Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 179/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2006

predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. S.,

B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite

Bratislava, v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001 a po

vylúčení veci na samostatné konanie postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície

Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

ČVS: KRP-37/OEK-BB-2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2005

doručená sťažnosť M. B. (ďalej len „sťažovateľ“), t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom

JUDr. J. S., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava, v konaní pôvodne vedenom

pod sp. zn. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001 a po vylúčení veci na samostatné konanie postupom

Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Banskej

Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol 26. septembra 2003 obvinený pre

pokračujúci trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a) vtedy účinného (ďalej len „“) a pre

pokračujúci trestný čin účastníctva na trestnom čine krádeže spáchaný formou

spolupáchateľstva podľa § 10 ods. 1 písm. c) formou § 9 ods. 2 k § 247 ods. 1, ods. 2

písm. a) a ods. 6 starého . Trestné stíhanie vedie vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru,

Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava (ďalej len „vyšetrovateľ“), v konaní

pôvodne vedenom pod sp. zn. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001 a po vylúčení veci na samostatné

konanie postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva Policajného

zboru v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2004

(ďalej aj „napadnuté konanie“). Od 26. septembra 2003 je sťažovateľ vo väzbe na základe

uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 82/2003 z dôvodov podľa

písm. b) a c) vtedy účinného (ďalej len „starý

“).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že orgány činné v trestnom konaní, najmä

vyšetrovateľ sa dopúšťajú zbytočných prieťahov, ktoré vidí v tom, že posledný vyšetrovací

úkon vo veci bol vykonaný 10. marca 2005, avšak predchádzajúci vyšetrovací úkon bol

vykonaný 5. novembra 2004 a pred týmto úkonom bol iný vyšetrovací úkon vykonaný

16. júna 2004. Momentálne nie sú vyšetrovateľom stanovené žiadne ďalšie termíny

uskutočnenia vyšetrovacích úkonov. Sťažovateľ uvádza, že práve v dôsledku tohto laxného

prístupu vyšetrovateľa mu bola niekoľkokrát predlžovaná vyšetrovacia väzba. Podľa

ustálenej praxe štrasburských orgánov ochrany práva by sa síce rýchlosť súdneho konania

nikdy nemala uprednostňovať pred spravodlivým rozhodnutím veci, avšak pomalé súdne

konanie spravodlivosť ohrozuje. Štrasburské orgány pritom uplatňujú zásadu, že lehoty

v trestných konaniach sa posudzujú prísnejšie ako v občianskoprávnych. V rámci trestno-

právnych konaní sa pritom prísnejšie posudzuje osobitná rýchlosť v konaní vedenom proti

obvinenému, ktorý je vo výkone väzby. Rovnako štrasburské orgány ochrany práva

prihliadajú aj na zložitosť veci samej. Vo všeobecnosti sa konštatuje, že aj keď je vec

zložitá z hľadiska právnej alebo skutkovej stránky, samo osebe tento fakt nemôže

ospravedlniť celkovú dĺžku konania. V rozpore s týmto konštatovaním orgány činné

v trestnom konaní v odôvodnení každého rozhodnutia, ktorým rozhodli o predĺžení trvania

väzby alebo zamietli sťažnosť, resp. žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu,

argumentujú tým, že je potrebné ešte vykonať rozsiahle dokazovanie. Sťažovateľ oponuje

tomuto tvrdeniu tým, že ide o dokazovanie, do procesu ktorého sťažovateľ nemá možnosť

zasiahnuť v prípade jeho prepustenia na slobodu, alebo ide o vykonávanie dôkazov, ktoré sa

týkajú skutkov, pre ktoré sťažovateľ nie je obvinený. Argumentácia orgánov činných

v trestnom konaní sa priam plne identicky opakuje vo všetkých návrhoch alebo

rozhodnutiach, čo u sťažovateľa vyvoláva presvedčenie o tom, že orgány činné v trestnom

konaní konajú rutinérsky bez náležitého preskúmania spisového materiálu, pričom sa

precízne nezaoberajú existenciou dôvodov väzby. Podľa sťažovateľa ide o úplne

jednoduché vyšetrovanie, ktoré príslušné orgány neboli schopné zabezpečiť.

