Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 46/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2007

predbežne prerokoval sťažnosť M. M., M., vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 23. augusta 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. februára

2007 doručená sťažnosť M. M., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a

(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. z 23. augusta 2006.

Z rozsiahlej sťažnosti sťažovateľa a z priložených príloh vyplýva, že 8. decembra

1999 bol zrazený autom a utrpel úraz. Po skončení práceneschopnosti podal 27. septembra

2000 žiadosť o invalidný dôchodok. Posudková komisia sociálneho zabezpečenia S. p.,

pobočka M., posudzovala jeho zdravotný stav 7. novembra 2000 a na základe posúdenia

S. p., ústredie B., rozhodnutím z 24. novembra 2000 zamietla jeho žiadosť o invalidný

dôchodok. Sťažovateľ podal návrh na preskúmanie uvedeného rozhodnutia. Jeho zdravotný

stav bol pre účely súdneho konania posudzovaný Posudkovou komisiou sociálneho

zabezpečenia č. 9 so sídlom v K. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

rozsudkom č. k. -9 z 5. júna 2001 rozhodnutie S. p., ústredie B., potvrdil. Podľa

sťažovateľa bolo rozhodnuté na základe nekompletného vyšetrenia jeho zdravotného stavu,

neboli vykonané žiadne odborné lekárske vyšetrenia, ktoré navrhoval, a krajský súd mu

neumožnil doplnenie odborných lekárskych nálezov. Sťažovateľ sa proti rozsudku

krajského súdu odvolal. Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 29. januára 2002

potvrdil rozsudok krajského súdu, keď uviedol, že niet dôvodu pre vykonávanie ďalšieho

dokazovania opätovným vyšetrovaním zdravotného stavu sťažovateľa. Návrhom z 9. júla

2006 sa sťažovateľ domáhal obnovy konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

. Krajský súd uznesením č. k. -18 zo 7. septembra 2006 však návrh

na obnovu konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom

najvyšší súd ešte nerozhodol, a z tohto dôvodu sa sťažnosť týka len druhej žiadosti

o invalidný dôchodok.

Sťažovateľ podal 11. mája 2002 opätovnú žiadosť o invalidný dôchodok. Jeho

zdravotný stav posudzovala 24. júna 2002 Posudková komisia sociálneho zabezpečenia č. 3

S. p., pobočka M. Sťažovateľ uvádza, že komisii ústne predniesol všetky zdravotné

problémy, komisia ho však neoboznámila s výsledkom konania, nemohol nazrieť do spisu,

nemohol sa ku konaniu vyjadriť, podať námietky či návrhy. S. p., ústredie B., rozhodnutím

z 15. júla 2002 jeho žiadosť o invalidný dôchodok zamietla. Sťažovateľ podal návrh na

preskúmanie uvedeného rozhodnutia krajským súdom a odôvodnil ho zaujatosťou a tým, že

podmienky pre priznanie invalidného dôchodku spĺňa. Jeho zdravotný stav bol pre účely

súdneho konania posudzovaný Posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia č. 12, S. p.,

pobočka P. Krajský súd rozsudkom č. k. -9 z 2. decembra 2002 rozhodnutie S. p.,

ústredie B., potvrdil. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd rozhodoval na základe

nedostatočne zisteného stavu veci, rozsudok považuje za vecne a právne nesprávny, a preto

podal proti nemu odvolanie najvyššiemu súdu, v ktorom vyslovil nespokojnosť s posúdením

jeho zdravotného stavu posudkovými komisiami, ktoré podľa neho nezohľadnili všetky jeho

poškodenia zdravia a ako dôkaz pripojil ortopedické a neurologické nálezy z rokov 2000 až

2002 a dodatočne zaslal aj novší RTG nález a výsledky reumatologických vyšetrení.

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 10. decembra 2003 potvrdil rozsudok

krajského súdu a uviedol, že posudok je úplný a presvedčivo odôvodňuje záver, že

sťažovateľ nie je invalidný a ani čiastočne invalidný.

V septembri 2005 sťažovateľ absolvoval vyšetrenia, ktorých výsledky podľa jeho

názoru odôvodňujú invaliditu. Z tohto dôvodu podal 15. februára 2006 návrh na povolenie

obnovy konania vo veci rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. .

Krajský súd uznesením č. k. -65 z 24. júla 2006 zastavil konanie. Proti

tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn.

z 23. augusta 2006 napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.

