Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/225/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J., bývajúceho v K., proti

žalovaným 1/ J., 2/ N., obom bývajúcim v B., pošta Z., o zaplatenie 13.809,- Sk istiny s

prísl., vedenej na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júla 2007, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 12. júla 2007 sp. zn.

o d m i e t a .

Žalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 25. marca 2003

č.k. -110 (v poradí prvým) uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 7.617,- Sk s 22 %-ným úrokom z omeškania od 1.6.1995 do zaplatenia a nárok vo

zvyšku sumy 10.093,- Sk zamietol. Vychádzal zo zistenia, že žalované poverili žalobcu

svojim zastupovaním v konaní vedenom na súde prvého stupňa pod sp. zn. ,

v ktorom vznikli žalobcovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 28.917,- Sk za

9 úkonov právnej pomoci (á 1.740,- Sk) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. 240/90 Zb. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnej pomoci. Keďže žalované uhradili žalobcovi zálohu za poskytnuté právne služby len

v sume 21.300,- Sk, návrh žalobcu na zaplatenie 7.617,- Sk považoval za dôvodný. O trovách

konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 24. júna 2004 sp. zn.

(v poradí prvým) na odvolanie žalovaných zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti náhrady trov konania tak, že návrh zamietol. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcovi patrí odmena za zastupovanie

žalovaných len v sume 19.803,- Sk za 7 úkonov právnej pomoci. Keďže žalobca nenamietal

prijatie zálohy za poskytnuté služby v sume 21.300,- Sk, jeho návrh považoval za nedôvodný.

Odvolací súd zároveň uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov

konania v sume 4.555,- Sk.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „dovolací súd“) rozsudkom z 27. októbra

2005 sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu a okresného súdu vo výroku,

ktorým bola žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.617,- Sk

s 22%-ným úrokom z omeškania od 1. júna 1995 do zaplatenia a vec v rozsahu zrušenia

vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd pochybil, keď zmenil rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti bez toho, aby vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu

a odstránil rozpory medzi účastníkmi konania, ktoré vyplývajú z obsahu spisu.

Súd prvého stupňa rozsudkom z 5. júna 2006 č.k. -199 (v poradí druhým)

uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.832,- Sk s 22 %-ným úrokom

z omeškania ročne od 1.6.1995 do zaplatenia a návrh žalobcu vo zvyšku sumy 7.977,- Sk

zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Po pripustení

zmeny petitu (suma uplatňovaná žalobcom po zmene petitu predstavovala 13.809,- Sk) a

doplnení dokazovania mal za preukázané, že vzhľadom na poskytnuté úkony právnej pomoci

patrí žalobcovi náhrada trov právneho zastupovania v sume 27.132,- Sk. So zreteľom na túto

skutočnosť považoval nárok žalobcu, po zohľadnení zo strany žalovaných už poskytnutej

zálohy 21.300,- Sk, za dôvodný len ohľadne sumy 5.832,- Sk.

Krajský súd v Nitre rozsudkom z 12. júla 2007 sp. zn. (v poradí druhým)

rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil tak, že návrh v tejto časti zamietol,

vo zvyšnej zamietajúcej časti návrhu nad 5.832,- Sk po 7.617,- Sk rozsudok potvrdil a vo

zvyšnej časti sumy 6.192,- Sk po sumu 13.809,- Sk napadnutý rozsudok zrušil a konanie

v tejto časti zastavil. Dôvodil, že okresný súd nesprávne priznal žalobcovi odmenu aj za účasť

na pojednávaní súdu dňa 15.3.1994, ktoré sa nekonalo a dňa 21.11.1995, ktorý úkon žalobca

uznať nežiadal, preto mu patrí odmena za poskytnutú právnu pomoc len v sume 19.803,- Sk.

Keďže je nesporné, že žalované zaplatili žalobcovi zálohu celkovo v sume 21.300,- Sk, návrh

žalobcu (ako celok) považoval za neopodstatnený. Okresnému súdu vytkol pripustenie zmeny

petitu, ktoré spočívalo v rozšírení návrhu na začatie konania nad sumu 7.617,- Sk dôvodiac,

že rozsudkom z 25. marca 2003 okresný súd rozhodoval o právnom nároku žalobcu v sume

pôvodne vyčíslenej istiny 17.710,- Sk tak, že uznal nárok žalobcu do výšky 7.617,- Sk. Keďže

výrok rozsudku v zamietajúcej časti (o zaplatenie sumy 10.093,- Sk, ako rozdielu

17.710 - 7.617) nenapadol žalobca odvolaním, nadobudol rozsudok v tejto časti

právoplatnosť. Okresný súd tak v tej istej veci (o zaplatenie sumy nad 7.617,- Sk) už raz

vecne právoplatne rozhodol. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd výrok rozsudku

okresného súdu v časti zaplatenia sumy 6.192,- Sk (ako rozdielu 13.809 – 7.617) zrušil

a konanie v tejto časti zastavil; vo zvyšnej časti (od sumy 5.832,- po 7.617,- Sk) zamietnutie

návrhu ako nedôvodné potvrdil.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca (ďalej len

