Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 249/07
PDF · 192.07 KB
No categories available
IV. ÚS 249/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., H., zastúpenej
JUDr. R. F., Š., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1,
čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
postupom a rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky P.
v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006 a postupom a rozhodnutím
Okresnej prokuratúry P. v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 270/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. septembra
2007 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., spol. s r. o., H. (ďalej len
„sťažovateľka“), zastúpenej JUDr. R. F., ktorou namieta porušenie svojich základných práv
podľa čl. 20 ods. 1, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutím Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky P. (ďalej len „okresné riaditeľstvo“) v konaní
vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006 a postupom a rozhodnutím Okresnej
prokuratúry P. (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 270/07.
Sťažovateľka uviedla, že listom zo 7. februára 2007 podala okresnej prokuratúre
podnet na začatie trestného stíhania „štatutárnych zástupcov“ obchodnej spoločnosti T.,
s. r. o. v likvidácii, P. Uviedla, že podnet podávala z dôvodu nesplnenia záväzku obchodnej
spoločnosti T., s. r. o. v likvidácii, P., zaplatiť jej 113 723,90 Sk. Povinnosť obchodnej
spoločnosti T., s. r. o. v likvidácii, P., bola uložená aj platobným rozkazom Okresného súdu
P. č. k. 16 Rob 272/06-21 z 29. novembra 2006. Spoločnosť 6. decembra 2006 vstúpila
do likvidácie a likvidátorka spoločnosti „sťažovateľovi na vyrovnanie záväzku ponúkla
odber tovaru. Zároveň uviedla, že percento krytia spoločnosti je vo výške 30 %“.
Sťažovateľka ďalej uviedla, že: „dňa 04. 09. 2002 vznikla spoločnosť T. s. r. o., P.,
ktorej sídlo, osoba spoločníka a konateľa je totožná so spoločnosťou T. s. r. o. v likvidácii,
P.
Sťažovateľ má informácie a predovšetkým dôvodné pochybnosti, že uvedené dve
spoločnosti úzko spolupracujú, spoločnosť T. s. r. o. v likvidácii P. prevzala na seba
záväzky spoločnosti T. s. r. o., P. a práve z dôvodu neprehľadných finančných operácii
medzi týmito spoločnosťami prostredníctvom jej konateľov sa pohľadávka sťažovateľa –
veriteľa, stala nevymáhateľná a z majetku spoločnosti v likvidácii nemôže byť plne
uspokojená.“
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na základe trestného oznámenia
sťažovateľky zo 7. februára 2007 okresné riaditeľstvo uznesením z 26. marca 2007 začalo
trestné stíhanie vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. d) a ods. 3
písm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Trestný zákon“).
Uznesením sp. zn. ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006 z 23. mája 2007 okresné
riaditeľstvo predmetné trestné stíhanie zastavilo z dôvodu, že skutok nie je trestným činom
a nie je dôvod na postúpenie veci.
Sťažovateľka proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania z 23. mája 2007 podala
sťažnosť, ktorú okresná prokuratúra uznesením sp. zn. 1 Pv 270/07 z 29. júna 2007
ako nedôvodnú zamietla.
Následne sťažovateľka podala Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej
len „generálna prokuratúra“) podnet z 24. júla 2007 na zrušenie právoplatného uznesenia
okresnej prokuratúry podľa § 363 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Generálna prokuratúra podnet
sťažovateľa z dôvodu príslušnosti postúpila Krajskej prokuratúre P. (ďalej len „krajská
prokuratúra“) a o tejto skutočnosti upovedomila sťažovateľku.
Vo svojej sťažnosti sťažovateľka podrobne uvádza dôvody, v ktorých vidí
nesprávnosť postupu okresného riaditeľstva a okresnej prokuratúry v namietaných
konaniach.
Nesprávnosť postupu okresného riaditeľstva sťažovateľka videla v tom,
že sa uspokojilo s výpoveďou konateľa spoločnosti T., s. r. o. v likvidácii, P., podľa ktorej
sťažovateľka neprijala navrhnutú ponuku na vyrovnanie záväzku, neskúmajúc «akým
spôsobom prebiehali transakcie medzi spoločnosťami T. s. r. o. P. a T. s. r. o., P. a akým
spôsobom naložila spoločnosť T. s. r. o. P. s tovarom, ktorý odkúpila od sťažovateľa...
