Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 17/08
PDF · 140.37 KB
No categories available
I. ÚS 17/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2008
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 10 C 32/2005
a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. 6 Co 198/2006 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna
2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom
Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 10 C 32/2005 a Krajským
súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 198/2006. Sťažnosť bola
odovzdaná na poštovú prepravu 20. júna 2007.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom okresným súdom požadoval od
žalovaného vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže namiesto žalovaného musel zaplatiť
nedoplatky za spotrebovaný plyn a elektrickú energiu. Sťažovateľ totiž odkúpil od
žalovaného byt a žalovaný nevyrovnal nedoplatky za odber plynu a elektrickej energie.
Rozsudkom okresného súdu č. k. 10 C 32/2005-47 z 31. januára 2006 bola žaloba
sťažovateľa zamietnutá. Na základe jeho odvolania rozsudkom krajského súdu sp. zn.
6 Co 198/2006 zo 4. apríla 2007 v spojení s dopĺňacím uznesením z 9. mája 2007 bol
rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu spolu s dopĺňacím uznesením
sťažovateľ prevzal 7. júna 2007.
Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy zle vyhodnotili vykonané dokazovanie
a rozhodujúce skutočnosti svojvoľne „poprekrúcali“ v prospech žalovaného. Sťažovateľ
nemohol nedoplatok za spotrebovaný plyn spôsobiť, lebo nemal v byte plynový sporák.
V súvislosti s nedoplatkom za elektrickú energiu poukázal na skutočnosť, že elektrickú
rozvodovú skriňu mal rozobratú. Svedkovia, ktorí mohli tieto skutočnosti potvrdiť, sa
odsťahovali a sťažovateľ nevedel zistiť ich adresy.
Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie
označených článkov ústavy a dohovoru okresným súdom a krajským súdom s tým, aby bol
rozsudok krajského súdu sp. zn. 6 Co 198/2006 zo 4. apríla 2007 v spojení s dopĺňacím
uznesením z 9. mája 2007, ako aj rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 32/2005-47 z 31.
januára 2006 zrušený a okresnému súdu prikázané vo veci konať a rozhodnúť. Požaduje
tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk od krajského súdu.
2. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 198/2006 zo 4. apríla 2007 vyplýva, že ním
bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. 10 C 32/2005-47 z 31. januára 2006. Podľa
názoru krajského súdu skutkové zistenia a právny záver okresného súdu treba považovať za
správne. Sťažovateľ poukazoval na nesprávne skutkové závery okresného súdu a na dôkazy,
ktoré predkladal v konaní pred okresným súdom. Okresný súd sa týmito dôkazmi zaoberal
a riadne ich vyhodnotil. Bolo preukázané, že sťažovateľ nadobudol vlastníctvo bytu
26. septembra 2002. Sumy nedoplatkov elektrickej energie a plynu, ktoré sú predmetom
konania, vznikli až v období, keď bol už vlastníkom bytu sťažovateľ. Preto sťažovateľ
nepreukázal, že by plnil záväzky namiesto žalovaného, teda to, čo mal v skutočnosti plniť
žalovaný sám.
3. Sťažovateľ tiež uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov ústavného súdu, ktorí
vykonávali funkciu sudcu za predsedu Jána Mazáka. Uznesením č. k. 0. ÚS 15/07-7 z 11.
decembra 2007 však ústavný súd rozhodol tak, že sudca Lajos Mészáros (člen I. senátu) nie
je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto
možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať
a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.
Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým
prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci
všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,
ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne
neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného
predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko
odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis
mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).
Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným
súdom pod sp. zn. 10 C 32/2005, nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva
z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu
základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto
práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné
odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným
právam sťažovateľa mal v odvolacom konaní krajský súd. Tým je zároveň vylúčená
právomoc ústavného súdu.
Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu
vedenému krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 198/2006. Podľa názoru ústavného súdu túto
časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.
Z tvrdení sťažovateľa, ako aj z právoplatného rozsudku je zrejmé, že sťažovateľovi
sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu v konaní zaťažovalo. Keďže
sťažovateľ tvrdil, že nedoplatky za odber plynu a elektrickej energie spôsobil žalovaný ako
predchádzajúci vlastník bytu, bolo na sťažovateľovi, aby toto svoje podstatné tvrdenie
preukázal. To sa mu však nepodarilo. Na základe uvedeného stavu treba považovať
rozsudok krajského súdu za presvedčivý a vyčerpávajúci, ktorý nevzbudzuje nijaké
pochybnosti z hľadiska označených práv sťažovateľa.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. januára 2008