„dovolateľ“). Vyjadril pochybnosti o nestrannosti senátu odvolacieho súdu, ktorý podľa neho

pri rozhodovaní vychádzal z neúplne zisteného skutkového stavu, nevykonal a nevyhodnotil

všetky dôkazy v zmysle ustanovenia a akceptoval len dôkazy svedčiace

v prospech žalovaných. Krajský súd zároveň pochybil, keď preskúmaval v poradí prvý

rozsudok okresného súdu z 25. marca 2003, hoci predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok okresného súdu z 5. júna 2006. Z uvedeného dôvodu považoval žalobca dovolaním

napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný a konanie zaťažené inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok, skúmal

bez nariadenia pojednávania ( ) najskôr jeho prípustnosť.

Žalobca v prejednávanej veci napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu vo

všetkých jeho výrokoch, a to výrok, ktorým odvolací súd 1/ zmenil výrok rozsudku okresného

súdu o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi sumu 5.832,- Sk tak, že ho zamietol,

2/ potvrdil výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu v časti nad 5.832,- Sk

po 7.617,- Sk a 3/ zrušil výrok rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu v časti sumy

6.192,- Sk po sumu 13.809,- Sk a konanie v tejto časti zastavil. Prípustnosť dovolania

ohľadne výroku 1/ a 2/ rozsudku je preto nutné posudzovať podľa ustanovení ,

ktoré dopadajú na rozsudky a ohľadne výroku 3/ rozsudku podľa ustanovení ,

dopadajúcich na uznesenia [(rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil časť výroku

rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto

časti zastavil, i keď je súčasťou rozsudku, má charakter uznesenia ( ) – pozn.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky].

Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej ( ), alebo proti rozsudku,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku

svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu ( ).

V skúmanej veci, ohľadne výroku 2/ rozsudku smeruje dovolanie proti

potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania však nemožno

vyvodiť z ustanovenia , nakoľko odvolací súd nevyslovil prípustnosť tohto

mimoriadneho opravného prostriedku vo svojom potvrdzujúcom výroku. Rovnako ho

nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , pretože rozhodnutiu odvolacieho

súdu bezprostredne nepredchádzalo iné rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny

názor v tejto veci.

Ohľadne výroku 1/ rozsudku smeruje dovolanie síce proti zmeňujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu, na ktoré dopadá ustanovenie a umožňuje

preskúmať napadnutý rozsudok krajského súdu, avšak jeho prípustnosť vylučuje § 238 ods. 5

, ktorý má vo vzťahu k predchádzajúcim odsekom 1 až 3 povahu špeciálnej úpravy

a obsahuje výnimku z nich.

Podľa dovolanie nie je prípustné ani vo veciach, v ktorých bolo

napadnuté právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom

trojnásobok minimálnej mzdy a v obchodných veciach desaťnásobok minimálnej mzdy; na

príslušenstvo pohľadávky sa neprihliada. Na určenie minimálnej mzdy je rozhodujúci deň

podania návrhu na prvostupňovom súde.

Výška minimálnej mzdy ku dňu podania žaloby (9.4.1998) predstavovala 3.000,- Sk

(viď ), jej trojnásobok 9.000,- Sk. Vzhľadom na to, že

výška peňažného plnenia, o ktorom rozhodol odvolací súd (inak ako súd prvého stupňa)

predstavuje 5.832,- Sk, dovolanie žalobcu smeruje proti takému zmeňujúcemu výroku

rozsudku odvolacieho súdu o peňažnom plnení, ktoré neprevyšuje trojnásobok minimálnej

mzdy. Prípustnosť dovolania je preto podľa vylúčená.

Keďže dovolanie žalobcu smeruje aj proti výroku 3/ rozsudku odvolacieho súdu, ktorý

má povahu uznesenia, dovolací súd prípustnosť dovolania posudzoval podľa zákonných

ustanovení , ktoré zakladajú prípustnosť dovolania proti uzneseniu.

Podľa je dovolanie prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,

ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie je prípustné aj proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak

odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože

ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo

ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského

rozhodnutia ( ), ako aj ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky ( ).

Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky uznesení zakladajúcich prípustnosť

dovolania podľa a , nakoľko odvolací súd zrušil časť výroku rozsudku

súdu prvého stupňa o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto časti

zastavil.

