Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 86/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., pre namietané porušenie jeho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove

rozhodujúceho v danej veci v rámci odvolacieho konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca 2007

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) rozhodujúceho v danej veci v rámci odvolacieho konania.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ústavný súd nálezom sp. zn.

z 24. augusta 2006 vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , pričom mu zároveň prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov

„napriek tomu, že vo veci samej už tento súd predtým rozhodol svojím rozsudkom dňa

10. III. 2006“.

Sťažovateľ zároveň vyslovil názor, že „sa v tejto sťažnosti označení porušovatelia

mojich práv zrejme nijako neponáhľali s úmyslom, aby celá vec bola čím skôr meritórne

a právoplatne uzavretá v následne pokračujúcom odvolacom konaní na základe môjho

písomného odvolania proti rozsudku prvostupňového súdu, zo dňa 14. VI. 2006“.

Sťažovateľ v tejto súvislosti dodal, že mu nie je známe, kedy bol spis predložený

na rozhodnutie krajskému súdu, ale zároveň vyslovil názor, že mu je známa skutočnosť,

že predmetný súdny spor vedený okresným súdom pod sp. zn. nie je dosiaľ

právoplatne skončený.

Sťažovateľ sa domnieva, že daným postupom okresného súdu a krajského

(odvolacieho) súdu bolo porušené jeho základné právo podľa a právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a to aj preto, že obidva súdy „museli vedieť a aj teraz vedia,

že táto kauza má pre mňa nesmierne dôležitý význam!“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd v náleze vyslovil,

že „liknavým a nepružným postupom Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu

v Bardejove, v súdnom konaní vedenom u neho pod sp. zn. “ bolo porušené jeho

základné právo podľa a právo podľa dohovoru,

„odvolaciemu prešovskému súdu“ prikázal, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov,

okresný súd a krajský súd zaviazal zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie

v celkovej sume 60 000 Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľa prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu a krajského súdu ako súdu

odvolacieho) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , , ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namietal porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom krajského súdu

rozhodujúceho v danej veci v rámci odvolacieho konania.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom (...).

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že v namietanej veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -88 z 10. marca

2006 tak, že návrh sťažovateľa zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ

15. júna 2006 odvolanie. Na základe toho okresný súd 30. júna 2006 predložil spis

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. O odvolaní rozhodol krajský súd rozsudkom

sp. zn. z 2. marca 2007 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa

a nepripustil zmenu návrhu. Po rozhodnutí a písomnom vyhotovení rozsudku krajský súd

vrátil spis okresnému súdu 15. marca 2007. Rozsudok okresného súdu v spojení

s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 26. marca 2007.

Ústavný súd konštatuje, že vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením,

ako aj úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania, okresný

súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej

neistoty sťažovateľa. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné namietanú vec posudzovať

so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,

že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek

podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania. Keďže rozhodnutím

krajského súdu došlo k právoplatnému skončeniu veci bez toho, aby bola akýmkoľvek

zákonom dovoleným spôsobom vrátená späť okresnému súdu, ústavný súd je toho názoru,

že okresný súd v čase podania sťažnosti (19. marca 2007 bola sťažnosť odovzdaná

na poštovú prepravu a 20. marca 2007 bola doručená ústavnému súdu) už nemohol žiadnym

ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom

a napokon ani postup krajského súdu. Jediná úloha okresného súdu spočívala v doručení

rozsudku krajského súdu účastníkom konania, čo okresný súd bez zbytočného odkladu

splnil, a to vo vzťahu k odporcovi 23. marca 2007 a vo vzťahu k sťažovateľovi 26. marca

2007. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru, že sťažnosť podaná proti okresnému

súdu je zjavne neopodstatnená (napr. , , ).

K právnemu záveru o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti dospel ústavný súd

aj vo vzťahu k namietanému postupu krajského (odvolacieho) súdu.

Preskúmaním časti spisu okresného súdu sp. zn. týkajúcej sa odvolacieho

konania, predmetom ktorého bolo rozhodovanie krajského súdu o odvolaní sťažovateľa

proti rozsudku okresného súdu z 10. marca 2006, ústavný súd zistil, že krajský súd 6. júla

2006 zaslal odvolanie sťažovateľa na vyjadrenie odporcovi a 27. novembra 2006 určil

termín odvolacieho pojednávania na 31. január 2007. Pojednávanie bolo z dôvodu

neprítomnosti oboch účastníkov konania (aj napriek vykázanému doručeniu predvolania)

odročené na 28. február 2007. Na ďalšom pojednávaní konanom na krajskom súde

28. februára 2007 boli prítomní obaja účastníci konania, pričom krajský súd toto

pojednávanie odročil na 2. marec 2007 za účelom vyhlásenia rozsudku, ktorým potvrdil

prvostupňový rozsudok a nepripustil zmenu návrhu. Po rozhodnutí a písomnom vyhotovení

rozsudku 15. marca 2007 vrátil spis okresnému súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď mu bola doručená sťažnosť sťažovateľa,

rozsudok krajského súdu už bol vyhlásený a bol ním potvrdený rozsudok súdu prvého

stupňa. O tejto skutočnosti mal sťažovateľ bez akýchkoľvek pochybností vedomosť, pretože

bol prítomný na pojednávaní pred odvolacím súdom 2. marca 2007.

Ústavný súd vo vzťahu k namietanému postupu krajského súdu zastáva obdobný

názor, ktorý prezentoval pri posudzovaní postupu okresného súdu z hľadiska možného

porušenia základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že krajský súd v čase podania ústavnej

sťažnosti už nemohol podniknúť žiadne zákonné kroky na odstránenie stavu právnej

neistoty, pretože v danom čase už bol vyhlásený jeho rozsudok, spis sa už nenachádzal

v jeho dispozičnej sfére, keďže už bol vrátený okresnému súdu, úlohou ktorého bolo doručiť

rozhodnutie odvolacieho súdu účastníkom konania. Po splnení tohto predpokladu bolo

konanie právoplatne skončené 26. marca 2007.

Z týchto dôvodov bolo potrebné sťažnosť po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť

podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,

ako aj jeho žiadosťou (aj keď nejasne formulovanou) o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007