Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 53/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2008 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť J. R., Ž.; J. Š., Ž., a A. C., Ž., zastúpených advokátkou

JUDr. M. P., Ž., pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a

Listiny základných práv a slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Základné právo J. R., J. Š. a A. C. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a Listiny základných práv

a slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Žiline pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 31. januára

2008 č. k. -24 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. R., Ž.; J. Š., Ž., a A. C., Ž. (ďalej aj

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)

postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

1. Sťažovateľky vo svojej sťažnosti uviedli, že návrhom doručeným okresnému súdu

25. septembra 1996 sa ich právna predchodkyňa A. D. domáhala určenia, že odporkyňa

v 1. rade Ing. Ľ. V. a odporkyňa v 2. rade Ing. D. T. nie sú oprávnené držiteľky

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území S., zapísané na LV č. 475. Okresný súd

rozsudkom z 11. novembra 1997 č. k. -69 návrhu navrhovateľky vyhovel

a určil, že žalované nespĺňajú podmienky oprávnenej držby nehnuteľnosti. Proti tomuto

rozsudku podali žalované odvolanie. Krajský súd ich opravnému prostriedku vyhovel

a rozsudkom z 12. mája 1999 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak,

že žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovaným nepriznal.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala navrhovateľka A. D. dovolanie.

V dôsledku jej smrti v priebehu dovolacieho konania vstúpili do jej práv sťažovateľky.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom z 20. februára

2002 sp. zn. uvedený rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Krajský súd rozsudkom z 15. októbra 2002 sp. zn. rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol bez náhrady trov konania.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali žalobkyne dovolanie

najvyššiemu súdu. Najvyšší súd rozsudkom z 24. júna 2004 sp. zn. uvedený

rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Sťažovateľky podali 17. februára 2006 predsedovi okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v napadnutom konaní. Na základe odpovede predsedu okresného súdu na sťažnosť

bol okresnému súdu 2. júla 2004 doručený rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. ,

pričom k predloženiu predmetného spisu krajskému súdu okresným súdom došlo až po ich

sťažnosti 7. marca 2006. Predloženie spisu teda trvalo takmer dva roky.

Dňa 20. júna 2007 krajský súd na pojednávaní uznesením sp. zn.

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľky

uviedli, že krajský súd dosiaľ nevyhotovil rozhodnutie, hoci podľa § 158 ods. 4

súd musí rozhodnutie vyhotoviť a odoslať do 30 dní odo

dňa jeho vyhlásenia. Táto lehota uplynula 20. júla 2007, preto 15. októbra 2007 sťažnosť

podali predsedovi krajského súdu, ktorú predseda krajského súdu uznal za dôvodnú, napriek

tomu im rozhodnutie dosiaľ nebolo doručené. V dôsledku nečinnosti krajského súdu nie je

možné ich vec na okresnom súde vybaviť a rozhodnúť.

Vzhľadom na to, že krajský súd, proti ktorému bola sťažnosť prijatá na ďalšie

konanie, neodstránil stav ich právnej neistoty, navrhli, aby ústavný súd vo vzťahu ku

krajskému súdu vydal toto rozhodnutie:

„... Krajský súd Žilina v konaní pod sp. zn. porušil základné právo

R. J., bytom v Ž., Š. J., bytom v Ž., C. A., bytom v Ž., aby sa ich vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v a v

Listiny základných práv a slobôd.

(...)

Krajskému súdu v Žiline sa ukladá povinnosť, aby v konaní, vedenom pod sp. zn.

konal bez prieťahov.

(...)

R. J, Š. J., C. A., priznáva primerané finančné zadosťučinenie každej v sume

po 100.000,- Sk, ktoré je Krajský súd v Žiline povinný vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

(...)

Krajskému súdu v Žiline sa ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateliek

na účet JUDr. M. P., advokátka, Ž.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril predseda krajského

súdu listom sp. zn. Spr 130/08 z 26. marca 2008, v ktorom popísal priebeh napadnutého

konania a dodal:

„(...) vzhľadom na dlhodobú pracovnú neschopnosť JUDr. M. C., ktorý vo veci

rozhodoval ako predseda senátu a v ktorej bol i referentom sa nepodarilo získať jeho

vyjadrenie k sťažnosti a zistiť, či existovali vážne dôvody brániace vyhotoveniu rozhodnutia

v zákonom stanovenej lehote (§ 158 ods. 4 v spojení s § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho

poriadku) a či predseda senátu požiadal o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozhodnutia

predsedu súdu.“

V závere svojho podania predseda krajského súdu oznámil, že netrvá na tom, aby sa

vo veci konalo ústne pojednávanie.

