Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 238/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., P.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov

a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. I. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2006

doručená sťažnosť JUDr. I. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. R. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť stíhaný inak ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa Slovenskej

republiky (ďalej aj „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj

„listina“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. . Faxové podanie doručené ústavnému súdu 22. mája 2006

doplnil sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu originálom

písomného vyhotovenia sťažnosti z 22. mája 2006 doručeným ústavnému súdu 23. mája

2006.

Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uviedol,

že 18. decembra 2002 bolo rozhodnutím Úradu inšpekčnej služby PZ Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len „policajný orgán“) podľa

Zb. o trestnom konaní súdnom () v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) pod sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 začaté trestné stíhanie pre trestný

čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 ods. 1 písm. a)

v znení neskorších predpisov platný do 31. decembra

2005 (ďalej len „“) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na

zdraví podľa . Následne (19. decembra 2002) bolo

rozhodnutím policajného orgánu sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 podľa § 160 ods. 1

začaté trestné stíhanie aj pre trestný čin neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa v jednočinnom

súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a) .

Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vydal

30. decembra 2002 opatrenie č. III Spr. 67/02-209, na základe ktorého začal vykonávať

dozor v uvedenom trestnom konaní prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava

(ďalej aj „vojenský prokurátor“), a to aj napriek tomu, že uvedené opatrenie ho

k vykonávaniu dozoru v trestnom konaní neoprávňovalo.

Uznesením policajného orgánu z 5. mája 2003 bolo v uvedenom konaní

sťažovateľovi okrem iného vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávneného používania

cudzieho motorového vozidla podľa v jednočinnom

súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1

písm. a) . Ďalším rozhodnutím policajného orgánu z 25. mája 2004 bolo

sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa

podľa v jednočinnom súbehu s trestným činom

ublíženia na zdraví podľa ustanovenia .

Dňa 31. mája 2005 podal vojenský prokurátor na sťažovateľa obžalobu pre trestný

čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1

v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci

verejného činiteľa podľa a pre trestný čin

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 ods. 1 písm. a)

v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa

ustanovenia . Obžaloba bola podaná na okresnom súde, pred

ktorým je konanie vedené pod sp. zn. . Okresný súd nariadil vo veci hlavné

pojednávanie, ktoré sa konalo 21. marca 2006 a 11. mája 2006 za prítomnosti prokurátora

Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava.

Sťažovateľ namieta, že v označenej trestnej veci vedenej v prípravnom konaní

policajným orgánom pod sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 bolo vykonávané skrátené

vyšetrovanie, aj keď podľa právnej kvalifikácie stíhaného skutku malo byť vedené

vyšetrovanie, a to najneskôr od 6. júla 2003, čím bolo v značnej miere obmedzené základné

právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v .

V prípravnom konaní v uvedenej veci nebol navyše vykonávaný dozor prokurátora

nad zachovávaním zákonnosti prípravného konania. V trestnom konaní vedenom proti

sťažovateľovi je totiž vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava II.

Na základe príslušnosti súdu je vecne a miestne príslušným prokurátorom v uvedenej veci

okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II a v rozsahu ním určenom niektorý

jemu podriadený prokurátor. Opatrením generálneho prokurátora č. III Spr. 67/02-209

z 30. decembra 2002 bola podľa ustanovenia o prokuratúre

v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) určená výnimka z § 46 ods. 6

citovaného zákona (správne mala byť určená výnimka z § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre)

a prikázané, aby dozor v trestnom konaní vykonával prokurátor vojenskej prokuratúry. Toto

opatrenie generálneho prokurátora má však podstatné vady, je zmätočné, neurčité

a v rozpore so zákonom. Na základe takéhoto opatrenia nemohol prokurátor Vojenskej

obvodnej prokuratúry Bratislava odvodzovať svoju vecnú a miestnu príslušnosť na

vykonávanie dozoru nad prípravným konaním v trestnej veci sťažovateľa a faktický dozor,

ktorý vykonával, nemožno pokladať za dozor nad zákonnosťou prípravného konania podľa

ustanovení .

Z obdobných dôvodov ani obžaloba podaná na sťažovateľa prokurátorom Vojenskej

obvodnej prokuratúry Bratislava nemôže byť považovaná za obžalobu podľa § 2 ods. 8

a , ktorá by zakladala možnosť konať trestné stíhanie pred

súdom. Taktiež faktická prítomnosť prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava

na hlavnom pojednávaní nemôže byť považovaná za prítomnosť prokurátora na hlavnom

pojednávaní podľa .

