Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 210/07
PDF · 147.08 KB
No categories available
II. ÚS 210/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14 a podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 13/2005 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. februára
2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6, čl. 13, čl. 14
a podľa čl. 17 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 13/2005.
Sťažovateľ uviedol, že 9. decembra 2004 podal okresnému súdu žalobu, o ktorej bolo
vedené konanie pôvodne pod sp. zn. 8 Ro 166/2004, v súčasnosti pod sp. zn. 8 C 13/2005.
Okresný súd 20. septembra 2005 vydal uznesenie o prerušení konania do právoplatného
skončenia konania o spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony, ktoré je vedené Okresným
súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/04. Proti uzneseniu o prerušení konania sa sťažovateľ
28. septembra 2005 odvolal.
Sťažnosťou z 23. decembra 2006 podanou predsedovi okresného súdu a predsedovi
Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sa sťažovateľ domáhal odstránenia
zbytočných prieťahov v konaní. Predseda krajského súdu oznámil sťažovateľovi listom
z 15. januára 2007, že spis okresného súdu sp. zn. 8 C 13/2005 krajskému súdu nebol
postúpený.
Sťažovateľ namieta, že „Od podania žaloby dňa 09. 12. 2004 ku dňu 07. 02. 2007
bolo vydané iba jedno plevelné uznesenie, inak bez akýchkoľvek úkonov. Vydaním
plevelného uznesenia nebola odstránená právna neistota“.
V konaní pred ústavným súdom sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu
a vo veci samej žiada vydať tento nález:
„II. A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva sťažovateľa garantované
Ústavou Slovenskej republiky podľa čl. 12 ods. 1, 4; čl. 14, čl. 46 ods. 2; čl. 48 ods. 2
a podľa čl. 6, 13, 14 a 17 medzinárodného dohovoru.
II. B. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť satisfakciu MUDr. D. B. vo výške
500.000,- Sk do 15 dní od doručenia Nálezu Ústavného súdu, v prípade omeškania má
sťažovateľ právo aj na úroky z omeškania vo výške 17,6 % od dňa povinnosti zaplatiť do
zaplatenia.
II. C. Okresný súd v Žiline je povinný vo veci 8 C/13/2005 bezodkladne konať, vec
ukončiť v lehote 3 mesiace. V prípade omeškania je Okresný súd v Žiline povinný zaplatiť
ďalších 500.000,- Sk ako satisfakciu za nesplnenie Nálezu Ústavného súdu.
II. D. Okresný súd je povinný zaplatiť trovy sťažovateľovi, advokátovi a Ústavnému
súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 79/06).
Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa, že prerušením konania a nečinnosťou
okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 13/2005 došlo k zbytočným prieťahom
v konaní.
Ústavný súd vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje princíp subsidiarity svojej
právomoci, ktorého podstatou je, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže
byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom
rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (IV. ÚS 74/05).
Za účinný prostriedok nápravy (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), ktorý má
sťažovateľ k dispozícii na ochranu svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov pred tým, ako podá sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ústavný súd
považuje sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na
prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade
s právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy, ale poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám
urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou
nečinnosťou (m. m. II. ÚS 64/97, I. ÚS 20/05).
Namietané konanie trvalo ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu dva roky a dva
mesiace. Sťažovateľ sa v ňom žalobou proti prednostovi Krajského stavebného úradu v Ž.
domáha zaplatenia nemajetkovej ujmy 500 000 Sk ako „satisfakciu za zosmiešňovanie,
zníženie dôstojnosti a vážnosti pred vysokým štátnym úradníkom“. Podľa predmetu konania
nejde o statusovú vec, pracovnoprávny spor, vec týkajúcu sa sociálneho zabezpečenia,
náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia alebo obdobného charakteru, ktoré
si vyžadujú prednostné prerokovanie a osobitnú rýchlosť konania. Z vyjadrenia okresného
súdu vyplýva, že síce nepredložil krajskému súdu odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu
o prerušení konania, sledoval však priebežne postup konania o spôsobilosti sťažovateľa na
právne úkony a vzhľadom na jeho predpokladaný výsledok zrušil uznesenie o prerušení
namietaného konania ešte pred právoplatným skončením konania, pre ktoré bolo konanie
vedené pod sp. zn. 8 C 13/2005 prerušené.
Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu 27. decembra
2006 (podľa dátumu prezenčnej pečiatky na podaní). Okresný súd 16. januára 2007 vyzval
sťažovateľa na preukázanie osobných, zárobkových a majetkových pomerov za účelom
rozhodnutia o návrhu na oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením z 27. marca 2007
nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu sa
sťažovateľ 17. apríla 2007 odvolal a jeho odvolanie bolo predložené krajskému súdu.
Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, ktorej podstatou je namietanie nečinnosti okresného
súdu v súvislosti s prerušením konania, ústavný súd konštatuje, že využitie právneho
prostriedku nápravy (sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní pred okresným súdom) sa
v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu
ako účinný prostriedok nápravy. Po podaní predmetnej sťažnosti okresný súd začal konať
vo veci, rozhodol o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov
a autoremedúrou zrušil uznesenie o prerušení konania. Z tohto postupu možno vyvodiť, že
okresný súd prijal v primeranej lehote opatrenia na odstránenie protiprávneho stavu, ktorý
namietal sťažovateľ, čo s ohľadom na charakter veci, ktorá je predmetom konania, a na jeho
doterajšiu dĺžku, podľa názoru ústavného súdu znamená, že sťažnosť nie je z tohto dôvodu
opodstatnená.
Sťažovateľ v sťažnosti osobitne neodôvodnil, v čom vidí porušenie svojich
základných práv podľa čl. 12 ods. 1 a 4, čl. 14, čl. 46 ods. 2 a práv podľa čl. 13, čl. 14
a podľa čl. 17 dohovoru, a podľa obsahu sťažnosti ich porušenie spája s prerušením konania
a nečinnosťou okresného súdu v jeho veci, čo vyplýva aj z formulácie petitu sťažnosti.
Pretože ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia základného práva sťažovateľa
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou
okresného súdu odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť, nepovažoval za potrebné osobitne sa
zaoberať namietaným porušením ďalších práv sťažovateľa a aj túto časť sťažnosti odmietol
pre zjavnú neopodstatnenosť. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd
ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2007