Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 90/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. marca 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namietal porušenie svojich

základných práv podľa , a

a práv podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. augusta 2007

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), doplnená podaním doručeným

ústavnému súdu 30. januára 2008, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa

, a (ďalej len „“) a práv

podľa čl. 6, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 9. mája 2003 okresnému

súdu žalobu proti Slovenskej republike v zastúpení Ministerstvom vnútra Slovenskej

republiky (ďalej len „odporca v 1. rade“), Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky

(ďalej len „odporkyňa v 2. rade“) a Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej len „odporca v 3. rade“) a konanie je vedené pod sp. zn. . Ďalší priebeh

konania opisuje sťažovateľ takto:

„Zákonná sudkyňa JUDr. Z. nadviazala na nečinnosť predchádzajúcich orgánov

a stala sa tiež nečinnou. Vďaka jej neochote konať je konanie v zbytočných prieťahoch,

konanie je už 5-ty rok na tej istej úrovni.

Zákonná sudkyňa mala doručený rozsudok ESĽP č. 57678/00 a bola požiadaná

o jeho rešpektovanie dňa 01. 11. 2006. ...

Zákonná sudkyňa bola požiadaná o ustanovenie advokáta a sťažovateľ jej navrhol

advokáta JUDr. C., ktorého mal už ustanoveného v konaní na tom istom súde

a obe konania sa dotýkajú toho istého merita. Sudkyňa sa však nezaoberá vážne so žiadnou

požiadavkou sťažovateľa. ...

Zákonná sudkyňa prerušila v minulosti konanie pre iné konanie PS 12/04

na OS BA II. Toto konanie bolo právoplatne ukončené 15. 05. 2007, rozsudok sudkyni bol

doručený dňa 15. 05. 2007, ale OS TT aj tak nekoná. ...

I.B. Sťažovateľ žiada Ústavný súd, aby k spisu priradil aj spis z konania

-21 aj spis -10. Sťažovateľ nemá peniaze na nové kópie. ...

Sťažovateľ uplatňuje použitie čl. 46 ods. 3 - o povinnosti nahradiť škodu chybným

rozhodovaním a chybným úradným postupom orgánov moci, ktoré marili vymáhanie škody

od skutočného škodcu JUDr. F. G. a spol. v konaní -1999 a v konaniach

, neskôr a napokon , keď za dobu

8-rokov a 6-mesiacov kriminálnici neboli odsúdení za jednoduchý trestný čin a jednoduché

súdne konanie je marené samotným OS Trnava od roku 1999 naďalej.“

V nadväznosti na to sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom

rozhodne nasledovne:

„II. A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva MUDr. D. B. podľa čl. 46, čl.

47 ods. 2, a podľa , a

medzinárodného dohovoru.

II. B. Ústavný súd Slovenskej republiky nariaďuje Okresnému súdu v Trnave vo veci

bezodkladne konať.

II. C. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť podľa Slovenskej

republiky MUDr. D. B. sumu - istinu 1,394.345.- Sk plus úroky z omeškania vo výške 0.5 %

za každý deň omeškania od 15. 02. 1999 do zaplatenia;...

II. D. Trovy konania zaplatí Okresný súd v Trnave, do 15 dní od doručenia Nálezu

Ústavného súdu.

II. E. Okresný súd v Trnave je povinný vytýčiť termín pojednávania do 15 dní od

doručenia Nálezu Ústavného súdu a rozhodnúť vo veci do 30 dní od pojednávania. Inak

môže MUDr. D. B. žiadať od Okresného súdu v Trnave satisfakciu 1,000.000.- bez ďalšieho

súdneho konania. Satisfakcia musí zaplatená do 15 dní od doručenia žiadosti o zaplatenie

satisfakcie. Inak môže sťažovateľ žiadať aj úroky z omeškania vo výške 17.6 % z dlžnej

sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.“

Sťažovateľ žiadal aj o ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho sťažnosti

pred ústavným súdom poukazujúc na svoju nepriaznivú finančnú a sociálnu situáciu.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127

ods. 1 o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú

porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

Podľa podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane

ustanoví zákon.

