Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 184/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2008

predbežne prerokoval sťažnosť J. S., t. č. vo výkone väzby, ktorou namietal porušenie

svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného

súdu Trnava sp. zn. z 24. apríla 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2008

doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich bližšie

neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava

(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 24. apríla 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 6. februára

2007 uznal sťažovateľa a ďalších troch obžalovaných za vinných zo spáchania obzvlášť

závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo

prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20

a a a v znení

neskorších predpisov. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.

z 8. marca 2007 rozsudok okresného súdu zo 6. februára 2007 zrušil v celom

rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že v tomto uznesení krajský súd rozhodol, že úlohou

prvostupňového súdu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie je, aby až po náležitom

zistení skutkového stavu veci opätovne rozhodol, pričom je potrebné samostatné

rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch, a to v súlade

s .

Podľa sťažovateľa „To sa však nestalo reálnym a Okresný súd Trnava vyniesol nový

rozsudok bez toho, aby včas a v potrebnej miere vykonal úkony resp. úlohy mu uložené

vyššie uvedeným uznesením krajského súdu zo dňa 8. 3. 2007“.

Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských

práv a slobôd okrem iného aj tým, že „Pri vyhlásení rozsudku dňa 24. 4. 2008... v celom

zasadnutom senáte nebol prítomný prokurátor“, ďalej tým, že sudca okresného súdu mu

„nedal možnosť zdokladovať... 550 000 Sk, a konal podľa seba“ a odsúdil ho „na základe

vlastnenia vlastných peňazí na synovom účte“ a on tieto peniaze vie „zdokladovať“, ako

aj inými v sťažnosti opísanými skutočnosťami (napr. rasová diskriminácia).

Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti okrem výmeny celého senátu zo zaujatosti,

žiadosti o preskúmanie jeho zdravotného stavu a „zápisnice o hlasovaní zo dňa

24. 4. 2008“, ako aj žiadosti „aby boli preskúmané vyššie spomínané peniaze a… ich

zdokladovanie“, navrhol ústavnému súdu, aby bol označený rozsudok okresného súdu

„zrušený v plnom rozsahu, a spisy boli vrátené na ďalšie dokazovanie, pretože veľa vecí

nie je doriešených, a veľa porušených“.

II.

Ústavný súd podľa (ďalej len „“)

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2

.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako

aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa prvej vety súdy (všeobecné) rozhodujú

v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.

Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho bližšie neznačených základných ľudských práv

a slobôd došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 24. apríla 2008.

Z informácie okresného súdu poskytnutej ústavnému súdu na jeho vyžiadanie

vyplýva, že trestná vec sťažovateľa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stále nebola

právoplatne skončená a ku dňu predbežného prerokovania jeho sťažnosti prebiehalo

doručovanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Keďže sťažovateľ spolu s ostatnými

tromi obžalovanými podali na hlavnom pojednávaní do zápisnice odvolanie, spis bude

predložený odvolaciemu súdu.

Z citovaného vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach

týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda

nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že

ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. , , , ).

Ustanovenie teda limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu

k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje

o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich

základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Uvedený princíp sa nepochybne týka prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako

účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd,

k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu využitím opravných

prostriedkov, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon (v danom prípade Trestný

poriadok).

Sťažovateľ sa môže ochrany svojich práv domáhať vo vzťahu k namietanému

prvostupňovému rozsudku využitím riadneho opravného prostriedku odvolaním podľa

a v konaní pred krajským súdom.

Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak urobil a odvolanie podal.

Právomoc odvolacieho súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho

základných práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne

prerokovanie tejto časti sťažnosti podľa .

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní

podľa pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Nedostatok právomoci ústavného súdu na rozhodnutie o tejto sťažnosti nemožno

odstrániť. Preto bolo už bez právneho významu vyzvať sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov jeho sťažnosti (napr. neoznačenie základných ľudských práv a slobôd,

porušenie ktorých namieta, nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným

súdom).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2008