Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
PL. ÚS 29/07
PDF · 147.3 KB
No categories available
PL. ÚS 29/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne na neverejnom zasadnutí 11. apríla 2007
po predbežnom prerokovaní sťažnosti M. F., G., zastúpeného advokátom JUDr. V. P., B.,
pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb primátora v obci P. konaných 2. decembra
2006 takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť M. F. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 13. decembra
2006 doručené podanie M. F. (ďalej len „sťažovateľ“) označené ako „Oznámenie
o porušení volebného moratória“ a na základe výzvy ústavného súdu doplnené podaním
sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 17. januára 2007, v prílohe ktorého zaslal
splnomocnenie na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. V.
P. Ústavný súd kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
Podľa tvrdenia sťažovateľa kandidoval vo voľbách v obci P. 2. decembra 2006 na
funkciu starostu obce a získal viac ako 10 % platných hlasov. Sťažovateľ v sťažnosti
uviedol, že: „Protikandidát na starostu D. B. porušil volebnú kampaň a to tým, že
miestnych voličov zavádzal a uvádzal do omylu poskytovaním nepravdivých a pravdu
skresľujúcich informácii o ostatných kandidátoch. V rozpore so zák. č. 340/1990 Zb.
o voľbách do orgánov samosprávy miestnym voličom podával alkoholické nápoje vo
väčšom množstve. Protikandidáti na starostu v obci P. sú presvedčení, že došlo k porušeniu
ich práva na ochranu osobnosti, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti a to neoprávneným
zásahom zo strany D. B. do chránených práv osobnosti fyzickej osoby. Všetci traja
kandidáti sa domáhali, aby sa zo strany D. B. upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu osobnosti, ale D. B. naďalej kandidátov slovne ohováral, vyjadroval sa
vulgárne na ich adresu, snažil sa maximálne poškodiť ich dobré meno a aj týmto spôsobom
znevýhodňoval ich pozíciu. V deň volieb predsedníčka volebnej komisie v obci P. vlastným
motorovým vozidlom vyhľadávala a agitovala voličov a osobne ich dovážala do volebnej
miestnosti.“
Na základe dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd
nálezom „1. vyslovil, že
a) sťažnosť protikandidáta M. F. voči nezákonnosti a neústavnosti volieb do orgánov
miestnej samosprávy v obci P. je oprávnená a Ústavný súd jej vyhovuje
b) Ústavný súd vyhlasuje nálezom voľby do orgánu miestnej samosprávy v obci P.
konané dňa 2. 12. 2006 za neplatné.
2) prikazuje
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky vyhlásiť nové voľby (...) podľa
zákona č. 346/1990 Zb. (...).
ukladá D. B., zdržať sa neoprávnených zásahov do chránených práv občianskej cti
a ľudskej dôstojnosti protikandidáta M. F. (...)“.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením
bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie
sa nemusí odôvodniť.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje,
akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť
alebo nezákonnosť volieb do (...) orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb
môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. 1 písm. a) až e) aj (...) kandidát,
ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť proti výsledku
volieb do (...) orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát, ktorý získal aspoň
10 % hlasov (...).
Ústavný súd z povahy podaní sťažovateľa z 8. decembra 2006 a z 10. januára 2007
zistil, že ide o sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, ktorá nespĺňa všetky náležitosti
predpísané v § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť okrem všeobecných náležitostí (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) musí
obsahovať aj vyjadrenie sťažovateľa o tom, či napáda voľby na celom území Slovenskej
republiky, alebo len v určitom volebnom obvode; kandidát môže namietať len zvolenie
iného kandidáta vo svojom volebnom obvode [§ 60 ods. 1 písm. a) zákona o ústavnom
súde], aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov [§ 60 ods. 1 písm. b)
zákona o ústavnom súde], údaje a dôkazy o tom, že je oprávneným navrhovateľom
podľa § 59; to neplatí v prípade navrhovateľov uvedených v § 18 písm. a) až e)
[§ 60 ods. 1 písm. c) zákona o ústavnom súde] a návrh na rozhodnutie vo veci samej
[§ 60 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde].
Ústavný súd preto 19. januára 2007 vyzval právneho zástupcu sťažovateľa
na odstránenie nedostatkov podania tak, aby obsahovalo všetky náležitosti požadované
ustanoveniami § 59 až 61 zákona o ústavnom súde, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy.
Na jej základe právny zástupca sťažovateľa podaním z 1. februára 2007 požiadal
o predĺženie lehoty o 15 dní, ktorému ústavný súd vyhovel, a lehotu mu predĺžil
do 19. februára 2007.
Právny zástupca aj napriek tomu do dnešného dňa podanie nedoplnil a nedostatky
podania neodstránil.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ napriek tomu, že v podaní z 10. januára 2007
tvrdí, že vo voľbách na starostu obce P. konaných 2. decembra 2006 získal viac ako 10 %
hlasov, jednoznačne nepreukázal, že je osobou oprávnenou na podanie sťažnosti tak, ako to
ustanovuje § 59 zákona o ústavnom súde, neuviedol, koľko hlasov získal a koľko bolo
oprávnených voličov. Ďalej sťažnosť sťažovateľa ústavný súd hodnotil aj ako neúplnú
z hľadiska nedostatočného odôvodnenia návrhu, pretože neoznačil a nenavrhol dôkazy
za účelom preukázania svojich tvrdení [§ 60 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde].
Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa
neumožňuje, aby o nej ústavný súd konal a rozhodol vo veci samej.
Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva (PL. ÚS 17/94, PL. ÚS 19/94),
že v konaní o volebných veciach nesie dôkazné bremeno sťažovateľ.
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé,
závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou
zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby
za neplatné, pretože namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb
(PL. ÚS 18/99).
Ak ústavný súd poučí sťažovateľa o jeho procesných právach a povinnostiach
v konaní o sťažnosti podľa čl. 129 ods. 2 ústavy s cieľom poskytnúť mu plnú možnosť
na uplatnenie ústavnej ochrany a poučí ho o tom, ako treba opravu alebo doplnenie
sťažnosti urobiť, je procesnou povinnosťou sťažovateľa a tiež v jeho záujme výzvu
ústavného súdu a pokyny na opravu alebo doplnenie sťažnosti v nej obsiahnuté rešpektovať.
Aj napriek tomu, že ústavný súd sťažovateľa vyzval na odstránenie nedostatkov
podania s výslovným poučením o tom, ako je potrebné sťažnosť doplniť, sťažovateľ na ňu
dosiaľ nereagoval. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom
prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nedostatok zákonom
predpísaných náležitostí.
Na základe uvedeného rozhodol ústavný súd, tak ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.