Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)I. ÚS 61/08
PDF · 214.94 KB
No categories available
I. ÚS 61/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 61/08-33
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte
zloženom z predsedu Petra Brňáka a zo sudcov Milana Ľalíka a Marianny Mochnáčovej
prerokoval sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U.,
obe bytom P., právne zastúpenej advokátkou JUDr. S. M., N., vo veci namietaného
porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-1 T 27/1999 (pôvodne
vedenom Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1 T 27/1999) a takto
rozhodol:
1. Základné právo poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S.
U., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín
v konaní vedenom pod sp. zn. NM-1 T 27/1999 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM-1 T 27/1999
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S. U., priznáva finančné
zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré j e Okresný
súd Trenčín p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Trenčín j e p o v i n n ý uhradiť maloletej N. U., zastúpenej
zákonnou zástupkyňou S. U., trovy právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk (slovom
šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej právnej zástupkyne JUDr. S. M.,
a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 31. januára
2008 doručená sťažnosť poškodenej maloletej N. U., zastúpenej zákonnou zástupkyňou S.
U. (ďalej len „sťažovateľka“) a právne zastúpenej advokátkou JUDr. S. M., ktorou namieta
porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. NM-1 T 27/1999 (pôvodne vedenom
Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1 T 27/1999).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde je pod sp. zn. NM-1 T 27/1999
na základe obžaloby Okresnej prokuratúry N. č. k. Pv 208/98-38 z 22. februára 1999 vedené
trestné konanie proti obvinenému J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242
ods. l zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení účinnom do 31. decembra 2005
(ďalej len „Trestný zákon“), v ktorom má sťažovateľka postavenie poškodenej osoby. Podľa
tvrdení sťažovateľky konanie vo veci trvá už desiaty rok a do dňa podania sťažnosti nebolo
právoplatne ukončené.
V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla doterajší priebeh konania a prehľad
procesných úkonov vykonaných okresným súdom a navrhla, aby ústavný súd vo veci takto
rozhodol:
„1. Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 1 T/27/1999
p o r u š i l základné právo mal. N. U., P. zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou S. U.
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresnému súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. NM – 1 T/27/1999
sa p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. mal. N. U. zastúpenej zákonnou zástupkyňou, ktorá je jej matkou S. U.
sa p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 800.000 Sk (slovom
osemstotisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Trenčíne p o v i n n ý vyplatiť
do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd v Trenčíne je p o v i n n ý nahradiť mal. poškodenej N. U. zastúpenej
zákonnou zástupkyňou – matkou S. U. vo výške 10.090.- Sk do 15 dní od právoplatnosti
tohto nálezu na účet advokáta JUDr. S. M., “
Ústavný súd sťažnosť prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením sp. zn. I. ÚS 61/08
z 13. februára 2008 sťažnosť prijal na ďalšie konanie.
Ústavný súd vyzval listom z 20. februára 2008 predsedníčku okresného súdu, aby
sa vyjadrila k prijatej sťažnosti. Predsedníčka okresného súdu JUDr. M. J. vo vyjadrení
sp. zn. Spr 337/08 z 13. marca 2008 (ústavnému súdu doručenom 25. marca 2008) uviedla
úkony, ktoré vo veci po podaní obžaloby vykonal Okresný súd Nové Mesto nad Váhom,
a úkony okresného súdu, z ktorých vyvodila tieto závery:
„... Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. NM- 1T 27/1999 nemôžem
konštatovať zvýšenú skutkovú, či právnu zložitosť tejto veci.
Z predmetného súdneho spisu sp. zn. NM-1T 27/1999 som nezistila žiadne prieťahy,
ktoré by spôsobil sťažovateľ. Prvé prieťahy vo veci som zistila po vrátení spisu z Krajského
súdu Trenčín dňa 6. 12. 2000, kedy bol termín hlavného pojednávania vytýčený až na 10. 9.
2001. Je však zrejmé z lekárskej správy, že v tomto období bol obžalovaný 2-krát
hospitalizovaný z dôvodu závažného duševného ochorenia, pre ktoré sa nemohol zúčastniť
ani hlavného pojednávania stanoveného na dňa 9. 10. 2001. Vo veci nebolo konané
do 5. 11. 2002, kedy bola vec pridelená ako zákonnej sudkyni JUDr. Z., ktorá vo veci
konala v zmysle pokynu Krajského súdu v Trenčíne. Od 1. 10. 2003 do 16. 6. 2005 som
zistila prieťah zo strany súdu, pretože až dňa 16. 6. 2005 vydal sudca uznesenie
na skúmanie duševného stavu obžalovaného, pričom spis bol predložený znalcom až 19. 9.
