Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 121/07
PDF · 150.24 KB
No categories available
PL. ÚS 121/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 10. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., C., zastúpeného advokátom JUDr. M. H., P., za účasti
J. V., starostu obce R., pre namietanú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce R.
konaných 2. decembra 2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I .
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. decembra
2006 doručená sťažnosť podľa čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred
ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) J. S., C. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. H., P., za účasti
J. V., starostu obce R. (ďalej len „zvolený starosta“), pre neústavnosť a nezákonnosť volieb
starostu obce R. konaných 2. decembra 2006.
Sťažovateľ uviedol, že bol jedným z kandidátov na starostu obce R. vo voľbách
konaných 2. decembra 2006. Na základe výsledkov hlasovania získal 116 hlasov, čo z počtu
oprávnených voličov 372 predstavuje viac ako 30 % hlasov. V priebehu volieb zistil,
že doterajší starosta obce J. V. sa takmer počas celého priebehu volebného aktu zdržiaval
v budove obecného úradu, kde bola zriadená volebná miestnosť, ako aj na chodbe vedúcej
k volebnej miestnosti a v priestoroch, kde sa ponúkalo občerstvenie členom volebnej
komisie. Uvedená kancelária sa nachádzala na začiatku chodby vedúcej k volebnej
miestnosti, pričom zvolený starosta bezprostredne pred volebným aktom oslovoval
a presviedčal voličov pred volebným aktom.
Sťažovateľ sa obrátil na obvodnú volebnú komisiu vo S., o čom bol 2. decembra
2006 spísaný záznam, a následne volebná komisia upovedomila sťažovateľa o výsledku
prerokovania jeho sťažnosti.
V opísanom konaní videl sťažovateľ porušenie ustanovenia § 30 ods. 2 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách do samosprávy obcí“) a podľa jeho
názoru tým podstatným spôsobom došlo k ovplyvneniu výsledku volieb.
Na základe výzvy ústavného súdu sťažovateľ listom zo 4. júna 2007 doplnil svoju
sťažnosť, pričom uviedol:
„- dôkazy o ovplyvňovaní voličov zo strany vtedajšieho starostu vyplývajú z tvrdení
voličov J. K. ml., C., N. K., C., P. K., C., ktorí tieto môžu potvrdiť svojimi výpoveďami,
keďže žalovaný ich na chodbe pred vstupom do volebnej miestnosti oslovoval a ponúkal
im občerstvenie v miestnosti starostu obce, ktorá sa nachádzala na vstupe z chodby vedúcej
do volebnej miestnosti, snažil sa ich presviedčať o tom, že keď budú voliť jeho, zabezpečí
to aj ich spokojnosť, pričom žalovaný uvedené spôsoby využíval aj pri presviedčaní
ostatných voličov, ktorí museli cestou do volebnej miestnosti prejsť popri kancelárii
starostu, ktorá bola stále otvorená,
- čo sa týka manipulácie pri zriaďovaní a prístupe k volebnej miestnosti som toho
názoru, že obec R. ako orgán, ktorý mal zabezpečiť priebeh volieb do orgánov samosprávy
a najmä starosta obce J. V. účelovo pri zriaďovaní volebnej miestnosti, ktorá
sa nachádzala v budove Kultúrneho domu zabezpečili uzamknutie vstupu vedúceho
z hlavného vchodu do Kultúrneho domu a následne boli voliči nútení chodiť k volebnej
miestnosti cez spojovaciu chodbu, kde sa nachádzajú kancelárie obecného úradu a starostu
obce, ktorý následne túto skutočnosť zneužil tým spôsobom, že takmer po celý čas konania
volieb sa nachádzal buď vo svojej kancelárii, respektíve v budove obecného úradu a svojou
prítomnosťou aktívne vplýval na voličov. Podotýkam, že hlavný vchod do Kultúrneho domu
sa bežne používal a používa a z uvedeného hlavného vchodu sa mohol každý volič dostať
priamo do volebnej miestnosti, pričom som toho názoru, že zabezpečenie volieb do orgánov
miestnej samosprávy týmto spôsobom bolo neregulárne a miestna volebná komisia napriek
tomu že vedela o týchto skutočnostiach nekonala v zmysle zákona o voľbách do orgánov
samosprávy obcí.“
Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil voľby starostu obce R. za neplatné,
resp. zrušil napadnutý výsledok volieb.
II.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
do orgánov územnej samosprávy.
