Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 55/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2007

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s., V., zastúpenej advokátkou

JUDr. B. K., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konkurznom

konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2006

doručená sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti sťažovateľky okrem iného vyplýva:

„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. februára 1999

č. k. -12 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka C., akciová spoločnosť,

so sídlom v K., (...).

Dňa 22. mája 2003 sa v konkurznej veci č. k. konalo prieskumné

pojednávanie na preskúmanie prihlásených pohľadávok. Na uvedenom prieskumnom

pojednávaní správca konkurznej podstaty Ing. J. B., (...) poprel pohľadávku sťažovateľa vo

výške 50.560.000,- Sk v celom rozsahu.

Sťažovateľ sa prieskumného pojednávania nezúčastnil.

Vzhľadom k tejto skutočnosti, že krajský súd neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho

pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní popretá, mal sťažovateľ zato, že jeho

pohľadávka sa pokladá za zistenú.

Začiatkom roka 2006 sťažovateľ pri nahliadnutí do spisu krajského súdu

č. k. zistil, že jeho pohľadávka bola popretá v celom rozsahu.

Sťažovateľ listom zo dňa 6. februára 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní

Krajského súdu v Košiciach č. k. predsedovi krajského súdu.

Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 6. 3. 2006 Spr 11032/06 sťažovateľovi

oznámil, že mu správu o výsledkoch šetrenia zašle v neskoršom termíne z dôvodu, že sa mu

nepodarilo zabezpečiť riadne podklady pre jeho prešetrenie z dôvodu nečinnosti správcu

konkurznej podstaty.

Sťažovateľ opakovane listom zo dňa 4. apríla 2006 podal sťažnosť na prieťahy

v horeuvedenom konaní.

Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 11. mája 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho

sťažnosť sa zakladá na pravde a že veriteľom nebolo zaslané upovedomenie podľa § 23

ZKV z dôvodu pochybenia administratívneho pracovníka súdu.“

Sťažovateľka v tejto súvislosti žiada ústavný súd, aby vyslovil, že krajský súd

v predmetnom konaní porušil základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných

prieťahov.

Zároveň sa domáha i úhrady trov konania.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie

sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej súvislosti medzi

označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním,

rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými

slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu

štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo

ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , , ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti sťažovateľky podľa

skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť. Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu

nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu

porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených alebo dohovoru, ale spočíva

len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto

porušenia (m. m. , ).

Sťažovateľka v sťažnosti podľa namietala, že krajský súd

v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, pretože „... krajský súd

neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní

popretá“. Sťažovateľka uvádza, že túto skutočnosť zistila, až „Začiatkom roka 2006 (...)

pri nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. (...), že jeho pohľadávka bola

popretá v celom rozsahu“.

Podľa sťažovateľky „Od konania prieskumného pojednávania t. j. od 22. mája 2003

do dnešného dňa uplynula lehota viac ako troch rokov a preto toto konanie krajského súdu

nemožno považovať za konanie bez zbytočných prieťahov. (...)

Nejedná sa o pohľadávku zanedbateľnej výšky a sťažovateľ má záujem podať žalobu

o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v čo najkratšom čase, aby stav právnej neistoty

odstránil a v prípade zistenia, že pohľadávka je sporná aby vykonal právne kroky potrebné

pre ochranu jeho práv“.

Ústavný súd z obsahu súdneho spisu preskúmal tieto námietky sťažovateľky a je toho

názoru, že ňou označený postup krajského súdu nemožno spájať s porušením

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, tak

ako sa toho dožaduje, pretože je neopodstatnený.

Z obsahu spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že 17. marca 2004 podala

sťažovateľka návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, sa zúčastnila 1. apríla 2004

zasadnutia veriteľského výboru a 6. mája 2004 aj schôdze veriteľov, kde súd priznal

hlasovacie právo všetkým konkurzným veriteľom bez ohľadu na to, či ich pohľadávka bola

zistená. Zástupca sťažovateľky 27. októbra 2004 nahliadol aj do spisu sp. zn.

a prevzal si aj fotokópie listín, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. To znamená,

že sťažovateľka sa už v tom čase oboznámila so spisom krajského súdu, a nie

až 25. januára 2006, ako to tvrdila v sťažnosti, že „začiatkom roka 2006 sťažovateľ pri

nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. zistil, že jeho pohľadávka bola popretá

v celom rozsahu“. Teda sťažovateľka sa mala možnosť dozvedieť o tom, že jej pohľadávka

bola popretá, už podstatne skôr ako to uviedla vo svojej sťažnosti.

Ďalej ústavný súd zo spisu zistil, že krajský súd doručil upovedomenie o popretí

pohľadávky právnemu zástupcovi sťažovateľky ešte 7. marca 2006, teda v tom čase už bol

odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky, ktorá sa až následne domáhala touto

sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich práv postupom krajského súdu.

I keď je zrejmé, že krajský súd neupovedomil sťažovateľku v lehote 30 dní

od konania prieskumného pojednávania o tom, že jej pohľadávka bola popretá, vzhľadom

na zistený skutkový stav s prihliadnutím na účel a podstatu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd

nemal inú možnosť ako sťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. marca 2007