôvody, pre ktoré krajský súd zrušil uznesenie o zastavení konania,
pripočítať v neprospech sťažovateľa; pozri II. časť odôvodnenia tohto nálezu).
6.4. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci
a konštatuje (okrem skutočnosti, že posudzované konanie dosiaľ trvá vyše dvoch rokov
a nebolo v ňom vykonané ani jedno pojednávanie), že okresný súd bol
- od 3. marca 2004 (zaplatenie súdneho poplatku) do 24. októbra 2005 (výzva na
doplatenie súdneho poplatku), t. j. v trvaní vyše 19 mesiacov (jediným úkonom súdu
v tomto období bolo doručenie návrhu odporcovi),
- od 29. novembra 2005 (uznesenie o zastavení konania) dosiaľ (t. j. do rozhodnutia
ústavného súdu 1. marca 2006), t. j. v trvaní vyše troch mesiacov,
bez akýchkoľvek zákonných dôvodov nečinný, teda za vyše 22 mesiacov (pričom samotný
spor trvá doteraz dva roky) neboli vo veci vykonané úkony smerujúce k odstráneniu právnej
neistoty, v ktorej sa sťažovateľ počas súdneho konania nachádza. Vzhľadom na uvedenú
dlhodobú nečinnosť okresného súdu ústavný súd konštatuje, že v konaní došlo k prieťahom,
ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci ani správaním účastníkov konania, ale v dôsledku
postupu okresného súdu. Obranu okresného súdu (pôvodne Okresného súdu Revúca, pozri
bod B II. časti odôvodnenia) spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívne
príčiny spôsobiť tieto prieťahy, nemožno akceptovať. Skutočnosť, že okresný súd mal
personálne problémy, ako aj veľký nápad vecí, ktoré nedokázal riešiť, nemôžu byť na
ťarchu účastníka konania a nemajú povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť
súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil
(pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.
7. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému
súdu podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných
prieťahov.
8. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk
z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia. Keďže iba konštatovanie porušenia
označených základných práv nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa, ústavný
súd uznal za dôvodné priznať mu finančné zadosťučinenie, ktoré podľa zásad spravodlivosti
s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu (najmä vzhľadom na dlhodobú a bezdôvodnú
nečinnosť okresného súdu) považuje za primerané vo výške 40 000 Sk.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia pod bodom 3.
9. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom.
Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania,
písomné podanie (sťažnosť) z 21. novembra 2005 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu
z 11. januára 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb vykonaných v roku 2005
(v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb,
t. j. 1/6 z výpočtového základu 15 008 Sk) je 2 501 Sk, čo predstavuje spolu s režijným
paušálom 150 Sk sumu 2 651 Sk. Za dva úkony vykonané v roku 2005 predstavuje odmena
advokátovi sumu 5 302 Sk. Za úkon vykonaný v roku 2006 (1/6 z výpočtového základu
16 381 Sk je 2 730 Sk plus režijný paušál 164 Sk) prináleží advokátovi odmena v sume
2 894 Sk. Odmena advokátovi za poskytnuté právne služby v konaní pred ústavným súdom
predstavuje spolu sumu (za tri úkony právnych služieb) 8 196 Sk.
Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené pod
bodom 4 výroku tohto rozhodnutia.
10. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. marca 2006