Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 117/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-70

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. júna 2008 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu Milana

Ľalíka prerokoval prijatú sťažnosť spoločnosti A., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr. A.

B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní

sp. zn. NM a takto

rozhodol:

1. Základné právo spoločnosti A., a. s., B., na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti A., a. s., B., p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

10 098 Sk (slovom desaťtisícdeväťdesiatosem slovenských korún), ktorú je Okresný súd

Trenčín p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. A. B. do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti spoločnosti A., a. s., B., vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -48 z 10. apríla 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti A., a. s., B. (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia označeného základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. NM . Vo vzťahu k ďalším označeným porušovateľom ústavný súd

sťažnosť odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

2. Porušenie základného práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

dohovoru vidí sťažovateľka v tomto opísanom skutkovom stave:

„Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v predmetnej veci nekonal a od podania

obžaloby zo dňa 10. 07. 2001 nevytýčil termín hlavného pojednávania, podali sme dňa

26. 4. 2002 žiadosť o nariadenie hlavného pojednávania v predmetnej trestnej veci

za účelom čo najrýchlejšieho prejednania veci a spoľahlivého objasnenia všetkých okolnosti

a to najmä tých, ktoré riešili otázku viny, ako aj náhrady škody. ... Nato nám bolo doručené

vyrozumenie z Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 09. mája 2002, ktorým sme

boli informovaní o preťaženosti... súdu a jeho nedostatočnej personálnej obsadenosti a boli

sme požiadaní o ospravedlnenie... Podaním zo dňa 15. októbra 2002 sme opätovne žiadali

o urýchlené súdne konanie a vytýčenie termínu hlavného pojednávania a teda

aj o rozhodnutie o náhrade škody. ... Listom zo dňa 14. novembra 2002 sme boli opäť

upovedomení o slabej personálnej obsadenosti súdu, nakoľko sa zákonný sudca JUDr. M.

dňa 31. 10. 2002 vzdal funkcie a boli sme požiadaní o trpezlivosť. (...) Hlavné pojednávanie

v tejto trestnej veci bolo nariadené až na deň 25. október 2005, čo bolo deväť rokov od

podania trestného oznámenia a bezmála štyri roky od podania obžaloby. (...) Konaním

obžalovaných v tejto trestnej veci nám vznikla len na nesplatených leasingových splátkach

škoda vo výške 1.480.946,10 Sk, ktorá práve pre neúmernú zdĺhavosť trestného konania bez

akéhokoľvek náznaku rozhodovania vo veci samej dnes prevyšuje sumu 5 000 000,- Sk.“.

3. Sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

okresného súdu sp. zn. NM a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci

bez prieťahov. Zároveň sťažovateľka žiada priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia ako náhradu nemajetkovej ujmy v sume 5 000 000 Sk a náhradu trov

právneho zastúpenia.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila tým,

že: „...konaním obžalovaných v tejto trestnej veci nám vznikla len na nesplatených

leasingových splátkach škoda vo výške 1.480.946,10 Sk, ktorá práve pre neúmernú

zdĺhavosť trestného konania bez akéhokoľvek náznaku rozhodnutia vo veci samej dnes

prevyšuje sumu 5.000.000,- Sk.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 25. februára 2008

a z 29. apríla 2008 písomne vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr. 253/08) a k jeho vyjadreniu

zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľky podaním zo 16. mája 2008.

4.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení z 25. februára 2008 uviedla

chronologický priebeh úkonov (v podstate zhodný s uvedeným v II. časti, pozn.) s tým,

že „(...) Termín hlavného pojednávania bol prvýkrát rozpísaný na deň 25. 10. 2005, pričom

od 01. 01. 2005 predmetná vec prešla z dôvodu príslušnosti na Okresný súd

v Trenčíne. ... Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. nemôžem

konštatovať zvýšenú skutkovú či právnu zložitosť tejto veci. … Z predmetného súdneho spisu

sp. zn. som nezistila žiadne prieťahy, ktoré by spôsobil sťažovateľ. Značné

prieťahy som zistila v prípravnom konaní, ako aj prieťahy spôsobené Okresným súdom

Nové Mesto nad Váhom po podaní obžaloby do vytýčenia prvého hlavného pojednávania,

prieťahy boli spôsobené aj zavinením obžalovaného M. G., ktorému nebolo možné doručiť

predvolanie na hlavné pojednávanie a následne sa bez ospravedlnenia na hlavné

pojednávanie nedostavil, čiastočné prieťahy boli spôsobené z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu.“.

