Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 232/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. júla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. I. H., S. H., M. H., všetci bytom B., a MUDr. K. Š.,

B., zastúpených advokátom Mgr. P. T., B., vo veci namietaného porušenia ich základného

vlastníckeho práva podľa a práva na pokojné

užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. z 28.

februára 2006 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 18.

septembra 2007 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. I. H., S. H., M. H. a MUDr. K. Š. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola faxom

29. apríla 2008 a poštou 2. mája 2008 doručená sťažnosť MUDr. I. H., S. H., M. H.

a MUDr. K. Š. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného

vlastníckeho práva podľa (ďalej len „“)

a práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 28. februára

2006 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co

158/06 z 18. septembra 2007.

Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli:

„Na základe o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku Ing. E. H. a MUDr. K. Š. ako podielové spoluvlastnícky

reštituovali majetok svojich právnych predchodcov pozostávajúci z obytného domu s dvomi

bytmi obývanými nájomníkmi a príslušného pozemku nachádzajúcich sa na ... v B.

Ing. E. H. a MUDr. K. Š. písomnou výpoveďou ukončili nájomný vzťah s vtedajšími

nájomníkmi (E. P., H. P., PhDr. R. S., MUDr. K. S.) z dôvodu uvedeného v ustanovení §

711 ods. 1 písm. a) ...

V nadväznosti na to sa podaním zo dňa 06. 06. 1992 domáhali privolenia súdu

k výpovedi z nájmu bytu v súlade s citovaným ustanovením.

Obvodný súd Bratislava I. návrhu vyhovel rozsudkom zo dňa 27. 05. 1993, č.

k , pričom Mestský súd v Bratislave svojim rozsudkom zo dňa 16. 12. 1993, č. k.

rozsudok Obvodného súdu Bratislava I. v napadnutej časti vo veci samej

potvrdil tak, že odporcovia (vtedajší nájomníci) sú povinní sa z bytov vysťahovať do 15-tich

dní potom, ako im budú zabezpečené navrhovateľkami alebo príslušnou obcou zásadne

rovnocenné náhradné byty. (...)

Ing. E. H. a MUDr. K. Š. sa návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd

Bratislava I. domáhali voči MUDr. K. S., jednej z dovtedajších nájomcov, zaplatenia

70.000,- Sk z titulu bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu na ... v B. (...)

Okresný súd Bratislava I. rozsudkom zo dňa 28. 02. 2006, č. k. návrh na

začatie konania zamietol.

Proti tomuto rozsudku podali Ing. E. H. a MUDr. K. Š. v zákonom stanovenej lehote

odvolanie...

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 18. 09. 2007, č. k.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil...

Ing. E. H. dňa 23. 02. 2008 zomrela. Dedičské konanie doposiaľ nie je právoplatne

skončené. Ako sťažovatelia namiesto Ing. E. H. vystupujú v tomto konaní jej zákonní dedičia

(Ing. I. H.-manžel, S. H.-dcéra...)

Sťažovatelia sa žalobou domáhali ochrany svojho vlastníckeho práva v konaní, v

ktorom žiadali, aby súd uložil dovtedajšiemu nájomcovi povinnosť zaplatiť im odplatu za

užívanie bytu obvyklú v danom mieste a čase. Všeobecné súdy odopreli poskytnúť ochranu

ich vlastníckemu právu z dôvodu spočívajúceho v potrebe poskytnúť ochranu právu bývania

dovtedajšieho nájomcu a z dôvodu nemožnosti jednostranného zvyšovania platieb za

užívanie bytu. Účinky takejto interpretácie a aplikácie zákona všeobecnými súdmi obmedzili

právo sťažovateľov podľa článku 20 ods. 1 a právo

sťažovateľov podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.“

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom vyslovil

porušenie ich základného práva podľa , ako aj porušenie ich práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom okresného súdu sp. zn. z

28. februára 2006 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 18. septembra 2007,

aby uvedené rozsudky okresného súdu a krajského súdu zrušil a vrátil vec okresnému súdu

na ďalšie konanie a aby im priznal náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám je

podľa subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Sťažovatelia na ústavnom súde namietali, že rozhodnutiami okresného súdu

a krajského súdu, ktorými bola zamietnutá ich žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia,

bolo porušené ich základné právo zaručené v a právo zaručené v

dodatkového protokolu.

Vychádzajúc z uvedeného princípu subsidiarity ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti teda skúmal, či má právomoc konať o sťažnosti sťažovateľov,

a dospel k záveru, že ochranu vlastníckemu právu pred jeho ohrozením alebo porušením

zásadne poskytujú všeobecné súdy, a nie ústavný súd.

Základné právo vlastniť majetok (zahŕňajúce právo na ochranu vlastníctva) zaručené

v druhom oddiele druhej hlavy , ako aj v kvalifikovaných medzinárodných zmluvách,

ktorých predmetom je ochrana ľudských práv (vrátane čl. 1 dodatkového protokolu),

podrobne špecifikujú, čo sa týka obsahu a podmienok uplatnenia, resp. zabezpečenia,

korešpondujúce „vykonávacie zákony“, pričom domáhať sa ochrany vlastníckeho práva

možno v medziach týchto osobitných zákonov (čl. 46 ods. 1 a 4 v spojení s čl. 51 ods. 1

). Ochranu základnému právu vlastniť majetok preto poskytujú predovšetkým

všeobecné súdy ( ) prípadne iné orgány právnej ochrany v zmysle

uvedenej osobitnej zákonnej úpravy.

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , )

ústavný súd poznamenáva, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov vylučuje

založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných práv

sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru podľa . Ústavný súd zastáva

názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv

hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil

ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až 48 (napr. ).

V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie

súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa v spojení s .

Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach

všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným

predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho

subsumpcia pod príslušné právne normy (). Rozhodovanie o základnom práve

podľa (i dodatkového protokolu) všeobecným súdom

a nevyhovenie návrhu nemožno chápať ako poškodenie označených základných práv

sťažovateľov podľa a dodatkového protokolu.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a namietaného porušenia práv sťažovateľov ústavný

súd preto konštatuje, že nie je oprávnený konať a rozhodovať v tejto veci, pretože o nej

konali a rozhodli všeobecné súdy. Navyše z odôvodnenia sťažnosti, ale najmä z jej petitu,

ktorým je ústavný súd podľa viazaný, nevyplýva

námietka sťažovateľov, že všeobecný súd súčasne porušil aj niektoré z ich základných práv

vyplývajúcich z až 50 .

Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľov odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ostatnými nárokmi

sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. júla 2008