Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 184/08
PDF · 143.37 KB
No categories available
IV. ÚS 184/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2008
predbežne prerokoval sťažnosť J. S., t. č. vo výkone väzby, ktorou namietal porušenie
svojich bližšie neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného
súdu Trnava sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť J. S. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. mája 2008
doručená sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich bližšie
neoznačených základných ľudských práv a slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava
(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn. 6 T 209/2006 zo 6. februára
2007 uznal sťažovateľa a ďalších troch obžalovaných za vinných zo spáchania obzvlášť
závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20
a § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. e) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení
neskorších predpisov. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn.
6 To 17/2007 z 8. marca 2007 rozsudok okresného súdu zo 6. februára 2007 zrušil v celom
rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol.
Sťažovateľ ďalej uviedol, že v tomto uznesení krajský súd rozhodol, že úlohou
prvostupňového súdu po vrátení veci na nové konanie a rozhodnutie je, aby až po náležitom
zistení skutkového stavu veci opätovne rozhodol, pričom je potrebné samostatné
rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodniť vo všetkých jeho výrokoch, a to v súlade
s § 168 ods. 1 Trestného poriadku.
Podľa sťažovateľa „To sa však nestalo reálnym a Okresný súd Trnava vyniesol nový
rozsudok bez toho, aby včas a v potrebnej miere vykonal úkony resp. úlohy mu uložené
vyššie uvedeným uznesením krajského súdu zo dňa 8. 3. 2007“.
Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich bližšie neoznačených základných ľudských
práv a slobôd okrem iného aj tým, že „Pri vyhlásení rozsudku dňa 24. 4. 2008... v celom
zasadnutom senáte nebol prítomný prokurátor“, ďalej tým, že sudca okresného súdu mu
„nedal možnosť zdokladovať... 550 000 Sk, a konal podľa seba“ a odsúdil ho „na základe
vlastnenia vlastných peňazí na synovom účte“ a on tieto peniaze vie „zdokladovať“, ako
aj inými v sťažnosti opísanými skutočnosťami (napr. rasová diskriminácia).
Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti okrem výmeny celého senátu zo zaujatosti,
žiadosti o preskúmanie jeho zdravotného stavu a „zápisnice o hlasovaní zo dňa
24. 4. 2008“, ako aj žiadosti „aby boli preskúmané vyššie spomínané peniaze a… ich
zdokladovanie“, navrhol ústavnému súdu, aby bol označený rozsudok okresného súdu
„zrušený v plnom rozsahu, a spisy boli vrátené na ďalšie dokazovanie, pretože veľa vecí
nie je doriešených, a veľa porušených“.
II.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako
aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Podľa čl. 142 ods. 1 prvej vety ústavy súdy (všeobecné) rozhodujú
v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach.
Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho bližšie neznačených základných ľudských práv
a slobôd došlo rozsudkom okresného súdu sp. zn. 6 T 209/2006 z 24. apríla 2008.
Z informácie okresného súdu poskytnutej ústavnému súdu na jeho vyžiadanie
vyplýva, že trestná vec sťažovateľa v čase podania sťažnosti ústavnému súdu stále nebola
právoplatne skončená a ku dňu predbežného prerokovania jeho sťažnosti prebiehalo
doručovanie napadnutého rozhodnutia okresného súdu. Keďže sťažovateľ spolu s ostatnými
tromi obžalovanými podali na hlavnom pojednávaní do zápisnice odvolanie, spis bude
predložený odvolaciemu súdu.
Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach
týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda
nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Ak ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí, že
ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy
pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. III. ÚS 207/04, I. ÚS 34/05, I. ÚS 127/05, IV. ÚS 212/07).
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy teda limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k všeobecným súdom princípom subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd rozhoduje
o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich
základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd.
Uvedený princíp sa nepochybne týka prípadov, v ktorých sa sťažovatelia ako
účastníci súdneho konania môžu domáhať ochrany svojich základných práv alebo slobôd,
k porušeniu ktorých malo dôjsť pochybením vo veci konajúceho súdu využitím opravných
prostriedkov, ktoré im na tento účel dáva k dispozícii zákon (v danom prípade Trestný
poriadok).
Sťažovateľ sa môže ochrany svojich práv domáhať vo vzťahu k namietanému
prvostupňovému rozsudku využitím riadneho opravného prostriedku odvolaním podľa
§ 306 ods. 1 a § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku v konaní pred krajským súdom.
Zo zistenia ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ tak urobil a odvolanie podal.
Právomoc odvolacieho súdu poskytnúť sťažovateľovi ochranu pred zásahom do jeho
základných práv a slobôd v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu na meritórne
prerokovanie tejto časti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol po jej predbežnom prerokovaní
podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
Nedostatok právomoci ústavného súdu na rozhodnutie o tejto sťažnosti nemožno
odstrániť. Preto bolo už bez právneho významu vyzvať sťažovateľa na odstránenie
nedostatkov jeho sťažnosti (napr. neoznačenie základných ľudských práv a slobôd,
porušenie ktorých namieta, nepredloženie splnomocnenia na zastupovanie pred ústavným
súdom).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2008