Vo vzťahu ku každej posudkovej komisii a ku každému súdu sťažovateľ v sťažnosti

uvádzal, že ich posudky a rozhodnutia vychádzajú z nedostatočne zisteného zdravotného

stavu. Tieto inštitúcie nevyhoveli jeho upozorneniam na nutnosť ďalších vyšetrení, ktoré by

potvrdili jeho invaliditu. V sťažnosti ďalej odkazuje na množstvo zdravotnej dokumentácie,

ktorá má potvrdiť jeho argumentáciu, opakovane cituje rad ustanovení správneho poriadku

a (ďalej len „OSP“), ktoré mali byť porušené.

Sťažovateľ napokon v časti nazvanej ako „Návrh na rozhodnutie vo veci samej“

namietal porušenie , ako aj základných práv podľa a

a práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru. Uvádza, že „K týmto porušeniam, porušeniam

ústavnosti, došlo protiústavným postupom završeným právoplatným uznesením Najvyššieho

súdu S. r. – nečinnosťou súdu.“ Na základe toho navrhuje, aby ústavný súd vydal takýto

nález:

„Navrhujem podľa zrušenie

právoplatného uznesenia Najvyššieho súdu S. r. zo dňa 23. 8. 2006 č. .“

Sťažovateľ ďalej navrhuje ďalšie vyšetrenie, opätovné posúdenie jeho zdravotného

stavu posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia a žiada priznať invalidný dôchodok.

Podľa žiada náhradu škody a taktiež primerané finančné zadosťučinenie

podľa . Na záver ešte opätovne pripomenul svoje závažné právne

problémy a z toho plynúce sťažené spoločenské uplatnenie.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa prvej vety ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom pre odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (mutatis mutandis , ).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv sťažovateľa postupom

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 23. augusta 2006.

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným

súdom napokon nie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale

chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi

ústavný súd a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti ( ) nemôže

zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia

zákonov, a že jeho úloha sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách (napr. ).

Najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 10. decembra 2003 potvrdil rozsudok

krajského súdu o potvrdení rozhodnutia S. p. v B. o zamietnutí žiadosti sťažovateľa

o invalidný dôchodok. Doručením uvedeného rozsudku účastníkom sa stalo rozhodnutie

o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku formálne právoplatným. Sťažovateľ

návrhom doručeným najvyššiemu súdu 17. februára 2006 žiadal o obnovu uvedeného

konania. Najvyšší súd postúpil vec krajskému súdu a ten uznesením č. k. -65

z 24. júla 2006 konanie zastavil. Po odvolaní sťažovateľa najvyšší súd uznesením

sp. zn. z 23. augusta 2006, ktoré sťažovateľ sťažnosťou napáda, potvrdil

zastavenie konania o obnove.

Podľa proti rozhodnutiu súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie

správneho orgánu, je prípustné odvolanie. (...) Obnova konania, dovolanie a mimoriadne

dovolanie nie sú prípustné.

Podľa vo veciach dôchodkového zabezpečenia možno podať proti

rozhodnutiu krajského súdu odvolanie, o ktorom rozhodne najvyšší súd; dovolanie proti

rozsudku najvyššieho súdu o odvolaní je prípustné. Na odvolacie konanie sa použijú

primerane ustanovenia prvej hlavy štvrtej časti tohto zákona a na konanie o dovolaní sa

použijú primerane ustanovenia tretej hlavy štvrtej časti tohto zákona; pojednávanie netreba

nariaďovať.

Predovšetkým je nutné uviesť, že podľa výslovnej a zreteľnej právnej úpravy

v je v sťažovateľovej veci obnova konania neprípustná. Najvyšší súd v tomto

prípade nemohol porušiť žiadne sťažovateľom namietané právo, pretože rozhodol v súlade

s jednoznačnou právnou úpravou, pričom výklad tejto úpravy nemôže byť z hľadiska

ústavných práv a slobôd sťažovateľa sporný.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že:

„Najvyšší súd konštatuje, že obnova konania vo veciach rozhodovania o opravných

prostriedkov proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa III. Hlavy, V. časti O. s. p nie je

v zmysle , posledná veta prípustná. Prípustnosť obnovy konania vo

veciach dôchodkového zabezpečenia neupravuje ani ust. “ Na základe

toho najvyšší súd konštatoval, že postup súdu prvého stupňa bol vecne správny.

Podľa názoru ústavného súdu právny názor najvyššieho súdu je zdôvodnený

dostatočne a nemožno ho považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Skutočnosť,

že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe

viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani

oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri

výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len

v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne

poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu predmetný právny výklad

najvyšším súdom takéto nedostatky nevykazuje, a preto bolo potrebné sťažnosť odmietnuť

ako zjavne neopodstatnenú.

Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti nemožno odstrániť. Z uvedeného dôvodu

rozhodovanie o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom

stratilo opodstatnenie, a preto sa ňou ústavný súd už nezaoberal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2007