Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 28/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2007

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Bc. K. M., M., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R.,

Advokátska kancelária, K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach č. k. -60 z 29. júla 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Bc. K. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. januára 2007

doručená sťažnosť Ing. Bc. K. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. I. R., Advokátska kancelária, K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -60

z 29. júla 2005 (ďalej aj „uznesenie z 29. júla 2005“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 10. marca 2004 podal sťažovateľ ako

súdny exekútor Okresnému súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) návrh na zastavenie

exekúcie. Okresný súd uznesením č. k. -35 z 21. januára 2005 exekúciu zastavil

a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť exekútorovi trovy exekúcie v sume 1 580 Sk na

jeho účet do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal

9. marca 2005 odvolanie, ktoré okresný súd 16. marca 2005 uznesením č. k. -44

odmietol. Aj proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ 6. júna 2005 odvolanie. Dňa

31. októbra 2006 mu bolo doručené uznesenie krajského súdu č. k. -60

z 29. júla 2005, ktorým odvolací súd jeho odvolanie odmietol.

Podľa sťažovateľa uznesením krajského súdu z 29. júla 2005 došlo k porušeniu jeho

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

Sťažovateľ je toho názoru, že odmietnutím odvolania krajský súd porušil jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru. Sťažovateľ

argumentoval tým, že rozhodnutie o trovách sťažovateľa je rozhodnutím o jeho občianskych

právach a záväzkoch (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Má teda právo na to, aby o jeho veci rozhodol

súd. Argumentoval aj tým, že uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie vydal vyšší

súdny úradník, ktorý je štátnym zamestnancom a nespĺňa kritéria nezávislosti zakotvené

v a v dohovoru. Ak vyšší súdny úradník vydal rozhodnutie

vo veci v súlade s , proti takému rozhodnutiu je prípustný opravný

prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca. Zákonný sudca okresného súdu rozhodol

16. marca 2005 uznesením č. k. -44 tak, že odvolanie odmietol. Podľa sťažovateľa

rozhodnutím sudcu o opravnom prostriedku v súlade s je také rozhodnutie

súdu, ktoré rozhodne o dôvodnosti alebo nedôvodnosti odvolania. Tým, že okresný súd

odvolanie odmietol z dôvodu jeho neprípustnosti, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred

súdom. Ak krajský súd toto rozhodnutie potvrdil, potom má také isté nedostatky, ako

rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Sťažovateľ vyjadril aj názor, že uznesenie okresného súdu o zastavení exekúcie

obsahovalo nesprávne poučenie, v ktorom okresný súd uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu

nie je prípustný opravný prostriedok. Sťažovateľ sa však domnieval, že vzhľadom na to, že

ide o rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, opravný prostriedok proti rozhodnutiu je

prípustný, a preto postupoval v súlade s ustanovením § 204 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej len „OSP“), podľa ktorého ak rozhodnutie obsahuje nesprávne poučenie, že

odvolanie nie je prípustné, možno odvolanie podať do troch mesiacov od doručenia

rozhodnutia.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal jeho

sťažnosť na ďalšie konanie a v náleze vyslovil, že uznesením krajského súdu č. k.

-60 z 29. júla 2005 bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1

a právo podľa dohovoru, namietané uznesenie zrušil a vec vrátil

krajskému súdu na ďalšie konanie, zakázal mu pokračovať v porušovaní jeho práv, zaviazal

ho uhradiť mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk a trovy konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom...

Podľa súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví,

že vo veci rozhoduje jediný sudca. Zákon ustanoví, kedy sa na rozhodovaní senátu

zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť

aj zamestnanec súdu poverený sudcom. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného

sudcom je prípustný opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje vždy sudca.

Podľa

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) konania

začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak

odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4

a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa

použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak zastavenie

exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31. augusta 2005 proti

rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie.

Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 1. septembra 2005 proti

rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie. Podľa odseku 5

citovaného ustanovenia proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je

odvolanie prípustné.

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa

odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje...

Podľa odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom

konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti

uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.

Podľa účinného do 31. augusta 2005 na exekučné konanie podľa

osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný

predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa sudca, ktorému je vec pridelená náhodným výberom

pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov podľa osobitného

predpisu, si môže vyhradiť vybavovanie určitých vecí zverených justičným čakateľom alebo

súdnym úradníkom.

Podľa proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní

súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom možno podať odvolanie za rovnakých

podmienok ako proti rozhodnutiu sudcu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže úplne vyhovieť sudca. Ak sudca

odvolaniu podanému proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa nemieni

úplne vyhovieť, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , , ).

Citovaný je ústavným princípom pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj základom práva na súdnu a inú právnu ochranu zakotvených v siedmom oddiele

druhej hlavy ( až 50). Zároveň podľa podmienky

a podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon, resp. v zmysle je možné

domáhať sa práv podľa len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie

vykonávajú (obdobne napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že obsahom základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo

prerokovaná nezávislým a nestranným súdom, a preto v týchto právach nemožno vidieť

podstatnú odlišnosť.

