Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/08

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte

zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej

prerokoval sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U.,

obe bytom P., právne zastúpenej advokátkou JUDr. S. M., N., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne

vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

1. Základné právo poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S.

U., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U., priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré j e Okresný

súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť maloletej N. U., zastúpenej

zákonnou zástupkyňou S. U., trovy právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk (slovom

šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. S. M.,

a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 31. januára

2008 doručená sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S.

U. (ďalej len „sťažovateľka“) a právne zastúpenej advokátkou JUDr. S. M., ktorou namieta

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn.

na základe obžaloby Okresnej prokuratúry N. č. k. -38 z 22. februára 1999 vedené

trestné konanie proti obvinenému J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242

ods. l v znení účinnom do 31. decembra 2005

(ďalej len „“), v ktorom má sťažovateľka postavenie poškodenej osoby. Podľa

tvrdení sťažovateľky konanie vo veci trvá už desiaty rok a do dňa podania sťažnosti nebolo

právoplatne ukončené.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla doterajší priebeh konania a prehľad

procesných úkonov vykonaných okresným súdom a navrhla, aby ústavný súd vo veci takto

rozhodol:

„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 1

p o r u š i l základné právo mal. N. U., P. zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou S. U.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. NM –

sa p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. mal. N. U. zastúpenej zákonnou zástupkyňou, ktorá je jej matkou S. U.

sa p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 800.000 Sk (slovom

osemstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Trenčíne je p o v i n n ý nahradiť mal. poškodenej N. U. zastúpenej

zákonnou zástupkyňou – matkou S. U. vo výške 10.090.- Sk do 15 dní od právoplatnosti

tohto nálezu na účet advokáta JUDr. S. M., “

Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a uznesením sp. zn.

z 13. februára 2008 sťažnosť prijal na ďalšie konanie.

Ústavný súd vyzval listom z 20. februára 2008 predsedníčku okresného súdu, aby

sa vyjadrila k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu JUDr. M. J. vo vyjadrení

sp. zn. Spr 337/08 z 13. marca 2008 (ústavnému súdu doručenom 25. marca 2008) uviedla

úkony, ktoré vo veci po podaní obžaloby vykonal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,

a úkony okresného súdu, z ktorých vyvodila tieto závery:

„... Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. nemôžem

konštatovať zvýšenú skutkovú, či právnu zložitosť tejto veci.

Z predmetného súdneho spisu sp. zn. som nezistila žiadne prieťahy,

ktoré by spôsobil sťažovateľ. Prvé prieťahy vo veci som zistila po vrátení spisu z Krajského

súdu Trenčín dňa 6. 12. 2000, kedy bol termín hlavného pojednávania vytýčený až na 10. 9.

2001. Je však zrejmé z lekárskej správy, že v tomto období bol obžalovaný 2-krát

hospitalizovaný z dôvodu závažného duševného ochorenia, pre ktoré sa nemohol zúčastniť

ani hlavného pojednávania stanoveného na dňa 9. 10. 2001. Vo veci nebolo konané

do 5. 11. 2002, kedy bola vec pridelená ako zákonnej sudkyni JUDr. Z., ktorá vo veci

konala v zmysle pokynu Krajského súdu v Trenčíne. Od 1. 10. 2003 do 16. 6. 2005 som

zistila prieťah zo strany súdu, pretože až dňa 16. 6. 2005 vydal sudca uznesenie

na skúmanie duševného stavu obžalovaného, pričom spis bol predložený znalcom až 19. 9.

2006. Následne bolo vo veci konané až doteraz bez zjavných prieťahov. Prieťahy zo strany

súdu je možné čiastočne ospravedlniť vedomosťou o nepriaznivom duševnom zdravotnom

stave obžalovaného a jeho prípadnou neschopnosťou chápať zmysel trestného konania.“

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. zistil ústavný súd tento

priebeh konania:

Okresnou prokuratúrou N. bola 23. februára 1999 podaná na Okresnom súde Nové

Mesto nad Váhom obžaloba na J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242

ods. 1 spolu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 a 2

. Hlavné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 13. decembra 1999

a okresný súd na ňom rozhodol rozsudkom sp. zn. , ktorým obžalovaného spod

obžaloby oslobodil. Odvolanie proti rozsudku podala na hlavnom pojednávaní okresná

prokurátorka. Okresná prokuratúra N. 12. marca 2000 doplnila odvolanie o dôvody a podala

návrh na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu na nové konanie

a rozhodnutie. Spis bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom doručený 16. mája 2000

Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský

súd na pojednávaní uskutočnenom 9. októbra 2000 vyhlásil uznesenie sp. zn. ,

ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie

a rozhodnutie. Po vrátení spisu určil Okresný súd Nové Mesto nad Váhom termín

pojednávania na 10. september 2001 a za účelom zabezpečenia dôkazov ho odročil na

neurčito. Okresný súd v ďalšom období opakovane zabezpečoval dôkazy z Kriminalisticko-

expertízneho ústavu Policajného zboru v B., v prípade došlo k viacerým zmenám

konajúceho sudcu, v dôsledku organizačných zmien v súdnictve bol spis postúpený

Okresnému súdu Trenčín, ktorý 16. júna 2005 vydal uznesenie na vykonanie znaleckého

dokazovania z odboru psychiatrie. Znalecký posudok bol podaný 25. októbra 2006.