3. Ústavný súd podľa upustil v danej veci od

ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno

očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a listiny.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a z obsahu na vec sa vzťahujúceho

súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného krajským súdom pod

sp. zn. :

- 14. marca 2006 bol spis doručený krajskému súdu na pokračovanie v odvolacom

konaní a bol zaevidovaný pod sp. zn. ,

- 13. júna 2006 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, sťažovateľky ani

právna zástupkyňa neboli prítomné, bolo odročené na neurčito,

- 24. mája 2007 odporkyňa v 1. rade požiadala krajský súd o odročenie pojednávania

určeného na 30. máj 2007,

- 28. mája 2007 právny zástupca odporkýň doručil krajskému súdu ospravedlnenie

neúčasti na pojednávaní 30. mája 2007,

- 28. mája 2007 sťažovateľky doručili podanie krajskému súdu,

- 30. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie na krajskom súde, odporkyne neboli

prítomné, pojednávanie bolo odročené na 20. jún 2007,

- 19. júna 2007 odporkyne doručili krajskému súdu vyjadrenie,

- 20. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie, sťažovateľky boli prítomné,

za odporkyne bol prítomný právny zástupca a bolo vyhlásené uznesenie sp. zn.

, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na

ďalšie konanie,

- 19. októbra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu,

- 2. novembra 2007 nadobudlo uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 20. júna 2007 právoplatnosť a stalo sa vykonateľným.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa a podľa listiny každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateliek, že postupom krajského súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v

ods. 2 listiny.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantované v (a obdobne aj v listiny), sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. ).

Ústavný súd pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci). Podľa rovnakých kritérií

postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, dĺžka napadnutého konania podľa názoru

ústavného súdu nebola závislá od zložitosti veci. Napokon ani predseda krajského súdu

vo svojom vyjadrení nepoukázal na skutkovú alebo právnu zložitosť posudzovanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateliek

v preskúmavanej veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov

vykonaných v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu

napadnutého konania prispeli aj samotné sťažovateľky tým, že sa nezúčastnili ani ony,

ani ich právny zástupca na pojednávaní (13. júna 2006). Napriek tejto skutočnosti v danom

prípade podiel sťažovateliek podľa názoru ústavného súdu neospravedlňuje nečinnosť

krajského súdu v určitom období (pozri ďalej).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. a konštatuje, že v inkriminovanom konaní došlo k jedinému

významnému obdobiu nečinnosti spôsobenému nečinnosťou krajského súdu, a to v období

od 13. júna 2006 (cca 9 mesiacov) po odročení pojednávania na neurčito až po nariadenie

nového pojednávania. Z judikatúry ústavného súdu však vyplýva, že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a v

ods. 2 listiny (mutatis mutandis a v ňom odkaz na predchádzajúcu judikatúru

ústavného súdu). V okolnostiach danej veci tento ojedinelý prieťah krajského súdu

neovplyvnil podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že vec nebola skutočne dlhodobo

skončená, a preto tento prieťah nemožno ani považovať za príčinu neodstránenia stavu

právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľky nachádzali v dôsledku trvania napadnutého

konania.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatuje, že hoci vo veci sp. zn.

nebol postup krajského súdu bez prieťahov, je nesporné, že k celkovej

dĺžke konania prispeli svojou neúčasťou na pojednávaniach aj sťažovateľky, a preto nebolo

možné z hľadiska komplexného posúdenia inkriminovaného konania považovať postup

krajského súdu v ňom za porušenie práva sťažovateliek na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a v listiny.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď

namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. , ,

).

Zo súvisiaceho súdneho spisu, ktorý si ústavný súd zapožičal, napokon vyplynulo aj

to, že napadnuté konanie bolo na krajskom súde právoplatne skončené 2. novembra 2007,

keď nadobudlo právoplatnosť uznesenie krajského súdu sp. zn. z 20. júna

2007. Sťažovateľky sa napriek tomu na ústavný súd obrátili so svojou sťažnosťou až

5. novembra 2007, t. j. v čase, keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý

sťažovateľky označili za účastníka konania, už netrvalo a konanie o ich sťažnosti pred

ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje

vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (mutatis mutandis ).

Vzhľadom aj na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľky sa v predmetnej veci

domáhali ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená ich právna neistota, pripadalo do úvahy nevyhovenie ich sťažnosti aj z tohto

dôvodu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2008