Podľa domáhať sa práv uvedených v čl. ... 46 možno len

v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podľa každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,

inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za

podmienok ustanovených zákonom.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za

nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Podľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

a) byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, podrobne oboznámený s povahou

a dôvodom obvinenia proti nemu;

b) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;

c) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo

pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy

spravodlivosti vyžadujú;

d) vypočuť alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch

svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe;

e) mať bezplatnú pomoc tlmočníka, ak nerozumie jazyku používanému pred súdom

alebo týmto jazykom nehovorí.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli

porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa

porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom

do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (m. m. , , ).

K namietanému porušeniu základných práv podľa

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že podľa jeho názoru mu okresný súd

v označenom konaní odoprel súdnu ochranu tým, že v jeho veci bezdôvodne nekoná.

Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa je

poskytnúť uplatňovanému právu súdnu ochranu za predpokladu, že sú splnené procesné

podmienky súdneho konania. Zmyslom tohto základného práva je umožniť každému reálny

prístup k súdu, a tomu zodpovedajúca povinnosť súdu vo veci konať, pričom k jeho

porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade, ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť

domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol

konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Ústavný súd zo súvisiaceho spisu v konaní vedenom pod sp. zn. zistil,

že sťažovateľ podal 9. mája 2003 Okresnému súdu Bratislava I žalobu o „poskytnutie

primeraného zadosťučinenia - satisfakcie a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch za

diskriminačné správanie štátu Slovenská republika“ proti Slovenskej republike v zastúpení

odporcami v 1. až 3. rade.

Daná vec bola 9. októbra 2003 postúpená okresnému súdu z dôvodu miestnej

príslušnosti a je vedená pod spisovou značkou . Okresný súd po vykonaní

príslušných procesných úkonov na pojednávaní 12. septembra 2005 predmetné konanie

uznesením č. k. -482 prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného

Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/2004. Sťažovateľ podal proti uvedenému

uzneseniu odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -504 z 28. apríla 2006 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie

prvostupňového súdu.

Okresný súd po odpadnutí prekážky konania (právoplatné skončenie konania

vedeného Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/2004 - 2. júla 2007) následne

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v uvedenom konaní

a vykonal ďalšie procesné úkony súvisiace s prípravou a uskutočnením ďalších pojednávaní

nariadených v danej veci.

Ústavný súd zistil, že okresný súd v predmetnej veci neodmietol konať, ale naopak,

postupoval v zmysle príslušných ustanovení (ďalej aj

„OSP“ ), čím nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1

. Na základe uvedených skutočností preto ústavný súd nezistil porušenie základného

práva sťažovateľa podľa a odmietol jeho sťažnosť v tejto časti podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že je na konanie okresného súdu

vedené pod sp. zn. , v ktorom sa nerozhoduje vo veci sťažovateľa podľa piatej

časti , t. j. podľa ustanovení upravujúcich správne súdnictvo,

zjavne neaplikovateľný, a z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako

zjavne neopodstatnenú, a to pre neexistenciu priamej súvislosti medzi namietanými

skutočnosťami a základným právom, porušenie ktorého sťažovateľ namietal (napr.

, ). Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa aj v časti namietajúcej porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 3 a 4

.

K namietanému porušeniu základného práva podľa

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol, že okresný súd mu neustanovil advokáta

v označenom konaní napriek jeho žiadostiam z 10. apríla 2006, 24. apríla 2007 a 15. mája

2007.

Ústavný súd zo súvisiaceho spisu v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

zistil, že okresný súd sa bezodkladne po odpadnutí prekážky postupu v konaní

podľa zaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre dané

konanie. Okresný súd prípisom z 21. mája 2007 vyzval sťažovateľa, aby v príslušnej lehote

vyplnil a doručil tlačivo o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch spolu

s potvrdením o výške príjmu. Okresnému súdu bolo 18. júna 2007 doručené oznámenie

sťažovateľa o tom, že „Zo zákona som oslobodený od poplatkov. Kde to sme, aby amatér

neustále učil sudcov ako majú konať? ... Vašu výzvu považujem za čisto šikanózny výkon

súdnictva“.