2006. Následne bolo vo veci konané až doteraz bez zjavných prieťahov. Prieťahy zo strany
súdu je možné čiastočne ospravedlniť vedomosťou o nepriaznivom duševnom zdravotnom
stave obžalovaného a jeho prípadnou neschopnosťou chápať zmysel trestného konania.“
Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. NM-1T/27/1999 zistil ústavný súd tento
priebeh konania:
Okresnou prokuratúrou N. bola 23. februára 1999 podaná na Okresnom súde Nové
Mesto nad Váhom obžaloba na J. M. pre trestný čin pohlavného zneužívania podľa § 242
ods. 1 spolu s trestným činom obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1 a 2
Trestného zákona. Hlavné pojednávanie vo veci sa uskutočnilo 13. decembra 1999
a okresný súd na ňom rozhodol rozsudkom sp. zn. 1 T 27/99, ktorým obžalovaného spod
obžaloby oslobodil. Odvolanie proti rozsudku podala na hlavnom pojednávaní okresná
prokurátorka. Okresná prokuratúra N. 12. marca 2000 doplnila odvolanie o dôvody a podala
návrh na zrušenie napadnutého rozsudku a vrátenie veci súdu na nové konanie
a rozhodnutie. Spis bol Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom doručený 16. mája 2000
Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní. Krajský
súd na pojednávaní uskutočnenom 9. októbra 2000 vyhlásil uznesenie sp. zn. 2 To 163/00,
ktorým napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie
a rozhodnutie. Po vrátení spisu určil Okresný súd Nové Mesto nad Váhom termín
pojednávania na 10. september 2001 a za účelom zabezpečenia dôkazov ho odročil na
neurčito. Okresný súd v ďalšom období opakovane zabezpečoval dôkazy z Kriminalisticko-
expertízneho ústavu Policajného zboru v B., v prípade došlo k viacerým zmenám
konajúceho sudcu, v dôsledku organizačných zmien v súdnictve bol spis postúpený
Okresnému súdu Trenčín, ktorý 16. júna 2005 vydal uznesenie na vykonanie znaleckého
dokazovania z odboru psychiatrie. Znalecký posudok bol podaný 25. októbra 2006.
Pojednávanie určené na 26. apríl 2007 bolo odročené na 21. jún 2007 a následne na 20. júl
2007. Okresný súd na tomto pojednávaní rozhodol o potrebe vykonania nového znaleckého
posudku znalcom odlišným od osoby ošetrujúceho lekára obžalovaného a pojednávanie
odročil na neurčito. Uznesením okresného súdu č. k. NM-1 T 27/1999-169 z 20. júla 2007
boli určení noví znalci z odboru psychiatrie na podanie znaleckého posudku (znalecký
posudok podaný 26. novembra 2007). Okresný súd na neverejnom zasadnutí 27. novembra
2007 uznesením č. k. NM-1 T 27/1999-193 prerušil trestné stíhanie obžalovaného, pretože
obžalovaný pre duševnú chorobu, ktorá nastala po spáchaní trestného činu, nie je schopný
chápať zmysel trestného stíhania. Následne bol spis daný na lehotu 3 mesiace a po zmene
zákonného sudcu na lehotu 5 mesiacov s tým, že bude uskutočnený dopyt na zdravotný stav
obžalovaného.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Podľa § 43 Trestného zákona poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom
ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené
či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu.
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, I. ÚS 80/06). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že z hľadiska hodnotenia povahy veci sa oprel
o všeobecnú zásadu uznávanú aj v judikatúre ESĽP, podľa ktorej sa primeraná lehota
na konania v trestných veciach v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry
osobnostných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí
posudzovať prísnejšie (II. ÚS 32/03, I. ÚS 80/06). Nemožno pochybovať o tom,
že aj povaha predmetného závažného trestného činu si vyžaduje osobitnú starostlivosť
všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem iného znamená,
že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a skončená, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty
účastníkov konania, vrátane poškodenej strany.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie
o trestnoprávnych záležitostiach predstavuje vždy určitý stupeň faktickej zložitosti súvisiaci
najmä s rozsahom potrebného dokazovania a nevyhnutnosťou znaleckého dokazovania.
Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania v prípade tak závažného
trestného činu však ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej zložitosti
prerokovávanej veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľka je maloletá osoba, ktorá je v konaní
pred ústavným súdom zastúpená matkou ako zákonnou zástupkyňou. Zákonná zástupkyňa
vníma spáchanie trestného činu na svojej maloletej dcére ako vlastnú ujmu a má eminentný
záujem na vyšetrení trestného činu a potrestaní páchateľa. Spolu s manželom od začiatku
konania pred okresným súdom splnomocnila na zastupovanie v konaní advokátku JUDr. S.
