Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 238/06
PDF · 179.81 KB
No categories available
III. ÚS 238/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. júla 2006
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. I. M., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. K., P.,
ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť stíhaný inak ako z dôvodov
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť JUDr. I. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. mája 2006
doručená sťažnosť JUDr. I. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. R. K., P., ktorou namietal porušenie svojho základného práva nebyť stíhaný inak ako
z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej aj „ústava“) a podľa čl. 8 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej aj
„listina“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej aj „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05. Faxové podanie doručené ústavnému súdu 22. mája 2006
doplnil sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu originálom
písomného vyhotovenia sťažnosti z 22. mája 2006 doručeným ústavnému súdu 23. mája
2006.
Sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v sťažnosti uviedol,
že 18. decembra 2002 bolo rozhodnutím Úradu inšpekčnej služby PZ Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky (ďalej len „policajný orgán“) podľa § 160 ods. 1 zákona č. 141/1961
Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný poriadok“) pod sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 začaté trestné stíhanie pre trestný
čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 ods. 1 písm. a)
zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov platný do 31. decembra
2005 (ďalej len „Trestný zákon“) v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na
zdraví podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona. Následne (19. decembra 2002) bolo
rozhodnutím policajného orgánu sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 podľa § 160 ods. 1
Trestného poriadku začaté trestné stíhanie aj pre trestný čin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. a) Trestného zákona.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) vydal
30. decembra 2002 opatrenie č. III Spr. 67/02-209, na základe ktorého začal vykonávať
dozor v uvedenom trestnom konaní prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava
(ďalej aj „vojenský prokurátor“), a to aj napriek tomu, že uvedené opatrenie ho
k vykonávaniu dozoru v trestnom konaní neoprávňovalo.
Uznesením policajného orgánu z 5. mája 2003 bolo v uvedenom konaní
sťažovateľovi okrem iného vznesené obvinenie pre trestný čin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1
písm. a) Trestného zákona. Ďalším rozhodnutím policajného orgánu z 25. mája 2004 bolo
sťažovateľovi vznesené obvinenie pre trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom
ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona.
Dňa 31. mája 2005 podal vojenský prokurátor na sťažovateľa obžalobu pre trestný
čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 249aa ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre trestný čin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ustanovenia § 158 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa
ustanovenia § 221 ods. 1 Trestného zákona. Obžaloba bola podaná na okresnom súde, pred
ktorým je konanie vedené pod sp. zn. 3 T 77/05. Okresný súd nariadil vo veci hlavné
pojednávanie, ktoré sa konalo 21. marca 2006 a 11. mája 2006 za prítomnosti prokurátora
Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava.
Sťažovateľ namieta, že v označenej trestnej veci vedenej v prípravnom konaní
policajným orgánom pod sp. zn. ČTS: UIS-60/KOK-2002 bolo vykonávané skrátené
vyšetrovanie, aj keď podľa právnej kvalifikácie stíhaného skutku malo byť vedené
vyšetrovanie, a to najneskôr od 6. júla 2003, čím bolo v značnej miere obmedzené základné
právo sťažovateľa na obhajobu zaručené v čl. 50 ods. 3 ústavy.
V prípravnom konaní v uvedenej veci nebol navyše vykonávaný dozor prokurátora
nad zachovávaním zákonnosti prípravného konania. V trestnom konaní vedenom proti
sťažovateľovi je totiž vecne a miestne príslušným súdom Okresný súd Bratislava II.
Na základe príslušnosti súdu je vecne a miestne príslušným prokurátorom v uvedenej veci
okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava II a v rozsahu ním určenom niektorý
jemu podriadený prokurátor. Opatrením generálneho prokurátora č. III Spr. 67/02-209
z 30. decembra 2002 bola podľa ustanovenia § 51 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) určená výnimka z § 46 ods. 6
citovaného zákona (správne mala byť určená výnimka z § 46 ods. 5 zákona o prokuratúre)
a prikázané, aby dozor v trestnom konaní vykonával prokurátor vojenskej prokuratúry. Toto
opatrenie generálneho prokurátora má však podstatné vady, je zmätočné, neurčité
a v rozpore so zákonom. Na základe takéhoto opatrenia nemohol prokurátor Vojenskej
obvodnej prokuratúry Bratislava odvodzovať svoju vecnú a miestnu príslušnosť na
vykonávanie dozoru nad prípravným konaním v trestnej veci sťažovateľa a faktický dozor,
ktorý vykonával, nemožno pokladať za dozor nad zákonnosťou prípravného konania podľa
ustanovení Trestného poriadku.
Z obdobných dôvodov ani obžaloba podaná na sťažovateľa prokurátorom Vojenskej
obvodnej prokuratúry Bratislava nemôže byť považovaná za obžalobu podľa § 2 ods. 8
a § 180 ods. 1 Trestného poriadku, ktorá by zakladala možnosť konať trestné stíhanie pred
súdom. Taktiež faktická prítomnosť prokurátora Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava
na hlavnom pojednávaní nemôže byť považovaná za prítomnosť prokurátora na hlavnom
pojednávaní podľa § 202 ods. 1 Trestného poriadku.
