Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 321/07
PDF · 151.28 KB
No categories available
III. ÚS 321/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2007
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej advokátom
JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Svidník v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených
elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto
rozhodol:
Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra
2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala
porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v súvislosti
s neprijatím jej podaní urobených 24. júla 2006 elektronickými prostriedkami a podpísaných
zaručeným elektronickým podpisom. Sťažnosť bola doplnená podaním sťažovateľky
z 26. októbra 2006 doručeným ústavnému súdu 27. októbra 2006 a následne ďalším
podaním z 25. januára 2007 doručeným ústavnému súdu v ten istý deň (doplnenie
o znalecký posudok).
Sťažovateľka uviedla, že 31. marca 2006 podala prostredníctvom svojho právneho
zástupcu okresnému súdu žaloby o vydanie platobných rozkazov. Keďže podľa ustanovenia
§ 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) možno podanie urobiť aj
elektronickými prostriedkami, pričom musí byť podpísané zaručeným elektronickým
podpisom podľa osobitného zákona, teda zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o elektronickom podpise“), sťažovateľka podala podania takouto formou (na DVD nosiči).
Sťažovateľka uviedla, že spolu s podaniami na DVD nosiči doručila okresnému súdu
aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informovala o tom, že návrhy na začatie konania sú
v elektronickej forme, podpísané zaručeným elektronickým podpisom a obsiahnuté
na doručenom DVD.
Na podanie sťažovateľky reagoval okresný súd listom z 11. apríla 2006, v ktorom
uviedol: «V prílohe listu Vám vraciame elektronické dokumenty uchované na „DVD
nosiči“, nakoľko súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú podateľňu a
nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania
elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa
osobitných predpisov.»
Z uvedeného dôvodu okresný súd sťažovateľke v prílohe listu z 11. apríla 2006 vrátil
doručený DVD nosič obsahujúci elektronické podania.
Na oznámenie okresného súdu reagovala sťažovateľka listom z 26. apríla 2006,
v ktorom poukázala na to, že podanie bolo urobené v súlade s ustanovením § 42 ods. 1 OSP
a bolo aj riadne okresnému súdu doručené, pričom deň doručenia je potrebné v súlade
s ustanovením § 82 ods. 1 OSP považovať za deň začatia konania. V liste sťažovateľka
argumentovala aj ustanovením § 132 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy,
krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, ktoré ustanovuje:
„Pri prijímaní podaní urobených elektronickými prostriedkami podpísaných zaručeným
elektronickým podpisom sa postupuje podľa osobitných predpisov. Takto prijaté podania sa
odovzdávajú podateľni na ďalší postup podľa § 129.“ Sťažovateľka zároveň dodala, že
podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona (zákona o elektronickom podpise) možno učiniť už od 1. mája 2002,
pričom nemôže niesť zodpovednosť za to, že okresný súd nemá vytvorené podmienky
na prijímanie takýchto podaní.
Na stanovisko sťažovateľky z 26. apríla 2006 reagoval okresný súd listom z 25. mája
2006, v ktorom uviedol „...trváme na svojom stanovisku v uvedenom liste zo dňa
11. 4. 2006, ktorý Vám bol doručený dňa 13. 4. 2006. Svoje žaloby doručte na tunajší súd
v písomnom vyhotovení.“
Sťažovateľka v sťažnosti podanej ústavnému súdu ďalej uviedla, že 24. júla 2006
podala okresnému súdu nové podanie (z toho istého dňa) obdobným spôsobom ako v prvom
prípade, teda zaslala sprievodný list a DVD nosič. Avšak aj po podaní týchto návrhov
zaznamenaných v elektronickej podobe na DVD nosiči jej okresný súd listom
z 22. septembra 2006 oznámil, že jej podanie nemôže prijať z rovnakých dôvodov, ako to
bolo v prípade skoršieho podania.
Sťažovateľka je presvedčená, že dodržala zákonom ustanovený postup a urobila
podanie v súlade so zákonom, a to elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným
elektronickým podpisom, splnila všetky zákonné požiadavky, a napriek tomu nebolo
jej podanie okresným súdom prijaté, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu
a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil
porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v súvislosti s neprijatím podaní z 24. júla 2006 -
žalobných návrhov sťažovateľky ako navrhovateľky proti žalovaným uvedeným v sťažnosti,
a tiež aby vyslovil, že tieto podania v elektronickej forme podpísané zaručeným
elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným spôsobom, a aby prikázal
okresnému súdu konať na základe týchto návrhov. Okrem toho žiadala priznať primerané
finančné zadosťučinenie v sume 10 000 Sk za každé jednotlivé porušenie práv v súvislosti
s jednotlivými návrhmi na začatie konania proti jednotlivým žalovaným, ako aj náhradu
trov konania.
