Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 131/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť M. V., B., zastúpenej advokátom JUDr. B. J., B.,

pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť M. V. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. apríla 2008

doručená sťažnosť M. V., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. B. J.,

B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že namietané konanie prebieha na okresnom súde

od 9. decembra 1996, keď na ňu A., a. s., B. (ďalej len „žalobkyňa“), podala žalobu

o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 412 435 Sk s príslušenstvom. Sťažovateľka

poukázala na skutočnosť, že prvý termín pojednávania bol určený až na 6. marec 2001,

avšak toto pojednávanie sa neuskutočnilo. Okrem toho okresný súd určil termíny ďalších

pojednávaní na 9. marec 2004 a 21. jún 2005, no ani tieto sa podľa vyjadrenia sťažovateľky

nekonali. Sťažovateľka zdôraznila, že až na pojednávaní okresného súdu 20. júna 2006 bol

vo veci vyhlásený rozsudok, proti ktorému podala odvolanie, na základe čoho potom

okresný súd 22. februára 2007 predložil spis na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“). Podľa vyjadrenia sťažovateľky krajský súd vrátil spis okresnému

súdu v máji 2007 na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov. Na základe toho

okresný súd uznesením z 25. júla 2007 rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebol spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní proti prvostupňovému rozsudku.

Keďže sťažovateľka prejavovala nespokojnosť s postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , 20. februára 2008 podala predsedovi tamojšieho súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú podľa jej vyjadrenia ku dňu podania ústavnej

sťažnosti predseda okresného súdu nereagoval.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka vyslovila názor, že vzhľadom

na skutočnosť, že namietané konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

nie je dosiaľ právoplatne skončené, dochádza k prehlbovaniu jej právnej neistoty, v ktorej

sa bude nachádzať až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Vychádzajúc z uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:

„Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Bratislava III prikazuje, aby vo veci bez zbytočných prieťahov konal

a aby spis predložil odvolaciemu súdu bez zbytočného odkladu na rozhodnutie.

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie

v sume = 1.000.000,- Sk (slovom: jedenmilión slovenských korún).

Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť sťažovateľke trovy konania.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) sťažnosť sťažovateľky prerokoval na neverejnom zasadnutí a preskúmal

ju zo všetkých hľadísk uvedených v .

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu (v tomto prípade okresného súdu) nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namietala porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil,

že v namietanej veci rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. -81 z 20. júna 2006

tak, že sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalovanej sumu 412 435 Sk s príslušenstvom,

ako aj trovy konania. Proti tomuto rozsudku podala sťažovateľka prostredníctvom svojho

právneho zástupcu 13. novembra 2006 odvolanie, na základe čoho potom okresný súd

22. februára 2007 predložil spis na rozhodnutie krajskému súdu. Ten však 30. mája 2007

vrátil spis okresnému súdu bez rozhodnutia o odvolaní na rozhodnutie o návrhu

sťažovateľky na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Potom, ako okresný súd

25. júla 2007 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, 27. novembra 2007

predložil spis krajskému súdu, ktorý 20. februára 2008 nariadil termín

pojednávania na 27. január 2009. Na tomto pojednávaní krajský súd vyhlásil rozsudok č. k.

-111, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Spis bol okresnému súdu

z krajského súdu vrátený 2. marca 2009 a po doručení rozsudku odvolacieho súdu

účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom, bolo konanie vedené na okresnom

súde pod sp. zn. právoplatne skončené 25. marca 2009. Okrem toho ústavný súd

zo spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podala proti rozsudku odvolacieho súdu 23. apríla 2009 dovolanie.

Keďže ústavný súd je v súlade s viazaný

návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone, sťažnosť

sťažovateľky posúdil v rozsahu, ktorý vyplynul z petitu, ktorý tvorí východisko

pre rozhodnutie ústavného súdu. V ňom sťažovateľka namietala prieťahy výslovne

len v konaní okresného súdu, a teda prieťahy v konaní krajského súdu nenamietala.

Touto formuláciou petitu bol ústavný súd viazaný.

Ústavný súd konštatuje, že vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením,

ako aj úkonmi, ktoré musel okresný súd vykonať v spojitosti s podaním odvolania, okresný

súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie právnej

neistoty sťažovateľky. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné namietanú vec posudzovať

so zreteľom na ako vec, v ktorej ústavná úloha okresného súdu

pri odstraňovaní právnej neistoty skončila rozhodnutím vo veci samej za predpokladu,

že toto rozhodnutie bude napokon konečným rozhodnutím vo veci samej aj napriek

podanému odvolaniu a vykonaniu riadneho opravného konania. Keďže rozhodnutím

krajského súdu došlo k právoplatnému skončeniu veci bez toho, aby bola akýmkoľvek

zákonom dovoleným spôsobom vrátená späť okresnému súdu, ústavný súd je toho názoru,

že okresný súd v čase podania sťažnosti (3. apríla 2008) už nemohol žiadnym ústavne

relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne prieťahy v ňom a napokon

ani postup krajského súdu, keďže spis sa od 27. novembra 2007 nachádzal práve

na odvolacom súde. Jediná úloha okresného súdu spočívala v doručení rozsudku krajského

súdu účastníkom konania, čo okresný súd bez zbytočného odkladu potom, ako mu bol spis

z krajského súdu vrátený (2. marca 2009), splnil, a to vo vzťahu k žalobkyni 20. marca 2009

a vo vzťahu k sťažovateľke 25. marca 2009. Tento stav veci viedol ústavný súd k záveru,

že sťažnosť podaná proti okresnému súdu je zjavne neopodstatnená (napr. ,

, , ).

Keďže sťažovateľka podala 23. apríla 2009 proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

dovolanie, úloha okresného súdu po právoplatnom skončení namietaného konania spočíva

za daných okolností vo vykonaní úkonov súvisiacich s predložením spisu Najvyššiemu súdu

Slovenskej republiky na rozhodnutie o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Táto skutočnosť je však vo vzťahu k námietkam sťažovateľky, ktoré boli predmetom

konania ústavného súdu, irelevantná a v súčasnej dobe nesúvisí s konaním okresného súdu

vo veci samej.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky vyplývajúcimi zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2009