Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 270/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. J., H., zastúpeného advokátom JUDr. Š. P. H.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2008

doručená sťažnosť Ing. J. J., H. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š.

P., H., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“), základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sa svojím žalobným návrhom z 8. júla

2005 v konaní vedenom pôvodne na Okresnom súde Humenné pod sp. zn.

dožadoval vydania bezdôvodného obohatenia u odporcu. Dňa 30. augusta 2005 svoj

žalobný návrh rozšíril (dožadoval sa aj náhrady ušlého zisku). Okresný súd Humenné

uznesením č. k. -50 zo 14. novembra 2005 (právoplatnosť nadobudlo

18. novembra 2005) uložil odporcovi povinnosť, aby sa v lehote 20 dní od doručenia tohto

uznesenia vyjadril k návrhu v predmetnej veci a poučil účastníkov o možnosti rozhodnúť

o žalobe rozsudkom pre zmeškanie za splnenia všetkých podmienok podľa § 153 ods. 1 a 2

(ďalej len „OSP“), ak sa odporca v určenej lehote k návrhu

nevyjadrí.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že odporca sa v určenej 20-dňovej lehote nevyjadril,

vyjadril sa až 9. decembra 2005, t. j. 21. deň od doručenia uznesenia č. k. -50

zo 14. novembra 2005.

Podľa názoru sťažovateľa Okresný súd Humenné mal vydať rozsudok pre zmeškanie,

ktorého sa stále dožaduje, a v tom vidí porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a . Sťažovateľ využil aj podanie sťažnosti predsedovi Okresného

súdu Humenné, ktorý však považoval jeho sťažnosť za neopodstatnenú. Sťažovateľ sa

s odpoveďou predsedu Okresného súdu Humenné na jeho sťažnosť nestotožnil.

Vec bola 18. septembra 2006 postúpená okresnému súdu z dôvodu príslušnosti

a sťažovateľ svoju žiadosť o vydanie rozsudku pre zmeškanie uplatnil znova s poukázaním

na to, že odporca nesplnil svoju povinnosť uloženú mu uznesením Okresného súdu

Humenné č. k. -50 zo 14. novembra 2005. Taktiež zopakoval podanie sťažnosti

predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní a na nerešpektovanie právoplatného

uznesenia.

Sťažovateľ na základe uvedených skutočností preto žiada, aby ústavný súd takto

rozhodol:

„Základné právo Ing. J. J. na súdnu ochranu na domáhame sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde zákonom ustanoveným postupom podľa či 46 ods. 1

Slovenskej republiky a práva aby sa jeho vec prejednala bez zbytočných prieťahov podľa čl.

48 ods.2 a jeho právo, aby jeho vec bola spravodlivo

a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o základných právach a ľudských slobôd v znení protokolu č.

11 postupom Okresného súdu Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. a

následne v konaní vedenom na Okresnom súde Prešom pod sp. zn. bolo

porušené.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky u k l a d á Okresnému súdu Prešov ,

prejednať a rozhodnúť o veci vedenej na tomto súde pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Prešov je p o v i n n ý uhradiť Ing. J. J. trovy konania v sume

6.732.-Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho

zástupcu advokáta JUDr. Š. P., H. (jeden úkon 3.176.-Sk, plus 19O.-Sk paušál, počet

úkonov 2).“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z citovaného vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („...ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa návrh predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia

návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým

zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade okresného súdu

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, , ).

Zo stabilizovanej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že ochranu základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v

ústavný súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase, keď

k namietanému porušovaniu základného práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej

moci mohla ešte trvať (m. m. ).

Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolené chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je

právomoc ústavného súdu subsiduárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc

všeobecných súdov (m. m. ).

Na ústavnú úpravu subsidiarity právomoci ústavného súdu (ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd) nadväzuje , podľa

ktorého sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv účinne poskytuje a na

použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa počíta pri opatrení alebo inom zásahu odo dňa, keď sa sťažovateľ

o opatrení alebo o inom zásahu mohol dozvedieť.

1. Vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa Okresným

súdom Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. je sťažnosť podaná

oneskorene, lebo sťažovateľ sám vo svojej sťažnosti uviedol, že vec bola v roku 2006

postúpená okresnému súdu (ústavný súd zistil, že bola postúpená 18. septembra 2006),

ktorý ju vedie pod sp. zn. , a preto ústavný súd túto časť sťažnosti

sťažovateľa odmietol podľa z dôvodu, že bola podaná

oneskorene.

2. Čo sa týka okresného súdu, sťažovateľ namieta, že okresný súd nevydal v jeho

veci ním požadovaný rozsudok pre zmeškanie, a preto sa dožaduje vyslovenia porušenia

svojich základných práv podľa a , a práv podľa

dohovoru.

Sťažovateľ formuluje požiadavku na vydanie rozsudku pre zmeškanie ako právny

nárok, ktorým Okresný súd Humenné uznesením č. k. -50 zaviazal nielen seba,

ale ktorýkoľvek všeobecný súd, ktorý by vo veci sťažovateľa konal na vydanie takéhoto

rozhodnutia.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd uvádza, že podľa stabilnej judikatúry

ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa by došlo vtedy, ak

by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd odmietol konať a rozhodovať

o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (m. m. ). To však

neznamená, že súd musí sťažovateľovi jeho právo priznať, resp. vydať rozhodnutie, ktorého

sa domáha.

Ak sťažovateľ namieta porušenie a dohovoru, ústavný

súd predovšetkým zdôrazňuje, že jeho ingerencia do výkonu právomoci všeobecných súdov

je opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov, ktoré ich vydaniu

predchádzali, s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (,

, ).

Okresný súd Humenné uznesením, od ktorého sťažovateľ „odvíja“ svoj nárok na

vydanie rozsudku pre zmeškanie, vo výroku uložil povinnosť odporcovi v lehote 20 dní od

doručenia tohto uznesenia vyjadriť sa k návrhu a iba v rámci poučovacej povinnosti

účastníkov konania upozornil účastníkov konania na možnosť vydať rozsudok pre

zmeškanie bez toho, že by toto poučenie formuloval kategoricky, alebo ako svoj záväzok, to

napokon nie je ani poslaním poučenia.

Ústavný súd je preto toho názoru, že okresný súd sa z dôvodu, ktorý uvádza

sťažovateľ, nemohol dopustiť porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu

a porušenia jeho práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Rovnako nemôže akceptovať argument sťažovateľa na vyslovenie zbytočných

prieťahov v konaní skutočnosť, že všeobecné súdy nerealizovali poučovaciu povinnosť súdu

bez uplatnenia ďalších argumentov svedčiacich o nečinnosti alebo neefektívnej činnosti

konajúceho súdu.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2

, a to z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval

o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008