Orgán činný v trestnom konaní sa pri vyšetrovaní uspokojil iba s výpoveďou svedka –
konateľa spoločnosti T. s. r. o. v likvidácii P. a T. s. r. o., P., pričom práve on bol osobou,
ktorej malo byť prípadne vznesené obvinenie. Nijakým spôsobom neprešetril celé
účtovníctvo spoločnosti a neprešetril možné protiprávne transakcie oboch spoločností,
v dôsledku ktorých spoločnosť T. s. r. o., P. „musela“ vstúpiť do likvidácie a v dôsledku
ktorých sa stala pohľadávka sťažovateľa nevymožiteľná».
Podľa sťažovateľky sa okresná prokuratúra pri rozhodovaní o jej sťažnosti proti
uzneseniu okresného riaditeľstva nezaoberala „zákonnou dikciou jednotlivých znakov
skutkových podstát trestných činov, zo spáchania ktorých má sťažovateľ dôvodné
podozrenie“.
Vo vzťahu k postupu a rozhodnutiam okresného riaditeľstva aj okresnej prokuratúry
sťažovateľka uviedla, že „Orgány činné v trestnom konaní od podania podnetu zo strany
sťažovateľa ostali pasívne, osvojili si iba tie skutočnosti, ktoré vyplynuli z výpovedí tých
svedkov, u ktorých je možné vzhľadom na ich vzťah k vyšetrovanej veci mať dôvodné
podozrenie, že vypovedajú účelovo a nijakým spôsobom si... nezabezpečili listinné dôkazy
na objasnenie skutkov.
... nevykonali tie úkony, na základe výsledkov ktorých by bolo možné zastaviť trestné
konanie alebo v ňom pokračovať vznesením obvinenia konkrétnym osobám. Práve
prešetrenie účtovníctva... a preverenie podozrivých finančných operácii a nakladanie
s majetkom môže byť podkladom pre rozhodnutie vo veci“.
Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd vyslovil porušenie
označených základných práv okresným riaditeľstvom v konaní vedenom pod sp. zn.
ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006 a okresnou prokuratúrou v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Pv 270/07, zrušil rozhodnutie okresného riaditeľstva o zastavení trestného stíhania
a rozhodnutie okresnej prokuratúry o zamietnutí sťažnosti a priznal jej náhradu trov konania
pred ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti sťažovateľky je tvrdené porušenie jej označených základných
práv postupom okresného riaditeľstva v konaní sp. zn. ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006
a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pv 270/07.
Konanie okresného riaditeľstva vo veci prečinu poškodzovania veriteľa podľa
§ 239 ods. 1 písm. d) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť
„štatutárni zástupcovia“ obchodných spoločností T., s. r. o., P., a T., s. r. o., P., vedené
pod sp. zn. ČVS: ORP-507/OSV-PP-2006 bolo skončené uznesením o zastavení trestného
stíhania. Sťažovateľ proti uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodovala okresná
prokuratúra.
V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo
právnickej osoby zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých
namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych
prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom
alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku
svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 236/07).
O sťažnosti sťažovateľky ako riadnom opravnom prostriedku bol príslušný
rozhodovať prokurátor podľa § 190 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku. V rámci svojej
činnosti bol prokurátor ako nadriadený orgán v zmysle ustanovenia § 192 a nasl. Trestného
poriadku oprávnený v plnom rozsahu posúdiť procesný postup a závery okresného
riaditeľstva rozhodujúceho v prvom stupni tak po skutkovej, ako aj právnej stránke.