4.2 Právny zástupca sťažovateľky na toto vyjadrenie okresného súdu reagoval takto:

«... Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že hoci značné prieťahy v horeuvedenom

trestnom konaní, tak ako to tvrdí Okresný súd v Trenčíne, boli spôsobené Okresným súdom

v Novom Meste nad Váhom, tak od 01. januára 2005 bol za tieto prieťahy v konaní

zodpovedný Okresný súd v Trenčíne. Nakoľko podľa ostatnej novely

Z. z. o sídlach a obvodoch súdov SR v platnom znení - „Ak bolo v trestnoprávnej veci začaté

hlavné pojednávanie, k prechodu výkonu súdnictva nedochádza...“, jednoznačne vyplýva, že

za prieťahy v konaní o trestnej veci sp. zn. NM – 1 T/155/2001 je plne zodpovedný Okresný

súd v Trenčíne, ktorý je naďalej miestne a vecne príslušný na prejednanie a rozhodnutie

v tejto trestnej veci. V tejto súvislosti si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že od podania

obžaloby na Okresný súd v Novom Meste nad Váhom v roku 2001 prešli štyri roky bez

vykonania jediného úkonu. Následne došlo od 01. januára 2005 k prechodu tejto trestnej

veci z dôvodu príslušnosti na Okresný súd Trenčín, ktorému trvalo bezmála 11 mesiacov

kým vytýčil prvé hlavné pojednávanie. Rovnako sme toho názoru, že Okresný súd v Trenčíne

je plne zodpovedný za skutočnosť, že sa obžalovaný M. G. vyhýbal trestnému konaniu,

nakoľko súd nebol schopný zabezpečiť v takto zdĺhavom trestnom konaní jeho účasť, hoci

tak vzhľadom na priebeh konania a evidentný úmysel obžalovaného M. G. vyhnúť sa

trestnému konaniu, urobiť mal a taktiež disponuje inštitútmi na to určenými.»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva podľa označených

článkov a dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

na meritórne rozhodnutie vo veci (napr. , ).

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností, z písomných vyjadrení

účastníkov konania a zo spisu okresného súdu sp. zn. NM ústavný súd zistil

tento relevantný priebeh a stav predmetného konania:

Okresná prokuratúra Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. . júla 2001

podala obžalobu na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom proti obžalovanému M. G.

a M. Č. pre trestný čin sprenevery v spolupáchateľstve, pretože predmet leasingu bez

vedomia a súhlasu sťažovateľky previedli na inú osobu, čím sťažovateľke spôsobili škodu

926 839 Sk. Okresný súd obžalobu zaevidoval pod sp. zn. NM a následne boli

vykonané tieto úkony vo veci:

Sudca 6. júna 2005 vydal kancelárii pokyn nariadiť termín súdneho pojednávania

na 25. október 2005 a zaslať odpis obžaloby sťažovateľke aj s predvolaním

na pojednávanie. Zásielku okresného súdu prevzal splnomocnenec sťažovateľky

28. septembra 2005.

Sťažovateľka 21. októbra 2005 podaním okresnému súdu uplatnila nárok na náhradu

škody voči obžalovaným a priložila originál splnomocnenia z 19. októbra 2005

na zastupovanie pred okresným súdom pre advokáta JUDr. A. B.

Okresný súd hlavné pojednávanie 25. októbra 2005 odročil na neurčito z dôvodu,

že sa nedostavili obžalovaní. Sťažovateľka bola zastúpená právnym zástupcom. Sudca vydal

kancelárii pokyn na zisťovanie adresy pobytu obžalovaného M. G.

Sudca 9. novembra 2006 vydal kancelárii pokyn nariadiť termín hlavného

pojednávania na 19. december 2006.

Okresný súd opatrením č. k. -349 z 20. novembra 2006 ustanovil

obžalovanému M. G. advokáta na zastupovanie pred okresným súdom.

Sudca 14. decembra 2006 vydal kancelárii pokyn zrušiť nariadený termín hlavného

pojednávania na 19. december 2006 z dôvodu práceneschopnosti.

Sudca dal 30. januára 2007 kancelárii pokyn nariadiť termín hlavného pojednávania

na 27. apríl 2007.

Hlavné pojednávanie 27. apríla 2007 okresný súd odročil na 28. jún 2007 z dôvodu,

že obžalovaný M. G. sa nedostavil na pojednávanie a ani svoju neúčasť neospravedlnil,

s tým, že bude predvedený na hlavné pojednávanie políciou. Zástupca sťažovateľky sa na

pojednávanie dostavil.