II.
2.1 Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
2.2 Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru. Zásah do uvedených práv má spočívať v tom, že okresný súd sa
odmietol zaoberať jej žalobami (návrhmi na vydanie platobného rozkazu) z dôvodu, že nie
je z hľadiska organizačného a materiálno-technického vybavenia schopný prijímať
elektronické podania so zaručeným elektronickým podpisom, hoci príslušný zákonný
procesný predpis (Občiansky súdny poriadok) podanie takouto formou pripúšťa.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo
inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu
dozvedieť.
Sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený
právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02,
III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02, III. ÚS 254/04). Jednou zo zákonných podmienok pre jej
prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv
alebo slobôd sťažovateľa.
Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka
podala žaloby elektronickými prostriedkami prvýkrát 31. marca 2006. Okresný súd vrátil
sťažovateľke doručený DVD nosič obsahujúci elektronické podania v prílohe listu
z 11. apríla 2006, zároveň jej oznámil dôvody, pre ktoré neboli podania prijaté. Tento list
bol sťažovateľke doručený 13. apríla 2006. Sťažovateľka listom z 26. apríla 2006 reagovala
na oznámenie okresného súdu a taktiež sa vyjadrila k obsahu stanoviska Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky z 3. apríla 2006 k prijímaniu a používaniu
elektronických podaní vydaného v súvislosti s podaniami sťažovateľky doručenými
viacerým súdom v Slovenskej republike.
Sťažovateľka sa o všetkých podstatných skutkových okolnostiach, v ktorých vidí
zásah do svojich základných práv a slobôd, dozvedela najneskôr do 26. apríla 2006.
V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený
deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa
čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených
elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.
Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 10. októbra 2006,
doručenou ústavnému súdu 13. októbra 2006, teda zjavne po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť
je jej sťažnosť podaná oneskorene.
Opakovaný pokus sťažovateľky z 24. júla 2006 o podanie uvedených žalôb nie je
z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde právne významný.
Vzhľadom na podstatné skutkové a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu
(postup okresného súdu, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní
okresným súdom odopreté) zostala totožnosť (identita) zásahu, ktorý sťažovateľka namieta
vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zachovaná, aj pokiaľ ide o opakovaný pokus urobiť zamýšľané podania elektronickými
prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu (ten v liste z 22. septembra
2006 poukazuje na rovnaký dôvod neprijatia ako v liste z 11. apríla 2006). O tomto zásahu
sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť, jej
boli známe (čo vyplýva z jej argumentácie, ako aj z listín pripojených k sťažnosti) vrátane
skutočnosti, že elektronickou podateľňou v zmysle osobitných predpisov nedisponoval
v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike, pričom Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky listom z 3. apríla 2006 oznámilo okresným súdom svoje stanovisko
k prijímaniu a používaniu elektronických podaní uvedúc: „... Elektronická podateľňa sa
zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy využíva zaručený
elektronický podpis ... v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami ...
Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej republiky nemajú k dispozícii elektronickú
podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania
elektronickou formou ...“ (sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň
reagovala v liste z 26. apríla 2006).
Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri
druhom pokuse o podanie žalôb elektronickou formou v takom krátkom časovom horizonte
malo, resp. mohlo dôjsť k zmene stanoviska príslušného okresného súdu. Opakovanie
pokusu o podanie žalôb formou elektronických podaní v júli 2006 preto ústavný súd
považoval iba za formálny a účelový úkon zo strany sťažovateľky, ktorý nemožno
považovať za uplatnenie účinného a efektívneho prostriedku nápravy vo vzťahu
k namietanému zásahu do jej základných práv a slobôd, ktoré má v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde predchádzať podaniu sťažnosti ústavnému súdu podľa
čl. 127 ústavy (obdobne napr. III. ÚS 129/07, III. ÚS 130/07).
Sťažovateľka neuviedla žiadnu konkrétnu relevantnú skutočnosť, ktorá by
odôvodňovala takýto predpoklad. Naopak, okresný súd v liste z 25. mája 2006 adresovanom
právnemu zástupcovi sťažovateľky (v prílohách k sťažnosti) v reakcii na vyjadrenie
sťažovateľky k neprijatiu elektronických podaní z 26. apríla 2006 uvádza, že trvá na svojom
stanovisku uvedenom v liste z 11. apríla 2006.
Ústavný súd preto sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2007