S prihliadnutím na konkrétne okolnosti danej veci podľa názoru ústavného súdu

postupom okresného súdu pri rozhodovaní o žiadostiach sťažovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu pre dané konanie nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

sťažovateľa podľa . Podľa zistení ústavného súdu totiž okresný súd

v čase prerušenia konania vedeného pod sp. zn. vykonával úkony smerujúce

k zisťovaniu relevantných okolností na pokračovanie v konaní a ihneď po právoplatnom

skončení konania vedeného pod sp. zn. Ps 12/2004 vyzval sťažovateľa na preukázanie

majetkových a finančných pomerov. Zo zistení ústavného súdu nepochybne vyplýva, že

sťažovateľ odmietol poskytnúť primeranú súčinnosť (vyjadrenie z 11. júna 2007), pričom

táto okolnosť nemôže byť pripísaná na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštantne zdôrazňuje, že k porušeniu

základného práva sťažovateľa by mohlo dôjsť len v prípade, ak by okresný súd nerozhodol

vôbec o ustanovení právneho zástupcu, čo sa v tomto prípade nestalo. Na základe

uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 dohovoru

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa ods. osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto

práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Podľa návrh nie je prípustný, ak sa týka veci,

o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa sa ústavný súd oboznámil

s obsahom spisu vedeného ústavným súdom pod sp. zn. a zistil, že

predmetom konania o sťažnosti sťažovateľa vedeného pod uvedenou spisovou značkou bolo

rozhodovanie o namietanom porušení jeho základného práva podľa

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

V konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd uznesením

z 13. septembra 2006 sťažnosť sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Zo

zistení ústavného súdu vyplynulo, že uvedené konanie bolo právoplatne skončené

24. októbra 2006.

S poukázaním na citované ustanovenie odmietol ústavný

súd sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období do 24. októbra 2006 ako

neprípustnú z dôvodu predchádzajúceho rozhodnutia ústavného súdu v tejto veci -

uznesenie č. k. -21 z 13. septembra 2006 [§ 24 písm. a) zákona o ústavnom

súde].

Podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu 3. januára 2007, ktorému bola

pridelená spisová značka , bolo odložené podľa

pod č. k. -10 z 13. apríla 2007. V predmetnom rozhodnutí ústavného súdu je

uvedené:

„Z obsahu pripojeného spisu sp. zn. sme zistili, že tento súd uznesením

zo dňa 12. septembra 2005 prerušil konanie vo veci do právoplatného ukončenia o Vašej

spôsobilosti na právne úkony vedenom Okresným súdom Bratislava II. Toto rozhodnutie

bolo potvrdené Krajským súdom v Trnave v konaní pod sp. zn. 28. apríla

2006.

Z uvedeného je vidieť, že išlo o vydanie právoplatného rozhodnutia, na základe

ktorého ďalší postup okresného súdu závisí od rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II.

To súčasne znamená, že postup okresného súdu nebol svojvoľný, bol v súlade so zákonom.“

Ústavný súd v rámci preskúmania konania vedeného pod sp. zn.

v období po 24. októbri 2006 zistil, že okresný súd po prerušení predmetného konania

uznesením č. k. -482 z 12. septembra 2006 pravidelne zisťoval stav konania

Okresného súdu Bratislava II vedeného pod sp. zn. Ps 12/2004 (pokyny na vypravenie

prípisov zo 7. novembra 2006, 5. februára 2007, 20. apríla 2007, 21. mája 2007 a 27. júla

2007).

Okresný súd vydal 21. mája 2007 pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi, aby

v určenej lehote preukázal svoje finančné a majetkové pomery za účelom rozhodnutia

o jeho žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní. Následne okresný súd 15.

augusta 2007 nariadil termín pojednávania na 12. november 2007. Predmetný spis sa na

základe vyžiadania nachádzal na krajskom súde od 13. septembra 2007 do 19. októbra 2007.

Okresnému súdu boli 2. októbra 2007 a 5. novembra 2007 doručené ospravedlnenia

neúčasti na pojednávaní od odporcov v 1. a 3. rade. Na pojednávaní 12. novembra 2007

sťažovateľ oznámil, že „... ja hodlám petit žaloby ešte definitívne upraviť“. Pojednávanie

bolo uznesením odročené na 4. február 2008. Okresný súd vydal 20. novembra 2007 pokyn

na predloženie spisu vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom rozhodnutia o upravenom

petite žaloby sťažovateľa.

Dňa 4. decembra 2007 vydal okresný súd pokyn na doručenie prípisu sťažovateľovi,

aby v určenej lehote upresnil petit žaloby. Vyjadrenie sťažovateľa bolo okresnému súdu

doručené 16. decembra 2007. Následne vydal okresný súd pokyn na doručenie upresneného

petitu žaloby odporcom v 1. až 3. rade. Dňa 17. januára 2008 vydal okresný súd pokyn na

doručenie urgencie sťažovateľovi, aby predložil vyplnené tlačivo o osobných, majetkových

a zárobkových pomeroch. Termín pojednávania nariadeného na 4. február 2008 bol

okresným súdom zrušený z dôvodu predloženia spisu ústavnému súdu.

Ústavný súd s prihliadnutím na obdobie, ktoré uplynulo od nadobudnutia

právoplatnosti uznesenia ústavného súdu č. k. -21 z 13. septembra 2006, ako

aj predmet konania a počet úkonov okresného súdu v danej veci neposúdil jeho postup

v hodnotenom období ako porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

ani práva podľa dohovoru, preto sťažnosť aj v tejto časti vyhodnotil ako

zjavne neopodstatnenú.

Ústavný súd ďalej konštatuje, že čl. 6 ods. 2 a 3 dohovoru sú na konanie okresného

súdu vedené pod sp. zn. , v ktorom sa rozhoduje vo veci sťažovateľa

v občianskoprávnom konaní, a nie ako osoby obvinenej podľa ustanovení Trestného

poriadku, zjavne neaplikovateľné, a z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti

odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú, a to pre neexistenciu priamej súvislosti medzi

uvádzanými skutočnosťami a právami, porušenie ktorých sťažovateľ namietal (napr.

, ). Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa aj

v časti namietajúcej porušenie jeho práv podľa čl. 6 ods. 2 a 3 dohovoru.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru

Ústavný súd pripomína, že podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa

čl. 13 dohovoru vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať

pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom

(Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok z 27. apríla 1988, séria A, č. 131,

ods. 52). V okolnostiach prípadu však ústavný súd k takémuto záveru nedospel.

Vo vzťahu k uvedenému (namietanému) porušeniu práva ústavný súd uvádza,

že ak orgán štátu aplikuje platný právny predpis, jeho účinky (dôsledky) použitia nemožno

považovať za porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

Právo na účinný právny prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nemôže

všeobecný súd porušiť vtedy, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní (m. m. , ).

Skutočnosť, že postup okresného súdu v označenom konaní nezodpovedá názorom

sťažovateľa na priebeh konania, nie je v danom prípade relevantná, pretože účinnosť

prostriedkov nápravy pre účely čl. 13 dohovoru nezávisí na istote, že bude rozhodnuté

v prospech sťažovateľa (napr. Vilvarajah a ďalší proti Spojenému kráľovstvu - 1991,

Soering proti Spojenému kráľovstvu - 1989). Preto namietané konanie okresného súdu

vedené pod sp. zn. nesignalizuje žiadnu možnosť priamej príčinnej súvislosti

s porušením práva sťažovateľa mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným

orgánom podľa čl. 13 dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti

odmietol už po jej predbežnom prerokovaní podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu práva podľa čl. 14 dohovoru

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ v konaní okresného súdu vedenom pod

sp. zn. a v postupe zákonnej sudkyne namieta aj porušenie čl. 14 dohovoru.

Neuviedol však žiadne konkrétne skutočnosti ani to, akým konkrétnym postupom okresného

súdu malo k porušeniu uvedeného ustanovenia dohovoru dôjsť.

Ústavný súd pri preskúmaní spisu vedeného pod sp. zn. nezistil pri

postupe okresného súdu žiadne skutočnosti, ktoré by umožňovali vysloviť záver o porušení

čl. 14 dohovoru. Okresný súd postupoval v namietanom konaní podľa príslušných

ustanovení , uplatnením ktorých nedošlo k diskriminácii

sťažovateľa ako účastníka konania. Okresný súd (ako štátny orgán zastupujúci Slovenskú

republiku v oblasti výkonu súdnej moci) uplatneným procesným postupom v namietanom

konaní nevykonával činnosť, ktorou by bolo možné porušiť práva sťažovateľa podľa

dohovoru. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol už po jej

predbežnom prerokovaní podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu, aby

ústavný súd rozhodoval o sťažovateľovej žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o ďalších nárokoch uplatnených v jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008