Sťažovateľ zastáva názor, že trvanie jeho väzby bolo štyrikrát predlžované len preto,

aby sa vykonali určité vyšetrovacie úkony, ktoré sa však do dnešného dňa nevykonali.

Sťažovateľ je toho názoru, že neschopnosť príslušných orgánov promptne vykonať

jednoduché vyšetrovacie úkony spôsobujúc pritom prieťahy v konaní sa de facto stáva jeho

väzobným dôvodom.

Sťažovateľ ďalej poukazuje aj na chybné uznesenie Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) o predĺžení väzby z 18. marca 2005 sp. zn. 208/05, v ktorom

sa uvádza: „v danom prípade šesťmesačná lehota trvania väzby u obvinených uplynie dňa

26. marca 2005 a je zrejmé, že vyšetrovanie z objektívnych dôvodov nie je reálne možné

v tejto lehote vykonať (...)“. Pritom z predložených dôkazov je evidentné, že v čase

rozhodovania tohto súdu o väzbe lehota výkonu väzby plynula už jeden rok a šesť

mesiacov, čo svedčí o tom, že daný súd nepreskúmal spisový materiál sťažovateľa

s náležitou starostlivosťou. Sťažovateľ je toho názoru, že doba trvania väzby dlhšia ako

jeden a pol roka je dostatočná na to, aby boli zadovážené všetky potrebné dôkazy. Svoje

tvrdenie sťažovateľ opiera o uznesenie okresného súdu z 24. novembra 2004 sp. zn.

1367/04, v ktorom sa uvádza: „doba väzby od 26. septembra 2003 bola dobou

dostatočnou na to, aby orgány činné v trestnom konaní zadovážili všetky dôkazy svedčiace

pre a proti obvineným, skutočnosť, že tak doposiaľ nebolo urobené aj napriek rozsiahlej

trestnej činnosti, nemôže sama osebe byť dôvodom, prečo by obvinení naďalej mali zostať

vo výkone väzby, predmetnú vec je potrebné ukončiť urýchlene a lehota jedného mesiaca je

dostatočnou pre rozhodnutie, tak vyšetrovateľa i prokurátora“. Sťažovateľ tvrdí, že do dňa

podania ústavnej sťažnosti orgány činné v trestnom konaní tak neurobili a následne bola

väzba sťažovateľa opätovne predlžovaná z tých istých dôvodov, ktoré boli vytýkané

okresným súdom.

Na základe uvedeného je sťažovateľ presvedčený, že časové odstupy medzi

jednotlivými vyšetrovacími úkonmi predstavujú zbytočné prieťahy. Sťažovateľ ďalej

poukazuje na porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu (hoci túto námietku do

sťažnostného návrhu, teda petitu sťažnosti „nepremietol“), keď o predĺžení jeho väzby

rozhodoval 24. novembra 2004 senát okresného súdu, ktorého predsedom bol JUDr. S. D.,

a o následnom návrhu krajského prokurátora z 15. decembra 2004 rozhodoval JUDr. R. K.

ako sudca, a nie ako člen senátu napriek tomu, že išlo o rozhodovanie o trvaní väzby nad

šesť mesiacov, keď podľa zákona má rozhodovať senát.

Ďalej sťažovateľ uvádza, že proti uzneseniu okresného súdu o predĺžení väzby

z 24. novembra 2004 podal sťažnosť, o ktorej následne rozhodoval Krajský súd v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) uznesením zo 16. decembra 2004. V tomto čase podal krajský

prokurátor okresnému súdu ďalší návrh na predĺženie väzby, o ktorom okresný súd

rozhodol uznesením z 15. decembra 2004. Sťažovateľ vyslovuje názor, že okresný súd

rozhodoval o návrhu na predĺženie väzby bez spisového materiálu, ktorý sa v tom čase

pravdepodobne nachádzal na krajskom súde. Tvrdenie, že orgány činné v trestnom konaní

majú vyhotovené kópie spisových materiálov, podľa sťažovateľa neobstojí, keďže podľa

teórie práva je zrejmé, že tieto orgány sú povinné rozhodovať na základe originálnych

vyhotovení spisov.