Okresný súd vydal uznesenie č. k. -367 z 27. apríla 2007, ktorým

uložil obžalovanému poriadkovú pokutu vo výške 5 000 Sk z dôvodu, že sa nezúčastnil

hlavného pojednávania 27. apríla 2007 a ani svoju neúčasť neospravedlnil.

Okresný súd vydal príkaz č. k. -378 z 28. júna 2007 na zatknutie

M. G. z dôvodu, že sa vyhýba trestnému stíhaniu.

Sudca 28. júna 2007 vydal kancelárii pokyn na doručenie príkazu na zatknutie M. G.

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru T.

Úradným záznamom 17. augusta 2007 bolo sudcom vyznačené, že príkaz

na zatknutie bol splnený a obžalovaný bude predvedený na okresný súd za účelom

výsluchu.

Dňa 17. augusta 2007 bola na okresnom súde o 17. 00 h spísaná zápisnica o výsluchu

zatknutého obžalovaného M. G. Po výsluchu zatknutého sudca vydal opatrenie, ktorým

zatknutý obžalovaný M. G. bol prepustený zo zatknutia 17. augusta 2007 o 17.20 h.

Sudca 22. augusta vydal 2007 kancelárii pokyn nariadiť termín hlavného

pojednávania na 26. október 2007.

Sudca 23. októbra 2007 vydal kancelárii pokyn zrušiť nariadený termín pojednávania

na 26. október 2007 a nariadiť nový termínu hlavného pojednávania na 21. január 2008.

Sudca 12. novembra 2007 vydal kancelárii pokyn zrušiť nariadený termín hlavného

pojednávania na 21. januára 2008 z dôvodu zmeny

Podľa vyjadrenia predsedníčky okresného súdu z 29. apríla 2008 termín hlavného

pojednávania vo veci bol nariadený na 9. jún 2008.

III.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky zaručeného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, resp. práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého „každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote

prejednaná súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch“.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.

).

1. Judikatúra ESĽP a ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom

prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , resp. právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníkov a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP

ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho

význam pre sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých

kritérií postupoval aj v danom prípade.

1.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom posúdenia je trestnoprávne

konanie (rozhodovanie o vine a treste za spáchaný skutok a náhrada škody), ktoré sa na súde

začalo podaním obžaloby 13. júla 2001, teda pred viac ako siedmimi rokmi, pričom

trestnoprávne konanie nie je právoplatne skončené.

1.2 Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu sp. zn. NM a postupu

okresného súdu v predmetnom konaní ústavný súd konštatuje, že právna a ani faktická

náročnosť neboli príčinou doterajšej dĺžky konania. Uvedenú skutočnosť napokon potvrdila

aj predsedníčka okresného súdu.

1.3 V správaní sťažovateľky nezistil ústavný súd skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

konštatovanie o ich vplyve na vznik zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní.

Sťažovateľka, ktorá ešte v roku 1996 podala v predmetnej veci trestné oznámenie,

v trestnom konaní vystupovala ako poškodená, ktorá sa opakovane domáhala konania

vo veci.

1.4 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej

trestnoprávnej veci, pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu.

Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a k nej pripojených dokumentov, ako

aj zo stanovísk účastníkov konania a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatoval zbytočné prieťahy. Okresný súd v dobe od 13. júla 2001 až do 31. januára 2005,

keď po prvýkrát nariadil termín na hlavné pojednávanie s obžalovanými, vo veci nevykonal

žiaden úkon smerujúci k prerokovaniu a rozhodnutiu veci. Taktiež v čase od 18. novembra

2005 (keď sa dozvedel adresu obžalovaného G.) do 9. novembra 2006 (keď nariadil termín

hlavného pojednávania) okresný súd nevykonal žiaden úkon.

Napriek počtu nariadených pojednávaní, ktoré sa v prevažnej miere odročovali pre

neprítomnosť obžalovaných, neefektívnosť úkonov súdu možno vidieť aj v tom, že okresný

súd hlavné pojednávanie na 26. október 2007 už 23. októbra 2007 zrušil a nariadil nový

termín hlavného pojednávania na 21. január 2008. Následne okresný súd 12. novembra

2007 zrušil nariadený termín hlavného pojednávania na 21. január 2008 z dôvodu zmeny

o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení

neskorších predpisov.

Okresný súd nevykonával úkony smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľka ako poškodená nachádzala.