Z toho vyplýva, že vo vzťahu k postupu okresného riaditeľstva sa uplatňuje princíp
subsidiarity právomoci ústavného súdu, a preto sťažnosť v tejto časti bolo potrebné
odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2
Na základe sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu okresného riaditeľstva o zastavení
trestného stíhania prokurátor svoju právomoc uplatnil. Po preverení dodržania procesných
podmienok a preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti napadnutého uznesenia okresného
riaditeľstva sťažnosť sťažovateľky ako nedôvodnú podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného
poriadku zamietol uznesením č. k. 1 Pv 270/07-7.
Ústavný súd pripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom
konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý
rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb
a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie
a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)
fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti
s rozhodovaním vo veci samej, ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol
alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového
stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti
účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami
o ľudských právach a základných slobodách.
Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych
prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu
byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných
slobodách (III. ÚS 38/05).
Z uznesenia okresnej prokuratúry, ktoré sťažovateľka v konaní pred ústavným súdom
napáda, je podľa názoru ústavného súdu zjavné, že okresná prokuratúra ako orgán činný
v trestnom konaní na základe trestného oznámenia sťažovateľky preskúmala jej podanie
smerujúce k uplatneniu trestnej zodpovednosti v ňom uvedenej osoby a dospela k záveru
o nenaplnení materiálnych a formálnych znakov niektorej zo skutkových podstát trestného
činu v danom prípade.
Zo záverov uznesenia okresnej prokuratúry v predmetnej veci pritom nevyplýva
jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd sa vzhľadom
na konkrétne okolnosti uvedeného prípadu nedomnieva, že by závery okresnej prokuratúry
v predmetnej veci bolo možné kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené, či arbitrárne alebo
nezlučiteľné so sťažovateľkou označeným článkom ústavy (čl. 46 ods. 1 ústavy).
Ústavný súd taktiež vyslovil, že «Súčasťou práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy (...) nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu
(podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu voči označeným osobám. Takéto
základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku, prípadne
v zákone o prokuratúre» (m. m. I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00).
Sťažovateľka sa cítila byť poškodená údajným prečinom a keď sa obrátila na orgány
činné v trestnom konaní, požívala ochranu základného práva na inú právnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Hoci z tohto práva jej nevyplývalo subjektívne právo na trestné stíhanie
iného, bola oprávnená, aby tieto orgány venovali jej trestnému oznámeniu primeranú
pozornosť zodpovedajúcu ich zákonným povinnostiam.
Orgány činné v trestnom konaní sú povinné trestné oznámenie prešetriť a o ňom
rozhodnúť. Nikto nemá právny nárok, a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho
podaniu (v prípade sťažovateľky trestnému oznámeniu) bolo vyhovené. Ak dôkazy, ktoré
boli vykonané, nedávajú podklad pre začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže
policajný orgán začať konať alebo pokračovať v konaní. Keď je sťažovateľka presvedčená,
že policajný orgán bezdôvodne zastavil trestné stíhanie, čím porušuje zákon (Trestný
poriadok), potom je sťažnosť ako opravný prostriedok, ktorý podala, namieste.
Sťažovateľka ako oznamovateľka trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho,
aby sa s jej oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok
na to, aby výsledok konania zodpovedal jej predstave (m. m. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 131/07).
K porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy okresnou
prokuratúrou by teda mohlo dôjsť v prípade, ak by táto nevenovala trestnému oznámeniu
sťažovateľky, resp. sťažnosti voči rozhodnutiu policajného orgánu, náležitú pozornosť,
čo sa však v okolnostiach prípadu podľa názoru ústavného súdu nestalo.
Tieto skutočnosti viedli ústavný súd k záveru, že sťažnosť sťažovateľky podaná proti
okresnej prokuratúre je zjavne neopodstatnená v celom rozsahu namietaného porušenia
základných práv, t. j. aj v rozsahu tvrdení o porušení základného práva podľa čl. 20 ústavy,
preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.
Navyše ústavný súd konštatuje, že postupom a uznesením okresnej prokuratúry
vo veci sťažovateľky nie je dotknuté jej právo na prípadnú náhradu škody, ktorého sa môže
domôcť v občianskoprávnom konaní.
Keďže ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol ako celok, bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľky na rozhodnutie ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. októbra 2007