M., ktorá je zároveň právnou zástupkyňou sťažovateľky aj v konaní pred ústavným súdom.
Spoločne s právnou zástupkyňou sa zúčastnila všetkých dosiaľ uskutočnených pojednávaní
v uvedenej trestnej veci. Aktívny je aj postup právnej zástupkyne, ktorá pravidelne
nahliadala do spisu a robila úkony v mene poškodenej. Správanie sťažovateľky teda
nijakým spôsobom neovplyvnilo doterajšiu dĺžku konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,
pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na celkovú dĺžku
konania a všetky okolnosti daného prípadu. Poukazuje predovšetkým na to, že nemohol
neprihliadnuť na skutočnosť, že skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba, sa stal v roku
1999, t. j. pred takmer 10 rokmi, keď mala maloletá 4,5 roka. Sťažovateľkou označené
súdne konanie prebiehajúce pred okresným súdom možno už na základe jeho posúdenia ako
celok považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6
ods. 1 dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty
dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda
ho ohrozuje vo svojej podstate (I. ÚS 66/03, I. ÚS 73/06, I. ÚS 80/06).
Ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania, ktoré na okresnom súde trvá už desiaty
rok, je zjavne neprimeraná. Zo súdneho spisu bolo zistené, že vo veci začal pôvodne konať
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, pričom kompetencia na konanie prešla v dôsledku
reorganizácie súdnictva na Okresný súd Trenčín. Z celkovej dĺžky konania predstavuje
úplná nečinnosť oboch súdov obdobie piatich rokov bez existencie zákonnej prekážky, ktorá
by im bránila vo veci konať. Vo veci sa postupne vystriedali piati zákonní sudcovia. V čase
podania sťažnosti ústavnému súdu bolo konanie uznesením prerušené pre duševnú chorobu
obžalovaného, ktorá nastala po spáchaní trestného činu a v dôsledku ktorej nie je schopný
chápať zmysel trestného stíhania. K tejto skutočnosti treba uviesť, že zo znaleckého
psychiatrického posudku, ktorý podali 18. novembra 2007 súdni znalci, vyplýva,
že obžalovaný trpí v súčasnosti nevyliečiteľnou duševnou poruchou, ktorou ochorel
po spáchaní trestného činu.
Okresný súd bol v uvedenej veci opakovane nečinný, a to napr. od podania obžaloby
23. februára 1999 do 25. novembra 1999 (deväť mesiacov), od 12. decembra 2000
do 18. augusta 2001 (osem mesiacov), od 3. decembra 2002 do 16. júna 2005 (viac ako
tridsať mesiacov) a prieťahy v konaní boli zistené aj pri nariaďovaní súdnych pojednávaní.
Zabezpečenie dôkazu, ktorý mal byť využitý pri preukazovaní spáchania trestného činu
obžalovaným, trvalo okresnému súdu od 13. septembra 2001 do 7. augusta 2002, pričom
uvedený dôkaz tvoril súčasť trestného spisu od podania obžaloby, pretože výsledky
Kriminalisticko-expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave boli do spisu založené
už v štádiu prípravného konania 12. augusta 1998.
Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez existencie akýchkoľvek zákonných
dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho
aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi dôsledkami v kontexte
desiatich rokov od spáchania obžalobného skutku môžu nadobudnúť charakter odopretia
spravodlivosti (denegatio iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom nedošlo v dôsledku
zložitosti veci, ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu.
Na základe všetkých uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného
práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedeného pod sp. zn. NM – 1 T /27/1999.
V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa
čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde vo veci vedenej pod
sp. zn. NM – 1 T 27/1999 konať bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,
aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 2 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom
súde).
Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške
800 000 Sk, ktoré odôvodnila aj tým, že „... žije už vyše desať rokoch spolu so svojím
manželom a mal. N. v psychickej traume, pričom počas tohto času nezískala žiadnu nádej
v dôsledku konania súdu na vydanie konečného rozhodnutia vo veci a má za to, že finančné
zadosťučinenie za jeden kalendárny rok je primerané vo výške 80 000,- Sk.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu nie je pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením.
Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa
zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky
okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky, povahu veci a celkovú dĺžku namietaného
konania považoval za primerané v sume 100 000 Sk.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. S. M.,
a uložil okresnému súdu uhradiť právnej zástupkyni trovy konania v sume 6 732 Sk, a to za
dva úkony právnej služby v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júla 2008