Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 131/09
PDF · 153.17 KB
No categories available
III. ÚS 131/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť M. V., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. J., B.,
pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie
jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.
10 C 44/00 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2008
doručená sťažnosť M. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. B. J.,
B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 44/00.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že namietané konanie prebieha na okresnom súde
od 9. decembra 1996, keď na ňu A., a. s., B. (ďalej len „žalobkyňa“), podala žalobu
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 412 435 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka
poukázala na skutočnosť, že prvý termín pojednávania bol určený až na 6. marec 2001,
avšak toto pojednávanie sa neuskutočnilo. Okrem toho okresný súd určil termíny ďalších
pojednávaní na 9. marec 2004 a 21. jún 2005, no ani tieto sa podľa vyjadrenia sťažovateľky
nekonali. Sťažovateľka zdôraznila, že až na pojednávaní okresného súdu 20. júna 2006 bol
vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala odvolanie, na základe čoho potom
okresný súd 22. februára 2007 predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“). Podľa vyjadrenia sťažovateľky krajský súd vrátil spis okresnému
súdu v máji 2007 na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov. Na základe toho
okresný súd uznesením z 25. júla 2007 rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov.
Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol spis predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.
Keďže sťažovateľka prejavovala nespokojnosť s postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 10 C 44/00, 20. februára 2008 podala predsedovi tamojšieho súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú podľa jej vyjadrenia ku dňu podania ústavnej
sťažnosti predseda okresného súdu nereagoval.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vyslovila názor, že vzhľadom
na skutočnosť, že namietané konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 10 C 44/00
nie je dosiaľ právoplatne skončené, dochádza k prehlbovaniu jej právnej neistoty, v ktorej
sa bude nachádzať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:
„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 44/00 porušené bolo.
Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci bez zbytočných prieťahov konal
a aby spis predložil odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu na rozhodnutie.
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie
v sume = 1.000.000,- Sk (slovom: jedenmilión slovenských korún).
Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy konania.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal
ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. III. ÚS 199/02,
III. ÚS 263/03, II. ÚS 98/06).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 44/00.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom.
Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 44/00 ústavný súd zistil,
že v namietanej veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 10 C 44/00-81 z 20. júna 2006
tak, že sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 412 435 Sk s príslušenstvom,
ako aj trovy konania. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka prostredníctvom svojho
právneho zástupcu 13. novembra 2006 odvolanie, na základe čoho potom okresný súd
22. februára 2007 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu. Ten však 30. mája 2007
vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní na rozhodnutie o návrhu
sťažovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Potom, ako okresný súd
25. júla 2007 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, 27. novembra 2007
predložil spis krajskému súdu, ktorý 20. februára 2008 nariadil termín
pojednávania na 27. január 2009. Na tomto pojednávaní krajský súd vyhlásil rozsudok č. k.
5 Co 484/07-111, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Spis bol okresnému súdu
z krajského súdu vrátený 2. marca 2009 a po doručení rozsudku odvolacieho súdu
účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom, bolo konanie vedené na okresnom
súde pod sp. zn. 10 C 44/00 právoplatne skončené 25. marca 2009. Okrem toho ústavný súd
zo spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu
podala proti rozsudku odvolacieho súdu 23. apríla 2009 dovolanie.
Keďže ústavný súd je v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný
návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, sťažnosť
sťažovateľky posúdil v rozsahu, ktorý vyplynul z petitu, ktorý tvorí východisko
pre rozhodnutie ústavného súdu. V ňom sťažovateľka namietala prieťahy výslovne
len v konaní okresného súdu, a teda prieťahy v konaní krajského súdu nenamietala.
Touto formuláciou petitu bol ústavný súd viazaný.
Ústavný súd konštatuje, že vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením,
ako aj úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania, okresný
súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej
neistoty sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné namietanú vec posudzovať
so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu
pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,
že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek
podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania. Keďže rozhodnutím
krajského súdu došlo k právoplatnému skončeniu veci bez toho, aby bola akýmkoľvek
zákonom dovoleným spôsobom vrátená späť okresnému súdu, ústavný súd je toho názoru,
že okresný súd v čase podania sťažnosti (3. apríla 2008) už nemohol žiadnym ústavne
relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom a napokon
ani postup krajského súdu, keďže spis sa od 27. novembra 2007 nachádzal práve
na odvolacom súde. Jediná úloha okresného súdu spočívala v doručení rozsudku krajského
súdu účastníkom konania, čo okresný súd bez zbytočného odkladu potom, ako mu bol spis
z krajského súdu vrátený (2. marca 2009), splnil, a to vo vzťahu k žalobkyni 20. marca 2009
a vo vzťahu k sťažovateľke 25. marca 2009. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru,
že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená (napr. IV. ÚS 188/03,
II. ÚS 1/05, IV. ÚS 288/05, III. ÚS 86/07).
Keďže sťažovateľka podala 23. apríla 2009 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
dovolanie, úloha okresného súdu po právoplatnom skončení namietaného konania spočíva
za daných okolností vo vykonaní úkonov súvisiacich s predložením spisu Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky na rozhodnutie o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.
Táto skutočnosť je však vo vzťahu k námietkam sťažovateľky, ktoré boli predmetom
konania ústavného súdu, irelevantná a v súčasnej dobe nesúvisí s konaním okresného súdu
vo veci samej.
Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu
zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky vyplývajúcimi zo sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. mája 2009