Sťažovateľ v dôsledku porušovania jeho základných práv sa nachádza v stave

právnej neistoty, ktorý negatívne vplýva na jeho psychický stav, a uvedená situácia sťažuje

vyporiadanie jeho majetkových pomerov, pretože jediným živiteľom rodiny je jeho

manželka.

Vzhľadom na vyššie uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a následne vydal tento nález:

„v trestnom konaní u obvineného M. B., (...) t. č. vo výkone väzby, stíhaného Úradom

justičnej a kriminálnej polície, Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, pre

pokračujúci trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a) Tr. zák. a pre pokračujúci trestný čin účastníctva na trestnom čine krádeže

spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 10 ods. 1 písm. c) formou § 9 ods. 2 k § 247

ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 6 Tr. zák. ČVS: KÚV-94/OVEK-2001 (po vylúčení na

samostatné konanie ČVS: KRP-37/OEK-BB-2004), bolo porušené právo obvineného na

konanie bez zbytočných prieťahov, v primeranej lehote, zaručené článkom 48 ods. 2

SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod

č.

Prikazuje sa Prezídiu Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite

Bratislava, aby v trestnom stíhaní pokračoval bez zbytočných prieťahov.

Slovenská republika – Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej

kriminalite Bratislava, je povinné zaplatiť M. B. trovy konania a trovy právneho zastúpenia

do troch dní od doručenia nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. (...).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

(...) v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, že postupom Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Bratislava, v konaní vedenom

v súčasnosti pod sp. zn. ČVS: KRP-37/OEK-BB-2004 dochádza k porušovaniu jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru.

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, sťažovateľ preukázal aj využitie

účinného právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého má sťažovateľ právo, t. j. že pred

tým, ako sa obrátil na ústavný súd, požiadal o preskúmanie postupu vyšetrovateľa.

Podľa starého obvinený a poškodený majú právo kedykoľvek v priebehu

vyšetrovania žiadať prokurátora, aby boli odstránené prieťahy vo vyšetrovaní alebo závady

v postupe vyšetrovateľa alebo policajného orgánu. Žiadosť nie je viazaná lehotou. Túto

žiadosť, ktorú treba prokurátorovi ihneď predložiť, musí prokurátor bez meškania vybaviť.

O výsledku preskúmania musí byť žiadateľ upovedomený.

Podľa v znení

účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „nový “) obvinený, poškodený a zúčastnená

osoba majú právo kedykoľvek v priebehu vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania

žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené

prieťahy alebo iné nedostatky vo vyšetrovaní. Policajt musí žiadosť prokurátorovi bez

meškania predložiť. Prokurátor je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa

upovedomiť.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (mutatis mutandis , ), že

účelom práva účastníka konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní podať žiadosť

o preskúmanie postupu vyšetrovateľa, resp. postupu policajta je poskytnutie príležitosti

týmto orgánom, aby samy odstránili protiprávny stav zapríčinený porušením základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou

je namietané porušenie základného práva podľa , koná iba za

predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa starého

či nového , alebo že sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu podanie žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa,

resp. postupu policajta podľa citovaných ustanovení starého, resp. nového sa zásadne

považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré súvisia so

základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (mutatis mutandis

).

Keďže z predmetnej ústavnej sťažnosti a ani zo súvisiaceho vyšetrovacieho spisu,

ktorý si ústavný súd zapožičal, nevyplýva, že sťažovateľ - ktorý je kvalifikovane právne

zastúpený – podal žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa podľa starého ,

resp. žiadosť o preskúmanie postupu policajta podľa nového , a ani netvrdí, že ju

nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jeho sťažnosti ( ), ústavný súd

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (mutatis mutandis , )

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu nie je dôvod predpokladať, že by

využitie uvedených prostriedkov nápravy neumožnilo účinnú ochranu základného práva

sťažovateľa priznaného mu podľa a jeho práva podľa

dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2006