Okresný súd priznal prieťahy v konaní v dobe od 13. júla 2001 do 31. januára 2005.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , )

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,

že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť efektívnosť úkonov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Ústavný súd hodnotí obdobie nečinnosti od 13. júla 2001 do 31. januára 2005

a od 18. novembra 2005 do 9. novembra 2006 ako zbytočný prieťah v konaní v trvaní viac

ako štyri a pol roka.

2. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1. O porušení

označených práv (a ďalšie, pozn.) ústavný súd rozhodol iba vo vzťahu k okresnému súdu,

ktorému po roku 2005 a v súčasnosti patrí príslušnosť na jej prerokovanie.

3. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 50

ods. 3 ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 000 Sk z dôvodov uvedených v bode 3 I. časti odôvodnenia nálezu.

Právomoc ústavného súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie nepredstavuje

realizáciu práva priznaného . Primerané finančné zadosťučinenie

nemožno stotožňovať s odškodným, s náhradou či už za skutočnú škodu alebo za ušlý zisk.

Jazykovým výkladom možno odvodiť, že „primerané finančné zadosťučinenie“ znamená

zadosťučinenie, ktoré sa poskytne v peniazoch a v sume, ktorá je primeraná. Primeranosť

spočíva v nastolení spravodlivej rovnováhy medzi poškodeným záujmom a protiprávnym

správaním. S prihliadnutím na to, že ide o primerané finančné zadosťučinenie, ktoré sa má

poskytnúť podľa výslovnej úpravy , možno dôvodiť, že hodnotou, na ktorej vznikla

ujma, má byť základné právo alebo sloboda, a že protiprávne správanie možno stotožniť so

správaním odporujúcim ústave. Primerané finančné zadosťučinenie nie je zhodné

s odškodnením; vznik právne významného dôvodu na odškodnenie nevylučuje, že za to isté

správanie sa prizná aj primerané finančné zadosťučinenie. Naopak, ak právo na odškodné

podľa právnej úpravy nevznikne, nie je tým vylúčená možnosť poskytnutia primeraného

finančného zadosťučinenia. Primerané finančné zadosťučinenie je sankciou, ktorú ústavný

súd ako orgán ochrany ústavnosti po vlastnej úvahe môže uložiť orgánu verejnej moci,

ktorý vo svojej činnosti nedbá na dodržovanie ústavného práva.

Podobne už ústavný súd uviedol, že „cieľom primeraného finančného zadosťučinenia

je náhrada nemajetkovej ujmy, a nie prípadná náhrada škody“ (), alebo

„pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody“

(), alebo „podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha... Dôvodom nemôže byť len výška sumy uplatnenej v spore, ktorá

navyše bola sťažovateľovi priznaná. Preto ústavný súd primerané finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi nepriznal“ ().

Vzhľadom na to, že sťažovateľka (ktorá bola kvalifikovane zastúpená advokátom)

odôvodnila priznanie finančného zadosťučinenia iba tým, že „konaním obžalovaných v tejto

trestnej veci nám vznikla len na nesplatených leasingových splátkach škoda vo výške

1.480.946,10 Sk, ktorá práve pre neúmernú zdĺhavosť trestného konania bez akéhokoľvek

náznaku rozhodnutia vo veci samej dnes prevyšuje sumu 5.000.000,- Sk.“, teda výslovne

uviedla, z akých dôvodov sa ho domáha ( ), pričom ide

o dôvody podmieňujúce prípadne priznanie náhrady škody ( ), o ktorej

ústavný súd primárne nerozhoduje, a preto primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľke

nepriznal.

V tejto súvislosti ústavný súd navyše pripomína, že jeho fakultatívna právomoc

priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu

a nijakým spôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd

poskytuje v konaní o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť, že jeho

právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie podľa

sťažovateľke, ktorej sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom

sťažovateľky na akési odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho

orgánu, ale má len akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu

teda nie je autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom

pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

().

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal tri úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie sťažnosti 16. januára 2008

a zaujatie stanoviska 16. mája 2008 k vyjadreniu okresného súdu.

Odmena za jeden úkon právnych služieb (v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov), t. j. 1/6 z výpočtového

základu 19 056 Sk v roku 2008, je 3 176 Sk. Advokát vykonal v roku 2008 tri právne úkony

za ktoré mu prináleží odmena 3-krát 3 176 Sk a režijný paušál 3-krát 190 Sk. Takto

stanovená tarifná odmena spolu s režijným paušálom predstavuje sumu 10 098 Sk. Odmena

advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom (za tri úkony právnych

služieb) predstavuje spolu sumu 10 098 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. júna 2008