Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (34)I. ÚS 176/07
PDF · 158.72 KB
No categories available
I. ÚS 176/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 176/07-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 15/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára
2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
základných práv zaručených v čl. 12 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie nezávislým a nestranným súdom
zaručeného v čl. 6 ods. 1 (sťažovateľ číselne označil len ako „čl. 6“, pozn.) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 15/05
(pôvodne vedenom pod sp. zn. 31 Ro 252/04).
Sťažovateľ žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, o vyslovenie, že ním označené
základné práva boli porušené, o priznanie „satisfakcie vo výške 200 000 Sk“ a o zaplatenie
trov konania.
Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je odporcom
v spore o zaplatenie 21 256 Sk s prísl. ako nedoplatku na príspevkoch do fondu prevádzky,
údržby a opravy, ako aj poplatku za výkon správy a mesačného preddavku na poskytnuté
služby súvisiace s jeho vlastníctvom bytu v Ž. Navrhovateľom je správcovská spoločnosť
B., a. s., Ž.
Návrh bol okresnému súdu podaný 4. februára 2004 a 6. februára 2004 bol vyšším
súdnym úradníkom vydaný platobný rozkaz sp. zn. 31 Ro 252/04.
Sťažovateľ napadol platobný rozkaz odporom z 1. marca 2004. Okresný súd
uznesením z 11. marca 2004, vydaným vyšším súdnym úradníkom, uložil sťažovateľovi
zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 1 060 Sk. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ
22. marca 2004 odvolanie, ktorému okresný súd uznesením z 18. augusta 2004 nevyhovel.
O odvolaní sťažovateľa z 3. septembra 2004 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej
len „krajský súd“) 7. októbra 2004 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Súdny
spis bol vrátený okresnému súdu 26. novembra 2004, ktorý druhostupňové rozhodnutie
doručil sťažovateľovi 20. decembra 2004.
Sťažovateľ 9. februára 2005 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný
súd ho 29. apríla 2005 vyzval predložiť doklady preukazujúce dôvody jeho žiadosti
(konanie vedené už pod sp. zn. 12 C 15/05).
Sťažovateľ 26. júla 2005 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy
v konaní. Okresný súd v odpovedi z 19. augusta 2005 (Spr. 2122/05) kvalifikoval jeho
sťažnosť ako neopodstatnenú.
Okresný súd uznesením č. k. 12 C 15/05-86 zo 17. augusta 2005 oslobodenie od
súdnych poplatkov sťažovateľovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ
6. septembra 2005 odvolanie a 8. novembra 2006 podal predsedovi okresného súdu
sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresnému súdu bolo 13. novembra 2006 doručené
uznesenie krajského súdu č. k. 3 Co 360/05-97 z 22. septembra 2006, ktorým krajský súd
„napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovi sa priznáva oslobodenie
od súdnych poplatkov“. Druhostupňové rozhodnutie bolo 21. novembra 2006 doručené
sťažovateľovi.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa ustanovenia čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní v dôstojnosti i v právach.
Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením svojich práv v podanej sťažnosti
označil aj čl. 6 dohovoru bez toho, aby ho bližšie konkretizoval (čl. 6 pozostáva z troch
odsekov, pozn.). Z kontextu podanej sťažnosti vyplýva, že mal na mysli čl. 6 ods. 1
dohovoru - právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v ďalšom ústavný súd
vychádzal z jeho obsahu.
Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre
jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným
právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom
orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej
možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis III. ÚS 138/02 a v ňom citovaná
ďalšia judikatúra).
Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie práv a slobôd sťažovateľa garantovaných
v čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 12 C 15/05. Sťažovateľ súčasne namieta aj porušenie čl. 12 ods. 1
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote
(čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažovateľ okrem konštatovania, že „Od podania žaloby dňa 04.
02. 2004 do podania ústavnej sťažnosti dňa 12. 02. 2007 uplynuli 3 roky... právna neistota
nebola odstránená, spravodlivosť sa objavila až v novembri 2006 ale bez ukončenia veci“,
neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti (na ktoré by mal ústavný súd prihliadnuť)
potvrdzujúce protiústavnosť doterajšieho postupu okresného súdu v predmetnej veci a ani
neoznačil (nekonkretizoval) obdobia, v ktorých konal okresný súd so zbytočnými
prieťahmi.
Ústavný súd po preskúmaní úkonov okresného súdu konštatoval, že doba troch
rokov, ktorá uplynula od podania žaloby (4. februára 2004) do podania sťažnosti ústavnému
súdu (13. február 2007), neodôvodňuje skúmanie namietaného porušenia označeného práva
najmä s ohľadom na skutočnosť, že počas nej okresný súd na základe žiadostí samotného
sťažovateľa konal v období od 11. marca 2004 do 21. novembra 2006 o procesných
otázkach (konanie o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,
o odvolaniach sťažovateľa proti povinnosti platiť súdny poplatok).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom postupe
okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, tak ako ich označil sťažovateľ, ktoré by
oprávnene odôvodňovali (po eventuálnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie)
konštatovanie namietaného porušenia sťažovateľom označeného základného práva.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú
neopodstatnenosť.
2. Sťažovateľ tiež namietal, že okresný súd porušil v označenom konaní jeho „právo
na spravodlivé súdne konanie“, avšak neuviedol, akým spôsobom ho mal okresný súd
porušiť. Uviedol jedine chronologický postup úkonov okresného súdu, ktorého jednotlivé
rozhodnutia komentoval vlastnými hodnoteniami („brutálne uznesenie, diletantské
rozhodovanie, jalový výkon súdnictva, žumpový výkon súdnictva“).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces v sebe
nezhŕňa záruku úspechu v konaní. Ak konanie pred všeobecným súdom neprebieha, resp. sa
neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť nie je právnym základom pre
namietanie porušenia tohto práva. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé
a nestranné súdy. Nezávislosť súdnej moci znamená, že táto je viazaná príkazmi tých
právnych predpisov, ktoré tvoria základ jej rozhodovacej činnosti. V danom prípade bolo
povinnosťou súdu rozhodovať ešte pred konaním o merite veci najprv o procesných
návrhoch sťažovateľa. Nemožno preto tento postup okresného súdu hodnotiť ako postup,
ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a tým spôsobil porušenie
práva na súdnu ochranu. Ochrana predmetného základného práva je garantovaná radom
právnych noriem upravených Občianskym súdnym poriadkom. Medzi ne patrí najmä
inštančný postup uplatňovania práva (ktorý sťažovateľ v rámci odvolacieho konania proti
prvostupňovým rozhodnutiam čiastočne využil, t. j. že mu už v existujúcej etape konania
bola poskytnutá právna ochrana tohto základného práva na základe opravného prostriedku
sťažovateľovi dostupnému).
K predmetu posudzovanej veci je potrebné ešte poznamenať, že uplatňovanie zákona
v súdnom konaní, t. j. postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesno - právnymi
a hmotnými predpismi konania, nemožno hodnotiť ako porušenie základných ľudských práv
a slobôd.
Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre
jej zjavnú neopodstatnenosť.
3. Ústavný súd napokon uvádza, že z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti musel
odmietnuť sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie ustanovení čl. 12 ods. 1 ústavy, keďže
tieto sú súčasťou základných princípov právneho štátu a vzhľadom na to „nemôžu plniť
poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych konaniach“ (napr. I. ÚS 8/97,
Keďže ústavný súd odmietol posudzovanú sťažnosť ako celok, nepovažoval za
účelné a dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti
o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2007