Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 55/07
PDF · 153.19 KB
No categories available
III. ÚS 55/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. marca 2007
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s., V., zastúpenej advokátkou
JUDr. B. K., V., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konkurznom
konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. októbra 2006
doručená sťažnosť spoločnosti E. o. c. p., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len
„krajský súd“) v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98.
Zo sťažnosti sťažovateľky okrem iného vyplýva:
„Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 17. februára 1999
č. k. 1 K 162/98-12 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka C., akciová spoločnosť,
so sídlom v K., (...).
Dňa 22. mája 2003 sa v konkurznej veci č. k. 1 K 162/98 konalo prieskumné
pojednávanie na preskúmanie prihlásených pohľadávok. Na uvedenom prieskumnom
pojednávaní správca konkurznej podstaty Ing. J. B., (...) poprel pohľadávku sťažovateľa vo
výške 50.560.000,- Sk v celom rozsahu.
Sťažovateľ sa prieskumného pojednávania nezúčastnil.
Vzhľadom k tejto skutočnosti, že krajský súd neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho
pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní popretá, mal sťažovateľ zato, že jeho
pohľadávka sa pokladá za zistenú.
Začiatkom roka 2006 sťažovateľ pri nahliadnutí do spisu krajského súdu
č. k. 1 K 192/98 zistil, že jeho pohľadávka bola popretá v celom rozsahu.
Sťažovateľ listom zo dňa 6. februára 2006 podal sťažnosť na prieťahy v konaní
Krajského súdu v Košiciach č. k. 1 K 192/98 predsedovi krajského súdu.
Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 6. 3. 2006 Spr 11032/06 sťažovateľovi
oznámil, že mu správu o výsledkoch šetrenia zašle v neskoršom termíne z dôvodu, že sa mu
nepodarilo zabezpečiť riadne podklady pre jeho prešetrenie z dôvodu nečinnosti správcu
konkurznej podstaty.
Sťažovateľ opakovane listom zo dňa 4. apríla 2006 podal sťažnosť na prieťahy
v horeuvedenom konaní.
Krajský súd v Košiciach listom zo dňa 11. mája 2006 sťažovateľovi oznámil, že jeho
sťažnosť sa zakladá na pravde a že veriteľom nebolo zaslané upovedomenie podľa § 23
ZKV z dôvodu pochybenia administratívneho pracovníka súdu.“
Sťažovateľka v tejto súvislosti žiada ústavný súd, aby vyslovil, že krajský súd
v predmetnom konaní porušil základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných
prieťahov.
Zároveň sa domáha i úhrady trov konania.
II.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,
ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý
je zjavne neopodstatnený.
V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie
sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej vzájomnej súvislosti medzi
označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním,
rozhodnutím alebo iným zásahom do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými
slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu
štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, alebo
ak nezistí žiadnu možnosť porušenia označených základných práv alebo slobôd, reálnosť
ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie, vysloví zjavnú neopodstatnenosť
sťažnosti a túto odmietne (m. m. II. ÚS 21/02, I. ÚS 91/03, II. ÚS 75/06).
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní tejto sťažnosti sťažovateľky podľa
§ 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde skúmal, či v danom prípade nejde o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť. Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu
nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej sťažovateľom odhalí existenciu
porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených ústavou alebo dohovoru, ale spočíva
len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto
porušenia (m. m. I. ÚS 4/00, II. ÚS 75/06).
Sťažovateľka v sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namietala, že krajský súd
v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 1 K 162/98 porušil jej základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože „... krajský súd
neupovedomil sťažovateľa o tom, že jeho pohľadávka bola na prieskumnom pojednávaní
popretá“. Sťažovateľka uvádza, že túto skutočnosť zistila, až „Začiatkom roka 2006 (...)
pri nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. 1 K 192/98 (...), že jeho pohľadávka bola
popretá v celom rozsahu“.
Podľa sťažovateľky „Od konania prieskumného pojednávania t. j. od 22. mája 2003
do dnešného dňa uplynula lehota viac ako troch rokov a preto toto konanie krajského súdu
nemožno považovať za konanie bez zbytočných prieťahov. (...)
Nejedná sa o pohľadávku zanedbateľnej výšky a sťažovateľ má záujem podať žalobu
o určenie pravosti prihlásenej pohľadávky v čo najkratšom čase, aby stav právnej neistoty
odstránil a v prípade zistenia, že pohľadávka je sporná aby vykonal právne kroky potrebné
pre ochranu jeho práv“.
Ústavný súd z obsahu súdneho spisu preskúmal tieto námietky sťažovateľky a je toho
názoru, že ňou označený postup krajského súdu nemožno spájať s porušením
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak
ako sa toho dožaduje, pretože je neopodstatnený.
Z obsahu spisu krajského súdu ústavný súd zistil, že 17. marca 2004 podala
sťažovateľka návrh na zvolanie schôdze konkurzných veriteľov, sa zúčastnila 1. apríla 2004
zasadnutia veriteľského výboru a 6. mája 2004 aj schôdze veriteľov, kde súd priznal
hlasovacie právo všetkým konkurzným veriteľom bez ohľadu na to, či ich pohľadávka bola
zistená. Zástupca sťažovateľky 27. októbra 2004 nahliadol aj do spisu sp. zn. 1 K 162/98
a prevzal si aj fotokópie listín, čo potvrdil vlastnoručným podpisom. To znamená,
že sťažovateľka sa už v tom čase oboznámila so spisom krajského súdu, a nie
až 25. januára 2006, ako to tvrdila v sťažnosti, že „začiatkom roka 2006 sťažovateľ pri
nahliadnutí do spisu krajského súdu č. k. 1 K 192/98 zistil, že jeho pohľadávka bola popretá
v celom rozsahu“. Teda sťažovateľka sa mala možnosť dozvedieť o tom, že jej pohľadávka
bola popretá, už podstatne skôr ako to uviedla vo svojej sťažnosti.
Ďalej ústavný súd zo spisu zistil, že krajský súd doručil upovedomenie o popretí
pohľadávky právnemu zástupcovi sťažovateľky ešte 7. marca 2006, teda v tom čase už bol
odstránený stav právnej neistoty sťažovateľky, ktorá sa až následne domáhala touto
sťažnosťou vyslovenia porušenia svojich práv postupom krajského súdu.
I keď je zrejmé, že krajský súd neupovedomil sťažovateľku v lehote 30 dní
od konania prieskumného pojednávania o tom, že jej pohľadávka bola popretá, vzhľadom
na zistený skutkový stav s prihliadnutím na účel a podstatu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný súd
nemal inú možnosť ako sťažnosť sťažovateľky odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2007