Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 253/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B. L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. M. P., B., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Nové Zámky v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených elektronickými prostriedkami

a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti B. L. P., a. s, o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra

2006 (doplnená 25. januára 2007) doručená sťažnosť spoločnosti B. L. P., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. P., B., pre namietané porušenie jej

základného práva na súdnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové

Zámky (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených

elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažovateľka uviedla, že 31. marca 2006 podala okresnému súdu prostredníctvom

svojho právneho zástupcu okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov. Keďže

podľa ustanovenia (ďalej len “OSP“) možno

podanie urobiť aj elektronickými prostriedkami, pričom musí byť podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, sťažovateľka podala podanie takouto formou.

Sťažovateľka uviedla, že spolu s podaním a jeho prílohami doručila okresnému súdu

aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala okresný súd o tom, že jej podanie

je obsiahnuté na DVD nosiči. Na podanie sťažovateľky reagoval okresný súd listom

z 5. apríla 2006, v ktorom uviedol, že „súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii

elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona

na prijímanie podania elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického

podpisu podľa osobitných predpisov“. Z uvedeného dôvodu okresný súd list sťažovateľky

neposúdil ako podanie, a preto jej DVD nosič vrátil.

Na oznámenie okresného súdu reagovala sťažovateľka listom z 26. apríla 2006,

v ktorom uviedla, že je jej zrejmé, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je podaním, ale len

sprievodným listom k návrhom na vydanie platobných rozkazov, a že samotné návrhy

sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľka v liste zároveň

poukázala na to, že podanie bolo urobené v súlade s ustanovením a bolo

aj riadne okresnému súdu doručené, pričom deň doručenia je potrebné v súlade

s ustanovením poriadku považovať za deň začatia konania. V liste

sťažovateľka argumentovala aj ustanovením § 132 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku

pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších

predpisov, ktoré ustanovuje: „Pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami

podpísaných zaručeným elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov.

Takto prijaté podania sa odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.“

Sťažovateľka zároveň dodala, že podanie elektronickými prostriedkami podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona je možné učiniť už

od 1. mája 2002, pričom ona nemôže niesť zodpovednosť za to, že okresný súd nemá

vytvorené podmienky na prijímanie takýchto podaní.

Okrem uvedeného sťažovateľka poukázala na skutočnosť, že požiadala Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) o zaujatie

stanoviska ku vzniknutej situácii, ale ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu

z ministerstva spravodlivosti neobdržala žiadnu odpoveď.

Sťažovateľka ďalej argumentovala, že 24. júla 2006 podala okresnému súdu nové

podanie, a to tým istým spôsobom, ako v prvom prípade, teda zaslala sprievodný list a DVD

nosič. V sprievodnom liste uviedla, že návrhy na vydanie platobných rozkazov podpísané

zaručeným elektronickým podpisom spolu s prílohami sú zaznamenané na DVD nosiči.

V tejto súvislosti sťažovateľka poznamenala, že v tomto prípade nešlo o totožné návrhy,

ako to bolo v prechádzajúcom prípade. Avšak aj po podaní týchto návrhov zaznamenaných

v elektronickej podobe na DVD nosiči jej okresný súd listom z 30. októbra 2006 oznámil,

že jej podanie z 24. júla 2006 nie je možné prijať z rovnakých dôvodov, ako v predošlom

prípade.

Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd a ministerstvo spravodlivosti

si nesprávne vykladajú ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky Národného bezpečnostného úradu

č. o spôsobe a postupe používania elektronického podpisu v obchodnom

a administratívnom styku, keď tvrdia, že predmetné ustanovenie dáva orgánu verejnej moci

alebo orgánu verejnej správy na výber, či bude, alebo nebude využívať elektronický podpis.

V tejto súvislosti argumentovala aj tým, že súdy musia byť primerane technicky

a personálne vybavené na prijímanie podaní, pričom všetky formy podania (t. j. písomné

podanie, ústne do zápisnice a elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom) sú rovnocenné.