Podľa ustanovenia § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania pred
ústavným súdom musí obsahovať odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.
Podľa § 59 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť pre neústavnosť alebo
nezákonnosť volieb do orgánov miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže
podať aj kandidát, ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10 % voličov.
Sťažnosť na začatie konania vo volebných veciach podľa § 60 ods. 1 zákona
o ústavnom súde popri všeobecných náležitostiach uvedených v § 20 musí obsahovať
aj dôvody, pre ktoré voľby napáda, s označením dôkazov.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje
na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Na predbežnom prerokovaní plénum ústavného súdu posúdilo sťažnosť sťažovateľa
podľa jej obsahu v zmysle § 20 a § 59 a nasl. zákona o ústavnom súde.
Podľa § 30 ods. 2 zákona o voľbách do samosprávy obcí sa volebná kampaň začína
17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času
je zakázané.
Podľa § 30 ods. 3 zákona o voľbách do samosprávy obcí v čase kampane
má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným
informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo
na prospech ich volebnej kampane.
Ústavný súd už vo svojej konštantnej judikatúre zaujal stanovisko, že preskúmava,
či porušením zákona bol ovplyvnený výsledok volieb, pričom sa zaoberá každým
namietaným porušením volieb (napr. PL. ÚS 19/94).
V iných rozhodnutiach ústavný súd rozhodol, že svoju právomoc zrušiť výsledok
volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné uplatní len vtedy, ak k porušeniu zákona dôjde
spôsobom hrubo alebo závažne ovplyvňujúcim slobodnú súťaž politických síl
v demokratickej spoločnosti, prípadne ak dôjde k opätovnému porušeniu zákonov
upravujúcich prípravu a priebeh volieb (napr. PL. ÚS 17/94).
Voľby sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi
(PL. ÚS 18/99).
Hrubé, závažné alebo viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom
alebo ústavou zakladá právomoc ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo
vyhlásiť voľby za neplatné, pretože namietnuté porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh
a výsledok volieb (PL. ÚS 18/99).
Sťažovateľ namietal, že osobná účasť zvoleného starostu v budove obecného úradu
a jeho osobná agitácia vo svoj vlastný prospech boli porušením volebného moratória
(sťažovateľom chybne označeného ako volebná agitácia) upraveného § 30 ods. 2 zákona
o voľbách do samosprávy obcí.
Sťažovateľ ani po výzve ústavného súdu nedoplnil dôkazy, ktoré by preukazovali,
že došlo k hrubému a závažnému porušeniu slobodnej súťaže politických síl.
Uvádzané porušenia neboli spôsobilé vyvolať takýto následok, a to aj vzhľadom
na značný rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a zvoleným starostom, ktorý bol 45 hlasov
pri počte všetkých odovzdaných hlasov vo voľbách starostu obce R. (277).
Ani volebná komisia vo svojej zápisnici nenamietala žiadne porušenie priebehu
volieb a všetci jej členovia podpísali zápisnicu bez pripomienok.
Ústavný súd sa vo viacerých svojich rozhodnutiach zaoberal riešením,
kedy je volebná kampaň vedená takým spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť výsledok
volieb, a tým porušiť zákon o voľbách do samosprávy obcí, ako aj čl. 30 ústavy
(napr. PL. ÚS 5/03, PL. ÚS 6/06). Pri tomto rozhodovaní zisťoval intenzitu volebnej
kampane a jej možné nedostatky. Len obzvlášť hrubý spôsob volebnej agitácie
bol spôsobilý narušiť slobodnú súťaž politických síl.
Namietané konanie naproti tomu nepreukázalo také porušenia volebného aktu, ktoré
by odôvodňovali záver o inom výsledku volieb, a tým by viedli plénum ústavného súdu
k uplatneniu svojej právomoci, a to k zrušeniu výsledku volieb.
V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jedným z dôvodov
odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť, ak ústavný súd
nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorej sťažovateľ namieta (napr. III. ÚS 138/02).
Ústavný súd na základe uvedeného posúdil sťažnosť a namietané nedostatky
volebného procesu ako nespôsobilé na jeho konštatovanie, že došlo k hrubému zásahu
do slobodnej súťaže politických síl, ktorý by mal za následok nezákonnosť a neústavnosť
volieb, a tým aj zrušenie výsledku volieb, preto rozhodol tak, že sťažnosť podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. októbra 2007