Na okresnom súde sa tak vo veci sp. zn. 3 T 77/05 koná hlavné pojednávanie bez
stálej prítomnosti prokurátora na hlavnom pojednávaní a bez toho, aby bola proti
sťažovateľovi podaná obžaloba. Podľa § 2 ods. 8 Trestného poriadku, trestné stíhanie pred
súdmi je možné len na základe obžaloby podanej prokurátorom. Podľa § 180 ods. 1
Trestného poriadku, trestné stíhanie pred súdom sa koná len na podklade obžaloby, ktorú
podáva a pred súdom zastupuje prokurátor. Za prokurátora v uvedenej trestnej veci však
nemôže byť považovaný prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry Bratislava, a to
z dôvodu jeho zjavnej vecnej a miestnej nepríslušnosti.
Postupom okresného súdu vo veci sp. zn. 3 T 77/05 dochádza k porušovaniu
základného práva sťažovateľa na stíhanie spôsobom, ktorý ustanovuje zákon, zaručeného
v čl. 8 ods. 2 listiny a v čl. 17 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: „... Iným zásahom
Okresného súdu Bratislava II vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 bolo porušené základné právo
sťažovateľa na stíhanie spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 8 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to tým, že na
Okresnom súde Bratislava II sa vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 koná hlavné pojednávanie bez
stálej prítomnosti prokurátora, teda v rozpore s ustanovením § 202 ods. 1 zákona
č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok).
Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn.: 3 T 77/05 prikazuje, aby vo veci
sp. zn.: 3 T 77/05 hlavné pojednávanie odročil podľa § 219 ods. 1 zákona č. 141/1961 Zb.
o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok), ak na hlavnom pojednávaní nie je prítomný
vecne a miestne príslušný prokurátor, teda Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry
Bratislava II, alebo niektorý ním určený, jemu podriadený prokurátor.“
Sťažovateľ zároveň žiadal priznanie náhrady trov konania pred ústavným súdom.
Sťažovateľ taktiež navrhol vydanie dočasného opatrenia v tomto znení:
„... Okresnému súdu Bratislava II sa vo veci sp. zn: 3 T 77/05 ukladá dočasne sa zdržať
iného zásahu, a to konania hlavného pojednávania na Okresnom súde Bratislava II vo veci
sp. zn.: 3 T 77/05 bez stálej prítomnosti Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry
Bratislava II alebo niektorého, nim určeného, jemu podriadeného prokurátora.“
II.
2.1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2.2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jej základných práv a slobôd dochádza
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 77/05, ktorého sa nezúčastňuje
prokurátor príslušný konať vo veci podľa zákona a v ktorom ani nikdy nebola zákonne
podaná obžaloba. Poukázal taktiež na porušenie svojho základného práva na obhajobu
(čl. 50 ods. 3 ústavy) v prípravnom konaní. Za týchto okolností je postup okresného súdu
v trestnej veci sťažovateľa (ktorý prejednáva vec na hlavnom pojednávaní) v hrubom
rozpore s Listinou základných práv a slobôd, s Ústavou Slovenskej republiky a s Trestným
poriadkom a dochádza ním k zásahu do základného práva sťažovateľa podľa čl. 8 ods. 2
listiny a podľa čl. 17 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie od
svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni
ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02) viazaní čl. 152 ods. 4 ústavy (výklad
a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s touto ústavou).
Podľa § 564 ods. 1 Trestného poriadku účinného od 1. januára 2006 (zákon
č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení zákona č. 650/2005 Z. z. – ďalej len „Trestný
poriadok účinný od 1. januára 2006“) trestné stíhanie začaté pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a úkony v ňom vykonané majú rovnaké účinky ako trestné stíhanie
začaté a úkony vykonané podľa tohto zákona.
Podľa § 564 ods. 3 prvej a druhej vety Trestného poriadku účinného od 1. januára
2006 vo veciach, v ktorých bola podaná obžaloba na okresný súd pred dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, vykoná konanie okresný súd podľa doterajších predpisov. Konanie
o riadnom opravnom prostriedku proti takému rozhodnutiu vykoná krajský súd podľa
doterajších predpisov.
Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku (platného do 31. decembra 2005) môže
obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy
a podávať žiadosti a opravné prostriedky. (...)
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní
povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich
uplatnenie.
Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku (platného do 31. decembra 2005) sa
prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť
všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na
správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku, vrátane vád, ktoré neboli
odvolaním vytýkané. Podľa § 258 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku odvolací súd zruší
napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä
preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie
veci alebo právo obhajoby.
Keďže po podaní obžaloby sú okresný súd (ako súd prvého stupňa konajúci v trestnej
veci sťažovateľa) aj odvolací súd (v prípade podania odvolania) súdmi s plnou jurisdikciou,
v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností
prípadu vrátane posúdenia zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania
a posúdenia, či sú splnené zákonnom stanovené procesné podmienky pre konanie pred
súdom v označenej trestnej veci sťažovateľa, dospel ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní sťažnosti sťažovateľa, týkajúcej sa namietaného porušenia jeho základných
práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti právoplatne skončená,
k záveru o nedostatku svojej právomoci konať a rozhodnúť o sťažnosti vo veci samej
(obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako
obžalovanému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne
účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných
ústavou a listinou z dôvodov uvedených v sťažnosti podanej ústavnému súdu.
Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej
veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva
na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom
prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj
prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označených základných práv sťažovateľa
nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak
fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl.
127 ods. 1 ústavy).
Z uvedených dôvodov ústavný súd, po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona pre
nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
2.3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozhodovanie o ďalších procesných
návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci (predovšetkým o jeho návrhu na vydanie dočasného
opatrenia ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. júla 2006