Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 176/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2007

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základných práv zaručených v a

a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

základných práv zaručených v a

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie nezávislým a nestranným súdom

zaručeného v čl. 6 ods. 1 (sťažovateľ číselne označil len ako „čl. 6“, pozn.) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom pod sp. zn. ).

Sťažovateľ žiadal o ustanovenie právneho zástupcu, o vyslovenie, že ním označené

základné práva boli porušené, o priznanie „satisfakcie vo výške 200 000 Sk“ a o zaplatenie

trov konania.

Zo sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ je odporcom

v spore o zaplatenie 21 256 Sk s prísl. ako nedoplatku na príspevkoch do fondu prevádzky,

údržby a opravy, ako aj poplatku za výkon správy a mesačného preddavku na poskytnuté

služby súvisiace s jeho vlastníctvom bytu v Ž. Navrhovateľom je správcovská spoločnosť

B., a. s., Ž.

Návrh bol okresnému súdu podaný 4. februára 2004 a 6. februára 2004 bol vyšším

súdnym úradníkom vydaný platobný rozkaz sp. zn. .

Sťažovateľ napadol platobný rozkaz odporom z 1. marca 2004. Okresný súd

uznesením z 11. marca 2004, vydaným vyšším súdnym úradníkom, uložil sťažovateľovi

zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 1 060 Sk. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

22. marca 2004 odvolanie, ktorému okresný súd uznesením z 18. augusta 2004 nevyhovel.

O odvolaní sťažovateľa z 3. septembra 2004 rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej

len „krajský súd“) 7. októbra 2004 tak, že uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Súdny

spis bol vrátený okresnému súdu 26. novembra 2004, ktorý druhostupňové rozhodnutie

doručil sťažovateľovi 20. decembra 2004.

Sťažovateľ 9. februára 2005 požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Okresný

súd ho 29. apríla 2005 vyzval predložiť doklady preukazujúce dôvody jeho žiadosti

(konanie vedené už pod sp. zn. ).

Sťažovateľ 26. júla 2005 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy

v konaní. Okresný súd v odpovedi z 19. augusta 2005 (Spr. 2122/05) kvalifikoval jeho

sťažnosť ako neopodstatnenú.

Okresný súd uznesením č. k. -86 zo 17. augusta 2005 oslobodenie od

súdnych poplatkov sťažovateľovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ

6. septembra 2005 odvolanie a 8. novembra 2006 podal predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Okresnému súdu bolo 13. novembra 2006 doručené

uznesenie krajského súdu č. k. -97 z 22. septembra 2006, ktorým krajský súd

„napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa mení tak, že odporcovi sa priznáva oslobodenie

od súdnych poplatkov“. Druhostupňové rozhodnutie bolo 21. novembra 2006 doručené

sťažovateľovi.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republiky ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia ľudia sú slobodní v dôstojnosti i v právach.

Podľa ustanovenia každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ v súvislosti s namietaným porušením svojich práv v podanej sťažnosti

označil aj čl. 6 dohovoru bez toho, aby ho bližšie konkretizoval (čl. 6 pozostáva z troch

odsekov, pozn.). Z kontextu podanej sťažnosti vyplýva, že mal na mysli čl. 6 ods. 1

dohovoru - právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v ďalšom ústavný súd

vychádzal z jeho obsahu.

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (mutatis mutandis a v ňom citovaná

ďalšia judikatúra).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie práv a slobôd sťažovateľa garantovaných

v , ako aj v dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. . Sťažovateľ súčasne namieta aj porušenie čl. 12 ods. 1

.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

1. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov ( ) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote

(čl. 6 ods. 1 dohovoru), sťažovateľ okrem konštatovania, že „Od podania žaloby dňa 04.

02. 2004 do podania ústavnej sťažnosti dňa 12. 02. 2007 uplynuli 3 roky... právna neistota

nebola odstránená, spravodlivosť sa objavila až v novembri 2006 ale bez ukončenia veci“,

neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti (na ktoré by mal ústavný súd prihliadnuť)

potvrdzujúce protiústavnosť doterajšieho postupu okresného súdu v predmetnej veci a ani

neoznačil (nekonkretizoval) obdobia, v ktorých konal okresný súd so zbytočnými

prieťahmi.

Ústavný súd po preskúmaní úkonov okresného súdu konštatoval, že doba troch

rokov, ktorá uplynula od podania žaloby (4. februára 2004) do podania sťažnosti ústavnému

súdu (13. február 2007), neodôvodňuje skúmanie namietaného porušenia označeného práva

najmä s ohľadom na skutočnosť, že počas nej okresný súd na základe žiadostí samotného

sťažovateľa konal v období od 11. marca 2004 do 21. novembra 2006 o procesných

otázkach (konanie o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov,

o odvolaniach sťažovateľa proti povinnosti platiť súdny poplatok).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že v doterajšom postupe

okresného súdu nezistil také závažné skutočnosti, tak ako ich označil sťažovateľ, ktoré by

oprávnene odôvodňovali (po eventuálnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie)

konštatovanie namietaného porušenia sťažovateľom označeného základného práva.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

2. Sťažovateľ tiež namietal, že okresný súd porušil v označenom konaní jeho „právo

na spravodlivé súdne konanie“, avšak neuviedol, akým spôsobom ho mal okresný súd

porušiť. Uviedol jedine chronologický postup úkonov okresného súdu, ktorého jednotlivé

rozhodnutia komentoval vlastnými hodnoteniami („brutálne uznesenie, diletantské

rozhodovanie, jalový výkon súdnictva, žumpový výkon súdnictva“).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu právo na spravodlivý súdny proces v sebe

nezhŕňa záruku úspechu v konaní. Ak konanie pred všeobecným súdom neprebieha, resp. sa

neskončí podľa predstáv účastníka konania, táto okolnosť nie je právnym základom pre

namietanie porušenia tohto práva. V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé

a nestranné súdy. Nezávislosť súdnej moci znamená, že táto je viazaná príkazmi tých

právnych predpisov, ktoré tvoria základ jej rozhodovacej činnosti. V danom prípade bolo

povinnosťou súdu rozhodovať ešte pred konaním o merite veci najprv o procesných

návrhoch sťažovateľa. Nemožno preto tento postup okresného súdu hodnotiť ako postup,

ktorým by súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, a tým spôsobil porušenie

práva na súdnu ochranu. Ochrana predmetného základného práva je garantovaná radom

právnych noriem upravených . Medzi ne patrí najmä

inštančný postup uplatňovania práva (ktorý sťažovateľ v rámci odvolacieho konania proti

prvostupňovým rozhodnutiam čiastočne využil, t. j. že mu už v existujúcej etape konania

bola poskytnutá právna ochrana tohto základného práva na základe opravného prostriedku

sťažovateľovi dostupnému).

K predmetu posudzovanej veci je potrebné ešte poznamenať, že uplatňovanie zákona

v súdnom konaní, t. j. postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesno - právnymi

a hmotnými predpismi konania, nemožno hodnotiť ako porušenie základných ľudských práv

a slobôd.

Vychádzajúc z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre

jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Ústavný súd napokon uvádza, že z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti musel

odmietnuť sťažnosť aj v časti namietajúcej porušenie ustanovení , keďže

tieto sú súčasťou základných princípov právneho štátu a vzhľadom na to „nemôžu plniť

poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych konaniach“ (napr. ,

).

Keďže ústavný súd odmietol posudzovanú sťažnosť ako celok, nepovažoval za

účelné a dôvodné zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa vrátane jeho žiadosti

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007