Pojednávanie určené na 26. apríl 2007 bolo odročené na 21. jún 2007 a následne na 20. júl

2007. Okresný súd na tomto pojednávaní rozhodol o potrebe vykonania nového znaleckého

posudku znalcom odlišným od osoby ošetrujúceho lekára obžalovaného a pojednávanie

odročil na neurčito. Uznesením okresného súdu č. k. -169 z 20. júla 2007

boli určení noví znalci z odboru psychiatrie na podanie znaleckého posudku (znalecký

posudok podaný 26. novembra 2007). Okresný súd na neverejnom zasadnutí 27. novembra

2007 uznesením č. k. -193 prerušil trestné stíhanie obžalovaného, pretože

obžalovaný pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní trestného činu, nie je schopný

chápať zmysel trestného stíhania. Následne bol spis daný na lehotu 3 mesiace a po zmene

zákonného sudcu na lehotu 5 mesiacov s tým, že bude uskutočnený dopyt na zdravotný stav

obžalovaného.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Podľa poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom

ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené

či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel

o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota

na konania v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry

osobnostných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí

posudzovať prísnejšie (, ). Nemožno pochybovať o tom,

že aj povaha predmetného závažného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť

všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená,

že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty

účastníkov konania, vrátane poškodenej strany.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o trestnoprávnych záležitostiach predstavuje vždy určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci

najmä s rozsahom potrebného dokazovania a nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania.

Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania v prípade tak závažného

trestného činu však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti

prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je maloletá osoba, ktorá je v konaní

pred ústavným súdom zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou. Zákonná zástupkyňa

vníma spáchanie trestného činu na svojej maloletej dcére ako vlastnú ujmu a má eminentný

záujem na vyšetrení trestného činu a potrestaní páchateľa. Spolu s manželom od začiatku

konania pred okresným súdom splnomocnila na zastupovanie v konaní advokátku JUDr. S.

M., ktorá je zároveň právnou zástupkyňou sťažovateľky aj v konaní pred ústavným súdom.

Spoločne s právnou zástupkyňou sa zúčastnila všetkých dosiaľ uskutočnených pojednávaní

v uvedenej trestnej veci. Aktívny je aj postup právnej zástupkyne, ktorá pravidelne

nahliadala do spisu a robila úkony v mene poškodenej. Správanie sťažovateľky teda

nijakým spôsobom neovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku

konania a všetky okolnosti daného prípadu. Poukazuje predovšetkým na to, že nemohol

neprihliadnuť na skutočnosť, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal v roku

1999, t. j. pred takmer 10 rokmi, keď mala maloletá 4,5 roka. Sťažovateľkou označené

súdne konanie prebiehajúce pred okresným súdom možno už na základe jeho posúdenia ako

celok považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v a

ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty

dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda

ho ohrozuje vo svojej podstate (, , ).

Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania, ktoré na okresnom súde trvá už desiaty

rok, je zjavne neprimeraná. Zo súdneho spisu bolo zistené, že vo veci začal pôvodne konať

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pričom kompetencia na konanie prešla v dôsledku

reorganizácie súdnictva na Okresný súd Trenčín. Z celkovej dĺžky konania predstavuje

úplná nečinnosť oboch súdov obdobie piatich rokov bez existencie zákonnej prekážky, ktorá

by im bránila vo veci konať. Vo veci sa postupne vystriedali piati zákonní sudcovia. V čase

podania sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie uznesením prerušené pre duševnú chorobu

obžalovaného, ktorá nastala po spáchaní trestného činu a v dôsledku ktorej nie je schopný

chápať zmysel trestného stíhania. K tejto skutočnosti treba uviesť, že zo znaleckého

psychiatrického posudku, ktorý podali 18. novembra 2007 súdni znalci, vyplýva,

že obžalovaný trpí v súčasnosti nevyliečiteľnou duševnou poruchou, ktorou ochorel

po spáchaní trestného činu.

Okresný súd bol v uvedenej veci opakovane nečinný, a to napr. od podania obžaloby

23. februára 1999 do 25. novembra 1999 (deväť mesiacov), od 12. decembra 2000

do 18. augusta 2001 (osem mesiacov), od 3. decembra 2002 do 16. júna 2005 (viac ako

tridsať mesiacov) a prieťahy v konaní boli zistené aj pri nariaďovaní súdnych pojednávaní.

Zabezpečenie dôkazu, ktorý mal byť využitý pri preukazovaní spáchania trestného činu

obžalovaným, trvalo okresnému súdu od 13. septembra 2001 do 7. augusta 2002, pričom

uvedený dôkaz tvoril súčasť trestného spisu od podania obžaloby, pretože výsledky

Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave boli do spisu založené

už v štádiu prípravného konania 12. augusta 1998.

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez existencie akýchkoľvek zákonných

dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami v kontexte

desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia

spravodlivosti (denegatio iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom nedošlo v dôsledku

zložitosti veci, ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.

Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. NM – .

V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa

a vo veci vedenej pod

sp. zn. NM – konať bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

800 000 Sk, ktoré odôvodnila aj tým, že „... žije už vyše desať rokoch spolu so svojím

manželom a mal. N. v psychickej traume, pričom počas tohto času nezískala žiadnu nádej

v dôsledku konania súdu na vydanie konečného rozhodnutia vo veci a má za to, že finančné

zadosťučinenie za jeden kalendárny rok je primerané vo výške 80 000,- Sk.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jej záležitosti zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.

Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa

, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky

okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, povahu veci a celkovú dĺžku namietaného

konania považoval za primerané v sume 100 000 Sk.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. S. M.,

a uložil okresnému súdu uhradiť právnej zástupkyni trovy konania v sume 6 732 Sk, a to za

dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008