Sťažovateľka je presvedčená, že dodržala zákonom stanovený postup a urobila

podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným

elektronickým podpisom, splnila všetky zákonné požiadavky, a napriek tomu nebolo

jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil

porušenie jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím podaní z 24. júla 2006 -

žalobných návrhov sťažovateľky ako navrhovateľky proti žalovaným uvedeným v sťažnosti,

zároveň aby vyslovil, že tieto podania urobené elektronickými prostriedkami a podpísané

zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným spôsobom, a aby

prikázal okresnému súdu konať na základe týchto návrhov. Okrem toho sťažovateľka

žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé

porušenie práv v súvislosti s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým

žalovaným, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovenia až 56 vrátane okolností, ktoré

by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie

sa nemusí odôvodniť.

Podľa ustanovenia možno sťažnosť podať

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,

keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Preskúmaním obsahu sťažnosti, ako aj jej príloh ústavný súd zistil, že prvé podanie

v danej veci sťažovateľka urobila 31. marca 2006. Okresný súd na jej podanie odpovedal

listom z 5. apríla 2006, v ktorom uviedol, že súdy Slovenskej republiky v súčasnej dobe

nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú technicky vybavené na prijímanie

takýchto podaní. Z uvedeného dôvodu okresný súd list sťažovateľky neposúdil ako podanie,

a preto jej DVD nosič vrátil.

Ústavný súd v rámci svojej doterajšej judikatúry konštatoval, že sťažnosť podľa

nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany

ústavnosti. Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti podľa

na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v ,

teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (napr. ,

, , , ).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že včasnosť podania ústavnej sťažnosti

posudzoval od okamihu, keď sa sťažovateľka prvýkrát dozvedela o odmietnutí prijatia

jej podania zo strany okresného súdu, ktorý jej túto skutočnosť oznámil listom z 5. apríla

2006. Je nepochybné, že o tom musela mať vedomosť už 26. apríla 2006, keď reagovala

na list okresného súdu z 5. apríla 2006.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 24. júla 2006 o podanie žalôb elektronickými

prostriedkami, hoci nešlo o totožné návrhy ako to bolo v predchádzajúcom prípade, nie je

z hľadiska plynutia lehoty podľa právne významný.

Vzhľadom na podstatné skutkové a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu

(konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom

odopreté) zostala totožnosť (identita) zásahu, ktorý sťažovateľka namietala vo vzťahu

k svojim právam zaručeným v a v dohovoru, zachovaná

aj pokiaľ ide o opakovaný pokus urobiť zamýšľané podania elektronickými prostriedkami

a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 30. októbra 2006 poukazuje

na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste z 5. apríla 2006).

O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých

k nemu malo dôjsť, jej boli známe (čo vyplýva z jej argumentácie, ako aj z listín

pripojených k sťažnosti) vrátane skutočnosti, že elektronickou podateľňou v zmysle

osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike,

pričom ministerstvo spravodlivosti listom z 3. apríla 2006 oznámilo okresným súdom svoje

stanovisko k prijímaniu a používaniu elektronických podaní uvedúc: „... Elektronická

podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy

využíva zaručený elektronický podpis... v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými

osobami... Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii

elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona

na prijímanie podania elektronickou formou...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska

poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006).

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by

pri druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte

malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska príslušného okresného súdu. Opakovanie

pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní v júli 2006 preto ústavný súd

považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany sťažovateľky, ktorý nemožno

považovať za uplatnenie účinného a efektívneho prostriedku nápravy vo vzťahu

k namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53 ods. 1

predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa

(napr. ).

Porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru uvedeným postupom okresného súdu sťažovateľka namietala v sťažnosti

z 13. decembra 2006 doručenej ústavnému súdu 14. decembra 2006, teda po lehote dvoch

mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti. Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127

ods. 1 je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, a s prihliadnutím

na dátum, keď sa sťažovateľka prvýkrát dozvedela o neprijatí svojho podania zo strany

okresného súdu, ako aj so zreteľom na deň doručenia sťažnosti ústavnému súdu, ústavný

súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom stanovenej

dvojmesačnej lehoty (obdobne napr. , , ,

). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť,

ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu

zaoberať sa žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov právneho zastúpenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007