Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 17/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod sp. zn.

a Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. júna

2007 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom

Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. a Krajským

súdom v Žiline (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. . Sťažnosť bola

odovzdaná na poštovú prepravu 20. júna 2007.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní vedenom okresným súdom požadoval od

žalovaného vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže namiesto žalovaného musel zaplatiť

nedoplatky za spotrebovaný plyn a elektrickú energiu. Sťažovateľ totiž odkúpil od

žalovaného byt a žalovaný nevyrovnal nedoplatky za odber plynu a elektrickej energie.

Rozsudkom okresného súdu č. k. -47 z 31. januára 2006 bola žaloba

sťažovateľa zamietnutá. Na základe jeho odvolania rozsudkom krajského súdu sp. zn.

zo 4. apríla 2007 v spojení s dopĺňacím uznesením z 9. mája 2007 bol

rozsudok okresného súdu potvrdený. Rozsudok krajského súdu spolu s dopĺňacím uznesením

sťažovateľ prevzal 7. júna 2007.

Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy zle vyhodnotili vykonané dokazovanie

a rozhodujúce skutočnosti svojvoľne „poprekrúcali“ v prospech žalovaného. Sťažovateľ

nemohol nedoplatok za spotrebovaný plyn spôsobiť, lebo nemal v byte plynový sporák.

V súvislosti s nedoplatkom za elektrickú energiu poukázal na skutočnosť, že elektrickú

rozvodovú skriňu mal rozobratú. Svedkovia, ktorí mohli tieto skutočnosti potvrdiť, sa

odsťahovali a sťažovateľ nevedel zistiť ich adresy.

Sťažovateľ požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie

označených článkov a dohovoru okresným súdom a krajským súdom s tým, aby bol

rozsudok krajského súdu sp. zn. zo 4. apríla 2007 v spojení s dopĺňacím

uznesením z 9. mája 2007, ako aj rozsudok okresného súdu č. k. -47 z 31.

januára 2006 zrušený a okresnému súdu prikázané vo veci konať a rozhodnúť. Požaduje

tiež priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk od krajského súdu.

2. Z rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 4. apríla 2007 vyplýva, že ním

bol potvrdený rozsudok okresného súdu č. k. -47 z 31. januára 2006. Podľa

názoru krajského súdu skutkové zistenia a právny záver okresného súdu treba považovať za

správne. Sťažovateľ poukazoval na nesprávne skutkové závery okresného súdu a na dôkazy,

ktoré predkladal v konaní pred okresným súdom. Okresný súd sa týmito dôkazmi zaoberal

a riadne ich vyhodnotil. Bolo preukázané, že sťažovateľ nadobudol vlastníctvo bytu

26. septembra 2002. Sumy nedoplatkov elektrickej energie a plynu, ktoré sú predmetom

konania, vznikli až v období, keď bol už vlastníkom bytu sťažovateľ. Preto sťažovateľ

nepreukázal, že by plnil záväzky namiesto žalovaného, teda to, čo mal v skutočnosti plniť

žalovaný sám.

3. Sťažovateľ tiež uplatnil námietku zaujatosti všetkých sudcov ústavného súdu, ktorí

vykonávali funkciu sudcu za predsedu Jána Mazáka. Uznesením č. k. -7 z 11.

decembra 2007 však ústavný súd rozhodol tak, že sudca Lajos Mészáros (člen I. senátu) nie

je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v tejto veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu tento nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať

a posudzovať ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky.

Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

Vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu vedenému okresným

súdom pod sp. zn. , nie je daná právomoc ústavného súdu. Ako to vyplýva

z citovaného právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu

základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto

práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné

odvolanie ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným

právam sťažovateľa mal v odvolacom konaní krajský súd. Tým je zároveň vylúčená

právomoc ústavného súdu.

Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti konaniu

vedenému krajským súdom pod sp. zn. . Podľa názoru ústavného súdu túto

časť sťažnosti treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

Z tvrdení sťažovateľa, ako aj z právoplatného rozsudku je zrejmé, že sťažovateľovi

sa nepodarilo uniesť dôkazné bremeno, ktoré ho ako žalobcu v konaní zaťažovalo. Keďže

sťažovateľ tvrdil, že nedoplatky za odber plynu a elektrickej energie spôsobil žalovaný ako

predchádzajúci vlastník bytu, bolo na sťažovateľovi, aby toto svoje podstatné tvrdenie

preukázal. To sa mu však nepodarilo. Na základe uvedeného stavu treba považovať

rozsudok krajského súdu za presvedčivý a vyčerpávajúci, ktorý nevzbudzuje nijaké

pochybnosti z hľadiska označených práv sťažovateľa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2008