V tejto súvislosti považuje Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že

pokiaľ krajský súd výrokom 2/ rozsudku rozhodol o sume nad 5.832,- Sk po 7.617,- Sk tak,

že zamietnutie návrhu v tejto časti potvrdil a následne výrokom 3/ rozsudku zrušil výrok

o zamietnutí sumy 6.192,- Sk po 13.809,- Sk a konanie v tejto časti zastavil, rozhodol o sume

1.425,- Sk (ako rozdielu sumy 6.192,- a 7.617,- Sk) dvakrát (a to výrokom 2/ rozsudku tak,

že návrh ohľadne tejto sumy zamietol a výrokom 3/ rozsudku tak, že zamietnutie návrhu

o predmetnej sume zrušuje a konanie zastavuje). Ak mienil odvolací súd vyjadriť časť sumy,

o ktorej rozhodoval vo výroku 2/ rozsudku formou hraničného intervalu (nad-po, resp. od-do),

vo výroku 3/ rozsudku mal zotrvať pri tomto vyjadrení a nemal ho spájať s vyjadrením

absolútnej hodnoty rozdielu najvyššieho a stredného intervalu (13.809 – 7.617). Uvedené

pochybenie krajského súdu však nemalo za následok nepreskúmateľnosť výrokov rozsudku

odvolacieho súdu.

Keďže pripúšťa možnosť podať dovolanie proti každému

rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení , dovolací súd

skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu netrpí niektorou z vád uvedenou

v predmetnom zákonnom ustanovení (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci

súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku

veci právoplatne rozhodnutej alebo prv začatého konania, nedostatku návrhu na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom

konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

Pokiaľ žalobca v dovolaní uviedol, že má pochybnosti o nestrannosti senátu

odvolacieho súdu, ktorý mal podľa neho „nadržiavať žalovaným“ a rozhodnúť „aj bez

dostatočných pravdivých dôkazov jednostranne v prospech žalovaných“, možno z jeho

vyjadrení vyvodiť, že namieta existenciu procesnej vady v zmysle

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je skutočnosť, že

v konaní rozhodoval vylúčený sudca, resp. sudcovia (dovolateľ netvrdí, že by v danom

prípade nebol súd správne obsadený).

Podľa sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o nezaujatosti.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci,

k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti

neobjektívneho rozhodovania. Cieľu, sledovanému uvedeným ustanovením, zodpovedá aj

úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú.

Je ňou určitý právne významný vzťah sudcu, a to buď 1/ k veci (o takýto vzťah ide, ak sudca

má svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci) alebo

2/ k účastníkom konania (o taký vzťah ide napríklad, ak sudca má určitý osobný, priateľský

alebo iný vzťah, so zreteľom na ktorý možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti) a napokon

3/ k zástupcovi účastníkov konania.

Žalobca v dovolaní existenciu takéhoto pomeru sudcu (sudcov) výslovne netvrdil.

Uvádzal, že má podozrenie, že senát „nadržiava“ žalovaným, z dôvodu ktorého následne

rozhodol v ich prospech. Dovolací súd, pri posudzovaní opodstatnenosti tejto námietky, vzal

na zreteľ, že senát 8 Co preskúmaval odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

z 5. júna 2006, pričom z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobca namietal zaujatosť či

predsedníčky senátu J. alebo členov senátu J. a J.. Rovnako zo spisu nemožno vyvodiť

existenciu niektorej z okolností v zmysle , ktorá by týchto sudcov

vylučovala z prejednávania a rozhodovania veci. Relevantným dôvodom vylúčenia sudcu

môžu byť totiž len objektívne existujúce skutočnosti, nie iba subjektívna domnienka žalobcu

o možnej neobjektívnosti odvolacieho senátu, ktorú namietajúci naviac ničím

nekonkretizoval, nepreukázal a nedoložil. Dovolací súd preto dospel k záveru, že v

dovolacom konaní nevyšla najavo existencia vady konania v zmysle ,

ani iná vada v zmysle až f/

So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že v dovolacom konaní nevyšlo

najavo, že by konanie a rozhodnutia súdov nižšieho stupňa boli postihnuté vadou podľa § 237

, a keďže dovolanie nie je prípustné ani podľa § a 239 , Najvyšší súd

Slovenskej republiky opravný prostriedok žalobcu odmietol (

v spojení s ), bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Záverom treba ešte dodať, že pokiaľ dovolateľ namietal existenciu tzv. iných vád

v zmysle , tieto síce považuje za

prípustný dovolací dôvod, ale možno ho uplatniť len vtedy, ak je dovolanie prípustné

(podľa §, resp. 239 ); samotné tieto vady prípustnosť dovolania nezakladajú.

V dovolacom konaní úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov dovolacieho

konania proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, nakoľko žalovaným v dovolacom

konaní žiadne trovy nevznikli ( v spojení s a

ods. 1 ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. decembra 2007

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: