Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 119/08
PDF · 144.79 KB
No categories available
IV. ÚS 119/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ľ. A., K., vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Komárno v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 169/98 a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. Ľ. A. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. marca
2008 doručená sťažnosť JUDr. Ľ. A. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu
Komárno (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 169/98.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod
sp. zn. 8 C 169/98 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia 13 295 Sk s príslušenstvom z titulu
odmeny za právne zastupovanie odporkýň. Okresný súd rozsudkom z 25. marca 2003
čiastočne vyhovel návrhu sťažovateľa, priznal mu nárok na zaplatenie 7 617 Sk
s príslušenstvom a vo zvyšku návrh zamietol. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“)
ako súd odvolací zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh zamietol. Proti tomuto
rozsudku podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len „najvyšší súd“) rozhodol tak, že zrušil rozsudky krajského súdu aj okresného súdu a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Okresný súd opäť rozhodol o veci rozsudkom z 5. júna 2006, priznal sťažovateľovi
sumu 5 832 Sk s príslušenstvom a vo zvyšnej časti jeho návrh zamietol. Proti rozsudku
podal sťažovateľ, ako aj odporkyne odvolanie. Odvolací súd rozhodol rozsudkom
č. k. 8 Co 218/2006-232 z 12. júla 2007 napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti zmenil
tak, že ho zamietol, v časti návrhu nad sumu 5 832 Sk do 7 617 Sk rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil a vo zvyšnej časti nad sumu 6 192 Sk do 13 809 Sk rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Sťažovateľ napadol rozsudok krajského súdu
dovolaním, ktoré najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Cdo 225/2007 zo 17. decembra 2007
odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)
v spojení s § 243b ods. 4 OSP, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
dovolanie prípustné.
Podľa názoru sťažovateľa je konanie v jeho veci poznačené zbytočnými prieťahmi.
V sťažnosti uvádza: „Nečinnosť, neefektívnosť a nesústredenosť na potrebné dôkazy,
vzhľadom na veľké časové odstupy medzi jednotlivými úkonmi súdov ako aj súčasný stav
takmer po 10 rokov vec nie je skončená, nemožno podľa názoru sťažovateľa v takejto
jednoduchej veci ničím ospravedlniť.“
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti namieta, že sa okresný súd ani krajský súd neriadili
právne záväzným názorom najvyššieho súdu, znovu o veci rozhodli jednostranne v jeho
neprospech a ich konanie je poznačené tými istými nedostatkami, ktoré im vytkol najvyšší
súd v rozsudku sp. zn. 3 Cdo 179/2004 z 27. októbra 2005. Podľa názoru sťažovateľa
je rozsudok krajského súdu sp. zn. 8 Co 218/06 z 12. júla 2007 poznačený inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP
a dovolanie proti tomuto rozsudku bolo prípustné podľa § 238 ods. 1 OSP. Uznesenie
dovolacieho súdu zo 17. decembra 2007 je preto podľa jeho názoru nesprávne a v rozpore
so zákonom.
Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci takto rozhodol:
„1, Základné právo sťažovateľa JUDr. Ľ. A. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako i v čl. 127 Ústavy SR bolo postupom
Okresného súdu v Komárne porušené.
2, Zrušuje sa rozsudok Okresného súdu v Komárne zo dňa 5. 6. 2006 sp. zn.
8 C 169/98, rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 7. 2007 sp. zn. 8 Co 218/2006,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 12. 2007 sp. zn. 2 Cdo 225/2007.
3, Okresnému súdu v Komárne prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
8 C 169/98 konal bez ďalších prieťahov a v súlade so zákonom.
4, JUDr. Ľ. A. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 100.000,- Sk
(slovom stotisíc korún), ktoré mu je Okresný súd v Komárne povinný vyplatiť do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd pri predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde viazaný návrhom
na začatie konania, a preto môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite
svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv
Petit sťažnosti formuloval sťažovateľ, ktorý nie je právne zastúpený, má však
právnické vzdelanie a je advokátom, a preto ústavný súd nemal dôvod spochybňovať jeho
kvalifikovanosť na formulovanie návrhu a pri predbežnom prerokovaní vychádzajúc z jeho
obsahu sa zaoberal len namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, za ktorý ústavný súd považuje aj zbytočné prieťahy
v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol
o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie
tejto lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03). Podanie sťažnosti po uplynutí zákonom
ustanovenej lehoty je dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene
(§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Konanie o veci sťažovateľa vedené okresným súdom pod sp. zn. 8 C 169/98 bolo
právoplatne skončené doručením rozsudku odvolacieho súdu z 12. júla 2007 (ústavný súd
zistil, že rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. augusta 2007). Vzhľadom na to,
že sťažovateľ podal sťažnosť ústavnému súdu po uplynutí lehoty dvoch mesiacov
ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd sťažnosť odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene (obdobne
napr. IV. ÚS 323/07). Nadobudnutím právoplatnosti rozsudku okresného súdu došlo navyše
k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa v jeho veci.
Skutočnosť, že sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol uznesením
zo 17. decembra 2007, nemala vplyv na rozhodnutie ústavného súdu.
Ústavný súd nevyzýval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti o splnomocnenie
pre právneho zástupcu, neznamená to však, že upustil od požiadavky povinného zastúpenia
sťažovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ale vzhľadom na to, že sťažnosť bola podaná oneskorene, nebolo
už potrebné žiadať od sťažovateľa odstránenie tohto nedostatku.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2008