Na okresnom súde sa tak vo veci sp. zn. koná hlavné pojednávanie bez

stálej prítomnosti prokurátora na hlavnom pojednávaní a bez toho, aby bola proti

sťažovateľovi podaná obžaloba. Podľa , trestné stíhanie pred

súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom. Podľa § 180 ods. 1

, trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú

podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Za prokurátora v uvedenej trestnej veci však

nemôže byť považovaný prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, a to

z dôvodu jeho zjavnej vecnej a miestnej nepríslušnosti.

Postupom okresného súdu vo veci sp. zn. dochádza k porušovaniu

základného práva sťažovateľa na stíhanie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zaručeného

v listiny a v .

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného

právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „... Iným zásahom

Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn.: bolo porušené základné právo

sťažovateľa na stíhanie spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 8 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd a , a to tým, že na

Okresnom súde Bratislava II sa vo veci sp. zn.: koná hlavné pojednávanie bez

stálej prítomnosti prokurátora, teda v rozpore s ustanovením § 202 ods. 1 zákona

č. o trestnom konaní súdnom ().

Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn.: prikazuje, aby vo veci

sp. zn.: hlavné pojednávanie odročil podľa

o trestnom konaní súdnom (), ak na hlavnom pojednávaní nie je prítomný

vecne a miestne príslušný prokurátor, teda Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry

Bratislava II, alebo niektorý ním určený, jemu podriadený prokurátor.“

Sťažovateľ zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.

Sťažovateľ taktiež navrhol vydanie dočasného opatrenia v tomto znení:

„... Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn: ukladá dočasne sa zdržať

iného zásahu, a to konania hlavného pojednávania na Okresnom súde Bratislava II vo veci

sp. zn.: bez stálej prítomnosti Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry

Bratislava II alebo niektorého, nim určeného, jemu podriadeného prokurátora.“

II.

2.1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2.2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jej základných práv a slobôd dochádza

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , ktorého sa nezúčastňuje

prokurátor príslušný konať vo veci podľa zákona a v ktorom ani nikdy nebola zákonne

podaná obžaloba. Poukázal taktiež na porušenie svojho základného práva na obhajobu

( ) v prípravnom konaní. Za týchto okolností je postup okresného súdu

v trestnej veci sťažovateľa (ktorý prejednáva vec na hlavnom pojednávaní) v hrubom

rozpore s Listinou základných práv a slobôd, s a s Trestným

poriadkom a dochádza ním k zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 2

listiny a podľa .

Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od

svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , ).

Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni

ochrancovia ústavnosti (napr. ) viazaní (výklad

a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov musí byť v súlade s touto ).

Podľa účinného od 1. januára 2006 (zákon

č. v znení – ďalej len „Trestný

poriadok účinný od 1. januára 2006“) trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona a úkony v ňom vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie

začaté a úkony vykonané podľa tohto zákona.

Podľa prvej a druhej vety účinného od 1. januára

2006 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie

o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa

doterajších predpisov.

Podľa (platného do 31. decembra 2005) môže

obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky. (...)

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní

povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich

uplatnenie.

Podľa (platného do 31. decembra 2005) sa

prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť

všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na

správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli

odvolaním vytýkané. Podľa odvolací súd zruší

napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä

preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie

veci alebo právo obhajoby.

Keďže po podaní obžaloby sú okresný súd (ako súd prvého stupňa konajúci v trestnej

veci sťažovateľa) aj odvolací súd (v prípade podania odvolania) súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu vrátane posúdenia zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania

a posúdenia, či sú splnené zákonnom stanovené procesné podmienky pre konanie pred

súdom v označenej trestnej veci sťažovateľa, dospel ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti sťažovateľa, týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných

práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená,

k záveru o nedostatku svojej právomoci konať a rozhodnúť o sťažnosti vo veci samej

(obdobne napr. , , , ).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako

obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne

účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

a listinou z dôvodov uvedených v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej

veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva

na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom

prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj

prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označených základných práv sťažovateľa

nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak

fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl.

127 ods. 1 ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd, po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

, sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho návrhu na vydanie dočasného

opatrenia ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006