V namietanom prípade okresný súd uznesením č. k. -35 z 21. januára 2005

na návrh sťažovateľa zastavil exekúciu. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom,

pričom obsahovalo poučenie, že proti nemu nie je prípustné odvolanie. Proti uzneseniu

okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol okresný súd (sudca)

uznesením č. k. -44 zo 16. marca 2005 tak, že ho odmietol. V odvolaní

sťažovateľa proti tomuto rozhodnutiu rozhodol krajský súd uznesením č. k.

60 z 29. júla 2005 tak, že odvolanie sťažovateľa odmietol.

Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 214 ods. 2 písm. a)

prejednal bez nariadenia pojednávania, lebo dospel k záveru, že odvolanie je

potrebné odmietnuť podľa . Procesno-právna úpravu §-u 374 ods. 3

ustanovuje, že proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym

úradníkom alebo justičným čakateľom možno podať odvolanie za rovnakých podmienok ako

proti rozhodnutiu sudcu. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník

alebo justičný čakateľ, môže úplne vyhovieť sudca. Ak sudca odvolaniu podanému proti

rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa nemieni úplne vyhovieť, predloží

vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Podľa ust. súd prvého stupňa uznesením odmietne odvolanie,

ktoré a) bolo podané oneskorene alebo b) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

odvolanie nie je prípustné.

Vzhľadom na citovanú platnú právnu úpravu obsiahnutú v ustanovení § 209 ods. 1

je namieste uzavrieť, že aj v prípade pokiaľ sudca odvolaniu podanému proti

rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa nemieni úplne vyhovieť (§ 374

ods. 3 tretia veta ) vec nepredloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu vtedy, ak týmto

odvolacím súdom je sám. V prípadoch podľa , je súd,

ktorého súdny úradník alebo justičný čakateľ napadnuté rozhodnutie vydal, odvolacím

súdom a proti jeho rozhodnutiu preto už nie je prípustné odvolanie.

V prejednávanej veci napadnutým uznesením rozhodoval súd prvého stupňa ako

odvolací súd o odvolaní súdneho exekútora proti výroku o trovách konania uznesenia

zo dňa 21. 1. 2005 vydaného vyšším súdnym úradníkom. Keďže odvolanie súdneho

exekútora smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (Exekučný

poriadok neustanovuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o trovách konania -

), správne súd prvého stupňa podľa

o odvolaní rozhodol sám a uznesením toto odmietol.

Vzhľadom na to, že súd, ktorý o odvolaní súdneho exekútora rozhodol je v tomto

prípade odvolacím súdom a proti jeho rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie, odvolací súd

podľa ust. odvolanie súdneho exekútora odmietol ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.“.

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň

by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (obdobne napr. ,

).

Ústavný súd už spomenul, že ochrany základného práva podľa sa

možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú (čl. 51 ods. 1

), pričom podrobnosti o tejto ochrane ustanoví zákon ( ).

V danom prípade sťažovateľ namietal skutočnosť, že krajský (dovolací) súd odmietol

jeho odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým tento odmietol odvolanie podané

proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka okresného súdu.

Exekučný poriadok je vo vzťahu k špeciálnou právnou úpravou, pričom

ustanovenia sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. V danom prípade

všeobecné súdy aplikovali ustanovenia Exekučného poriadku v znení účinnom do

31. augusta 2005, pretože exekučné konanie bolo začaté pred 1. septembrom 2005, a preto

v súlade s § 238 ods. 1 Exekučného poriadku sa malo dokončiť podľa skôr účinného

zákonného znenia.

ako všeobecná právna úprava v zakotvuje, že odvolanie proti

rozhodnutiu v exekučnom konaní podľa Exekučného poriadku je možné len vtedy, ak to

tento zákon výslovne pripúšťa. S prihliadnutím na § 58 ods. 4 Exekučného poriadku

odvolanie proti uzneseniu o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c)

Exekučného poriadku nebolo možné. Súčasná právna úprava exekučného konania účinná od

1. septembra 2005 v § 58 ods. 5 Exekučného poriadku zakotvuje, že proti výroku o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné. Z uvedeného vyplýva, že

v čase rozhodovania daná právna úprava neplatila, a preto vzhľadom na

nebolo možné uznesenie o zastavení exekúcie vydané podľa § 57 ods. 1 písm. c)

Exekučného poriadku napadnúť odvolaním, a to ani v časti týkajúcej sa náhrady trov

exekučného konania. V danom prípade totiž skutočne nie je rozhodujúce, či rozhodoval

sudca alebo poverený zamestnanec súdu, pretože aj keby o zastavení exekučného konania

a o trovách exekúcie rozhodoval sudca, odvolanie by rovnako nebolo prípustné.

Z uvedeného zároveň vyplýva, že poučenie exekučného súdu o neprípustnosti odvolania

proti jeho uzneseniu bolo správne.

Podľa názoru ústavného súdu z uznesenia krajského súdu č. k. -60

z 29. júla 2005 nevyplýva jednostrannosť zakladajúcu svojvôľu alebo takú aplikáciu

zákonných ustanovení, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa

vzhľadom na uvedené skutočnosti nedomnieva, že by skutkové alebo právne závery

krajského súdu bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

nezlučiteľné s označenými článkami a dohovoru.

Keďže ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím

krajského súdu a namietaným základným právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a právom na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, sťažnosť

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, žiadosťou sťažovateľa

o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2007